Drevený artikulárny kostol preniesli z Paludze do Svätého Kríža a na novom mieste ho slávnostne vysvätili 22. augusta 1982. Na posviacku vtedy prišlo približne desaťtisíc ľudí z celého Slovenska aj zo zahraničia. Bol medzi nimi aj černošský biskup až z Tanzánie. Pamiatku posviacky kostola si od roku 2000 pripomínajú každoročne veriaci z Evanjelického cirkevného zboru v Svätom Kríži na Zborovom dni. Na tohtoročnom, v poradí siedmom, som tiež zazrela muža tmavej pleti. Dozvedela som sa, že pochádza až zo Srí Lanky. V Gôtovanoch si našiel manželku, vlani sa v svätokrížskom kostole zosobášili. Nedávno sa im narodila dcéra a minulú nedeľu ju v tom istom kostole pokrstili. Pred kostolom som videla aj honorárneho konzula Poľskej republiky na Slovensku Tadeusza Frackowiaka s rodinou.
Na siedmom Zborovom dni sa zišlo asi dvesto ľudí zo Svätého Kríža, Laziska, Gálovian, Gôtovian, Beníc, Andíc a okolitých obcí. Na hohoslužbách farár Ján Paciga zdôraznil, že Kristus nám prináša pokoj, ktorý by sme mali ďalej šíriť medzi ľuďmi. Podľa jeho slov chodieva do kostola v Svätom Kríži v nedeľu na bohoslužby priemerne asi osemdesiat veriacich. Hlavne v lete však chodí doňho veľa turistov. Do kroniky napríklad istí Švajčiari napísali: „Najkrajší zážitok z cesty po Tatrách bola obhliadka tohto dreveného kostola.“ Iný zahraničný návštevník napísal: „Toto je najkrajší kostol, aký som kedy videl.“ Kronika je plná podobných komplimentov v rôznych svetových jazykoch. Janka Krivošová, autorka knihy Evanjelické kostoly na Slovensku tvrdí, že je „určite najkrajším v strednej Európe, aj najväčším, technicky a remeselne najdokonalejším priestorom.“
Z kostola väčšina ľudí nešla ako obyčajne domov. Posedeli si pred kostolom, porozprávali sa a pochutili si na dobrom guláši, ktorý varili a podávali pred kostolom. Šéfkuchár Emil Varga ho navaril asi osemdesiat litrov, pomáhali mu Jaroslav Droppa, Rudo Kelovský, starosta Laziska František Púčik, kostolníčka Helena Pavková a ďalší. Ženy deň predtým očistili zemiaky, nakrájali cibuľu, mäso a zeleninu a cirkevníčky z troch dedín – Sv. Kríža, Laziska a Galovian - napiekli aj koláče. Aby guláš lepšie chutil, vyhrávala vonku pod dreveným prístreškom ľudová muzika – Vitáli Virtúzi z Vitálišoviec. Názov mali napísaný aj na base, pomaľovanej ornamentami. Hral na nej Jozef Červeň, jeho vnuk hral na husle a Pavol Mudroň zo Smrečian na harmonike.
Pred veľkým dreveným kostolom, ktorý postavil v Paludzi v roku 1774 majster Lang so svojimi pomocníkmi za osem mesiacov a nepoužili pritom údajne ani jeden kovový klinec, stál na podstavci malý drevený kostolík - verná napodobenina skutočného. Vyrobil ho zo špajdlí Michal Halahija a daroval cirkevnému zboru. Použil naň tri balíky špajlí, štyri tuby lepidla a trvalo mu to skoro tri mesiace. (Písali sme o ňom v minulom čísle MY Liptov – pozn. red.)
Popoludní v kostole zahrala a zaspievala gospelová skupina Sidon. „Sidon bolo staré rybárske mestečko. Názov Sidon máme preto, lebo sme tiež rybármi. Lovíme ľudí pre pána Ježiša,“ vysvetlila Zlatica Krajčiová. Rybu, symbol kresťanstva, mali zobrazenú aj na bubne. Keď som sa Zlatice Krajčiovej spýtala, na aký nástroj v kapele hrá, povedala s úsmevom: „Na nič nehrám, ani nespievam, lebo som učiteľka a hlasivky mám už na figu, ale môj manžel hrá na klávesy. Ja som ako ich mama, starám sa o poživeň, poriadim, zariadim, čo treba, občas ich aj trochu pokritizujem.“ Členom kapely je aj 83-ročný Matej Krajči. Tiež síce na nič nehrá ani nespieva, ale chodí s kapelou na koncerty, pomáha, nosí aparatúru a modlí sa, aby všetko dobre dopadlo.
Skupina Sidon vznikla už pred pätnástimi rokmi, vydali päť cédečiek, ktoré na koncertoch rozdávajú zadarmo. Pesničky si píšu sami, zopár majú prevzatých. Skúšajú vo Vavrišove a každú prvú nedeľu v mesiaci hrajú v Katolíckom dome v Liptovskom Mikuláši. Manažérom a zvukovým technikom skupiny je Dušan Valko z Oravskej Poruby „To je ten, ktorý bude mať nové nohy,“ povedal ktosi zo skupiny. Otočila som sa a uvidela muža na invalidnom vozíku. Koncert sa začínal o pár minút, ale stihol mi ešte v skratke vyrozprávať svoj príbeh...
