„Mám dobrú ženu, dobre sa o mňa stará, tak preto,“ reagoval Ján Žuffa na kompliment, že na svoj vek dobre vyzerá. Má 83 rokov a je jedným z mála priamych účastníkov Slovenského národného povstania (SNP). Stretli sme ho pri vatre Pod Skalkou v Ploštíne. Prvýkrát bol na slávnostiach bez manželky, lebo má chorú nohu. Žijú spolu už 53 rokov a vraj sa nikdy nepohádali a nehnevali... Spýtali sme sa ho, ako to bolo pred 62 rokmi.
Tak ako to vlastne bolo?
V Ploštíne SNP organizoval Ján Kubín, učiteľ na ľudovej škole.
Vyzval rozhlasom chlapov, aby išli do povstania. Zúčastnilo sa nás asi 75-80 chlapov. Už sme iba dvaja tuná – ja a Dušan Klobušiak. Prišli sme pred kultúrny dom, potom sme išli do L. Mikuláša. Tam nás vystrojili do vojenských uniforiem, presunuli sme sa do L. Hrádku, kde už boli chlapi aj z iných dedín. Odtiaľ sme išli autami do Popradu a tam sme sa rozdelili do skupín. My sme išli na Kvetnicu a na Telgárt. V Kvetnici zahynul z Ploštína Ján Uličný. Vyliezol na tank a nejakou nešťastnou náhodou zrazu puška vystrelila a bolo...
Čo ste konkrétne v SNP robili?
Mali sme za úlohu narúšať Nemcom ústup, robili sme zátarasy, spiľovali stromy na cestu, aby nemohli prejsť. Spávali sme väčšinou vonku pod holým nebom. V Telgárte sme jednu noc boli ubytovaní v humne, ale boli sme potlačení, lebo Nemci tankami rozbili zátarasy a rýchlo postupovali. Tam sa nedalo neviemčo vymyslieť a robiť proti tankom, my sme mali iba pušky. Tak nám veliteľ povedal: „Chlapci, zachráňte sa každý, ako môžete.“ Prešli sme cez Kráľovu hoľu do Tepličku, odtiaľ do Hrádku, kde sme boli znova zorganizovaní a nasadení do Červeného Kúta pri Kráľovej Lehote. Tam padlo veľa Liptákov, Palúčanov, lebo práve prišli od Mikuláša a stretli sa s tankami.
Akú ste mali zbraň?
Obyčajnú pušku.
Aj ste niekoho zastrelili?
Nie. Ale strieľalo sa.
Kde bolo najhoršie?
V Telgárte a Červenom Kúte, tam sme stáli zoči-voči Nemcom a tankom. Ale aj tí utiekli, aj my sme utiekli. Dostali sme sa cez Váh domov. Keď tu stála fronta, museli sme Nemcom – všetci chlapi, kopať zákopy, keď sme chceli žiť. Keď sa front blížil, evakuovali ľudí z Ploštína do Pavčinej Lehoty. Nemci pobrali všetkých chlapov - mladých aj starých, a odlifrovali nás do Martina, potom do Trenčína. Tam sme boli asi dva týždne, ale sovietske vojská postupovali, Vlársky priesmyk bol bombardovaný a Nemci nás už nestihli odviesť do Nemecka. Nemali už na nás čas, tak každý utekal svojou stranou. Front nás zastihol v Sučanoch, tam sme si spravili bunker na dvore u rodiny a po prechode frontu sme prišli peši zo Sučian až domov do Ploštína. Prišli sme niekedy vo februári, ale presné dátumy si nepamätám.
Prečo ste išli do SNP?
Proti fašizmu treba bojovať, tak sme bojovali.
Keby sa podobná situácia ešte raz opakovala, išli by ste bojovať znova?
Teraz už nie, lebo som starý.
A keby ste boli mladý?
Išiel by som...
