Michel Miklík patrí v omladenom kádri MHk 32 LI-PA napriek svojmu veku medzi tých skúsenejších: „Ozaj sme dosť mladý tím, bude záležať hlavne na našej bojovnosti, odhodlanosti, či prekvapíme a potrápime papierových favoritov predovšetkým v domácom prostredí, kde sa budeme spoliehať na naše verné publikum.“
Ako vidíte šance vášho tímu?
Nemáme síce toľko skúseností, ale sme dobre kondične pripravení. Verím, že práve kondíciou a disciplinovanou hrou budeme dosahovať výsledky.
V prípravných zápasoch ste vynikali rýchlosťou.
Ťažko sa mi hodnotí seba samého, na to sú iní. Individuálne výkony idú teraz nabok, dôležité je, aby sa darilo celému mužstvu, všetko ostatné je druhoradé. Bol by som rád, keby som sa ešte výraznejšie presadzoval v koncovke, a tak pomohol našim farbám.
V uplynulej sezóne ste okúsili žilinské prostredie.
Dočasná výmena za Opatovského bola aj pre mňa oživením.
Tušili ste vtedy, že sa formuje majstrovská partia?
V strede sezóny to až na majstrovské oslavy vlkov rozhodne nevyzeralo, ale kolektív to bol rozhodne dobrý.
Neposlali vám dodatočne zlatú medailu? Motivuje vás duel so Žilinou nejako výnimočne?
Na prvú otázku mám jednoduchú odpoveď, asi nie som Gáborík, na si ktorého Trenčania spomenuli. A na druhú tiež. Tí, ktorí mi boli hlavne vekovo najbližší, už nie sú v žilinskej šatni. Je to pre mňa normálny zápas, dúfam, že nás príde povzbudiť čo najviac divákov a uvidia náš úspech.
