Keď som prišla do Ploštína, práve hrala hymna. Pri pamätníku padlých stálo veľa detí v krojoch a ľudí, ktorí sa prišli pokloniť ich pamiatke. Bol medzi nimi aj primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský, kandidát na primátora v budúcich voľbách Ján Blcháč, prednosta Obvodného úradu Ján Kazár, predstavitelia mesta, rôznych politických strán a spoločenských organizácií. Primátor vzdal hold ľuďom, ktorí neváhali vziať do rúk zbraň a išli bojovať proti fašizmu a za slobodu, riskujúc tým vlastný život. Pietny akt pri pamätníku bol súčasťou osláv 62. výročia SNP a tretieho ročníka Detského folklórneho festivalu Pod Skalkou. Ešte pred ním sa na ihrisku v Ploštíne odohral futbalový zápas, v ktorom si zmerali sily funkcionári zúčastnených politických strán a starí páni – Old Boys – z Ploštína. Skončil sa nerozhodne 3:3, a tak o víťazovi rozhodli pokutové kopy. Viac šťastia mali Old Boys a získali putovný pohár, ktorý víťaznému družstvu odovzdal Ján Blcháč.
Prvý zahraničný hosť
Od pamätníka sa sprievod detí v krojoch aj dospelí vydali Pod Skalku, kde sa konal folklórny festival. Cestou som trochu vyspovedala prezidenta festivalu Jozefa Matisa a Máriu Grajciarovú, šéfku Občianskeho združenia (OZ) Folklórny Plamienok, hlavného organizátora festivalu. „Autorom myšlienky Detského folklórneho festivalu v Ploštíne bol Ján Vyparina, ale nestihol ju realizovať, lebo zomrel. Prvé ročníky organizoval Občiansky klub Ploštín, ale nemal žiadnu právnu subjektivitu, a tak nebolo možné zháňať naň finančné prostriedky. Preto sme vlani založili OZ Folklórny Plamienok. Plamienok je aj v jeho logu, lebo naším cieľom je zažať v deťoch plamienok národného a historického povedomia,“ povedala M. Grajciarová a J. Matis pokračoval: „Festival vznikol ako súčasť osláv SNP ale aj preto, že v Liptovskom Mikuláši a hornom Liptove nemali detské folklórne súbory možnosť prezentovať svoju činnosť na festivale. Nie je to súťažná prehliadka, nejde o rivalitu, skôr o to, aby sa súbory mohli stretnúť, porozprávať, vymeniť si skúsenosti. V budúcnosti by sme chceli pred festivalom urobiť pre deti aj dvoj-trojdňové sústredenie.“
Tento ročník bol oficiálne tretí, ale de facto štvrtý, lebo sa konal aj nultý. Na ňom vystúpili folklórne súbory Ďumbier a Pramienok z L. Mikuláša, Belanka z L. Hrádku a Malý Kriváň z Východnej. Liptovskomikulášske súbory sa zúčastnili doteraz na všetkých ročníkoch, Belanka neprišla, lebo jeho vedúca mala práve štátnice, ale prišli malí heligonkári z Oravy a prvýkrát aj hosť zo zahraničia - z južnej Moravy zo Skoronic u Kyjova.
Guláš a šišky
Všetkých účinkujúcich a hostí Pod Skalkou privítal Jozef Matis a po ňom sa prihovoril Ján Blcháč. Zdôraznil, že kto si nepripomína svoju históriu, musí si ju zopakovať, a preto ocenil aktivitu OZ Folklórny Plamienok a spôsob, akým to robí. A potom už patrilo pódium mladým tanečníkom a muzikantom. Prvý vystúpili hostia z Moravy, po nich Pramienok, Ďumbier a Mladý heligón. Bola to paráda. Dievčatám sa vlnili sukne, poskakovali vrkoče, chlapci preskakovali jeden cez druhého – a na pozadí toho všetkého krásna obloha a nádherná panoráma Západných Tatier. Pohľad ako z rozprávky. A keď na pódium vystúpilo osem chlapcov a jeden chlap s heligónkami, v ktorých sa odrážalo zapadajúce slnko a zahrali Goraľu..., aj skala oproti akoby zmäkla.
Všetky súbory diváci odmenili zaslúženým potleskom a J. Matis a M. Grajciarová pamätnými listami. Pre účinkujúcich aj všetkých hostí bol pripravený guláš a šišky, ktoré upiekli ženy z Klubu dôchodcov v Ploštíne. Guláš Pod skalkou uvarili Dušan a Milan Vyparinovci a Milan Žuffa, ale pomohli im aj ženy. Deň predtým v kultúrnom dome krájali zemiaky, cibuľu, a mäso. Najstaršia brigádnička 84-ročná Mária Dzúrová sama naškriabala tri vrecia zemiakov. Aj keď Vyparinovci v SNP nebojovali, lebo boli ešte malí chlapci - jeden mal sotva deväť a druhý trinásť rokov - nosili vraj partizánom stravu, Nemcom kradli patróny a raz sa im údajne „vyčúrali“ do guláša. „V Kríži mali poľnú kuchyňu, mali sme parťáka, čo nás na to naviedol. Našťastie nás nevideli a guláš zjedli. Náš otec bojoval v SNP, pamätám si, ako prišiel domov celý ozbrojený a ovešaný granátmi. Generál Martin Dzúr bol jeho bratranec,“ povedal M. Vyparina.
Partizánska aj Repete
Chlapi, ktorý varili guláš, pripravili spolu s Jánom Čupkom aj vatru, drevo na ňu dalo Pozemkové spoločenstvo Ploštín a zapálil ju Jozef Matis. Ešte predtým poďakovala všetkým účinkujúcim, organizátorom a sponzorom v mene Občianskeho klubu v Ploštíne poslankyňa Mestského zastupiteľstva za miestnu časť Ploštín-Iľanovo Soňa Čupková. Keď vatra začala horieť, Andrea Dzúriková zaspievala známu partizánsku pieseň a mnohí sa k nej pridali. Tých skôr narodených asi neštípali oči od dymu...Na záver zaspieval každý súbor tú svoju a po krátkom tichu sa z reproduktorov ozvali chytľavé hity z Repete. „Chytilo“ sa na ne pár žien a po chvíli prešli tanečným krokom až na tribúnu, kde to poriadne roztočili. Soňa Čupková s dcérou pozývali do kola všetkých, ktorých cestou stretli. Aj keď som pôvodne mala v pláne tanečnice iba odfotografovať, napokon som sa ocitla v kole aj ja a zatancovala si aj 86-ročná Zuzana Uličná, ktorá mimochodom piekla aj šišky. Pridali sa aj niektoré deti a nálada bola ako na Silvestra. „Tak by to malo byť a to sme vlastne aj chceli, aby sem ľudia prišli a zabavili sa. Je tu krásny oddychový areál, minule sme tu mali urobené ohniská, aby sa tu mohlo aj opekať. Ale keď sa skončí program, väčšinou odchádzajú. Akosi sa nám ich nedarí presvedčiť, aby tu zostali. Trochu nás mrzí, že neprišli viacerí, a to sme do každého domu v Ploštíne dali pozvánky aj autobus sme zabezpečili pre dôchodcov a tých, ktorým sa nechce alebo nevládzu vyjsť Pod Skalku peši. Ale papučová kultúra stále víťazí,“ skonštatovala M. Grajciarová.
Prezident montoval wc
Aj ja som sa čudovala, prečo neprišli viacerí, lebo Pod Skalkou bolo naozaj super. Krásny výhľad na Tatry, počasie ako na objednávku, hudba hrala, vatra horela, guláš bol zadarmo, bol výborný a bolo ho dosť aj lavičiek (časť požičalo mesto, časť miestna telovýchovná jednota), nechýbali ani stánky s občerstvením, nealko, pivo či „lesný dych.“
Ľudia sa pomaly vytrácali, ale organziátorom akoby sa nechcelo. „Niežeby sa nám nechcelo, ale musíme to tu najskôr upratať. Toto je pozemok Pozemkového spoločenstva Ploštín, každý rok si pýtame povolenie, aby tu mohol byť festival. Jednou z podmienok je, že po skončení akcie bude areál uprataný. Dnes ráno nám tu niekto napríklad vyviezol hŕbu smetí, a to sme včera už jednu odpratali. Teraz ideme demontovať prenosnú tribúnu, ktorú sme si pred festivalom aj sami zmontovali. Bola tu prvýkrát, kúpili sme ju za 80 tisíc a peniaze na ňu nám požičalo Pozemkové spoločenstvo v Ploštíne. OZ Folklórny Plamienok ju bude splácať asi tri roky. Podali sme síce projekt na ministerstvo kultúry na tento festival, ale schvaľovací proces ešte nie je ukončený a nevieme, či nejaké peniaze dostaneme, alebo nie. Ak áno, vrátime ich Pozemkovému spoločenstvu. Tribúnu sme skladali včera a dnes do pol dvanástej, v noci ju strážil náš stolár, lebo osemdesiat tisíc je osemdesiat tisíc,“ povedala M. Grajciarová a išla sa aj s pani poslankyňou prezliecť do teplákov. Medzitým sa kamsi vytratil aj prezident festivalu. Vysvitlo, že sa išiel tiež prezliecť. Kým vatra dohárala, demontoval kúsok od nej prenosné drevené wc, ktoré pred festivalom vlastnoručne namontoval. Ktovie, či to niekedy robil aj nejaký iný prezident...
