Srdce Európy, stovežatá alebo matička Praha. Aj tak sa zvykne hovoriť o hlavnom meste Českej republiky. Toto mesto však v posledných desaťročiach viac pripomína svetovú metropolu ako dávne sídlo českých kráľov či miesto občianskych povstaní a vzbúr.
Praha v číslach
Koncom roka na rozlohe približne 500 km štvorcových žilo takmer milión dvestotisíc Pražanov. Avšak skutočný počet ľudí žijúcich, pracujúcich či len vegetujúcich v tomto nesporne príťažlivom meste sa nedá ani len odhadnúť. Nie je totiž veľmi ťažké nájsť si tu ubytovanie, slušnú prácu a začať tak nový život. Podmienkou je vedieť cudzí jazyk (prevažne angličtinu) a byť priebojný. Praha je jedným z mála českých ale i slovenských miest, kde je dopyt po pracovnej sile stále väčší ako jej ponuka.
Mestom preteká rieka Vltava v dĺžke vyše tridsať kilometrov, pričom ju pretína osemnásť mostov – či už dopravných, železničných alebo len pre chodcov. Z nich je najznámejší Karlov most, ktorého základný kameň postavil Karol IV. v roku 1357. Len pre zaujímavosť uvediem, že poslednú augustovú sobotu tohto roka si most za symbolických milión stotisíc korún prenajala svetová módna značka Louis Vuitton, ktorá tam usporiadala firemný večierok. To bol prvý deň za posledných približne štyridsať rokov, kedy bol most pre verejnosť uzavretý.
Údajný počet päťsto veží, ktoré sa týčia nad siluetou mesta, dáva českej metropole právoplatný prívlastok stovežatá. O priemernej nadmorskej výške (253 m n. m.) či priemernej ročnej teplote (9 stupňov Celzia) a o mnohých iných zaujímavých informáciach sa viac dozviete na webovom serveri Prahy www.praha-mesto.cz.
Praha, Prague, Praga, Prag
Hovoriť o Prahe ako o českom meste je dnes skutočne už trúfalosť. Denne sem prúdia tisíce turistov z celého sveta. Prejsť sa centrom znamená vrážať do organizovaných skupín dôchodcov z Japonska, Číny, Nemecka, Talianska, Ruska, USA a mnohých iných krajín. Vyhýbať sa trúfalo oblečeným tínedžerom taktiež z celého sveta, ktorí z jedného lokálu vyjdú a do druhého vojdú. A ak náhodou stojíte niekde s mapou a snažíte sa zorientovať, je dosť možné, že sa pri vás pristaví starší pán českej národnosti a so slovami: „You are here,“ (vy ste tu) vám prstom ukáže, kde ste. Prejsť sa teda pokojne po kultúrnych pamiatkach Prahy je naozaj nemožné.
Multikultúrnosť Prahy však nespočíva v skutočne rozvinutom turistickom ruchu, ale v cudzincoch, ktorí už sú súčasťou každodenného komerčného i nekomerčného života mesta. Množstvo nadnárodných firiem, medzinárodných spolupráci a zahraničných partnerstiev, ktoré sú v pražskom biznise časté, dávajú priestor cudzincom hľadajúcim lepší život široké pole pôsobnosti. Nie je preto ničím prekvapujúcim, že vám telefón zdvihne anglicky hovoriaci Francúz, alebo že máte obchodné rokovanie so Slovákom, ba dokonca, že vaším lekárom je Japonec. Hovoriť v Prahe svetovým jazykom je otázkou prežitia.
Čo si o tom myslí Pražák?
Stretnúť rodeného Pražáka sa stáva raritou. Ale, ak ste sa prisťahovali, pocit akejsi spolupatričnosti k nim získate vďaka jedinečnej atmosfére rýchlo. Avšak byť Pražákom a Pražákom je stále rozdiel.
Rodení Pražania nikdy necítia rýchlosť a tlak, ktorý vo vás toto mesto ako v prisťahovalcovi vyvoláva. Takmer nikdy si neprešli kultúrne pamiatky, a ak nemusia, tak na Václavské námestie a na Karlov most dobrovoľne ani nejdú – pri predstave množstva turistov ich chytá fóbia. Nadávajú na dopravu, na vysoké ceny energie a nájomného, ale Prahu milujú už len preto, že je to Praha a že sa tam narodili. Majú radi pocit centra pozornosti, prístup k informáciám z prvej ruky (predsa len sa to do menších miest z toho hlavného dostáva pomalšie a častokrát skreslené), a vždy, keď môžu, odchádzajú čo najrýchlejšie na svoje vidiecke sídla.
Praha je naozaj bohatá – nielen kultúrne
Žiť kultúrne v Prahe nie je žiadny problém. Stačí mať voľný čas a peniaze. Od tých povrchnejších atrakcií ako sú obrovské multikiná, zábavné parky k množstvu malých divadiel, kabaretových kaviarní, undergroundových klubov, tanečných zábav, koncertných predstavení až po skutočne novodobé umelecké smery virtuálnej reality, počítačovej hudby a umelej inteligencie. Niekedy pochopiť ten daný kultúrny zámer správne vyžaduje zvláštnu pozornosť.
Tento rok určite vtipne pôsobí výstava toaletných mís, umývadiel, bidetov a rozličných predmetov hygienického charakteru usporiadaných do akýchsi stromových konštrukcií. Toto skvostné dielo je prístupné priamo na Václavskom námestí.
Fakt, že Praha nie je bohatá len kultúrne, sa snažím dokázať už od začiatku reportáže. Je bohatá na turistov, cudzincov všeobecne, zábavné podniky, poskytovateľov služieb – je niekedy veľmi ťažké vybrať si toho správneho, ale hlavne je bohatá ako mesto. Rozpočet magistrátu na rok 2006 sa pohyboval okolo štyridsať miliárd českých korún. Napríklad, ak ste nezisková organizácia pôsobiaca v oblasti kultúry, tak ste mohli v minulom roku v grantovom kole mesta žiadať o finančnú podporu až do výšky tridsať miliónov. Je to opäť jeden z faktorov, prečo nemôžeme Prahu porovnávať takmer so žiadnym iným českým alebo slovenským mestom. Jednoducho je centrom obchodu, služieb, medzinárodných záujmov a dokáže to patrične využiť.
Srdce Európy tak, ako ho možno nepoznáte
Ako turista Prahu pravdepodobne už poznáte. Čo však pozná iba človek, ktorý tu žije dlhšie, je určite obrovské množstvo veľkých parkov, ktoré sa rozprestierajú po celom meste. Na demonštráciu spomeniem vari len Stromovku, Strahov, Petřín, Divokú Šárku a Hostivař. Sú to nádherné miesta s množstvom stromov, vodných plôch, často nádhernou flórou i faunou. Človek má však stále pocit, že je v meste. Jednak kvôli neutíchajúcemu hluku dopravy a potom podľa množstva ľudí, ktoré tu stretne. Nikde vo voľnej prírode nenarazíte na desiatky ľudí naraz. Tu je to, bohužiaľ, inak. Tak ako vy, aj všetci tí okoloidúci tu hľadali útočisko pred stiesneným priestorom mesta.
Že sa dá nájsť v českej metropole miesto, kde vidno, hviezdy a spievajú sa trampské pesníčky, som donedávna neverila ani ja. Kým som nebola pozvaná na oslavu narodenín do záhradkárskej oblasti na brehu Vltavy. Podnik sa volá U Budyho a cesta k nemu je priam poetická. Vyjdete z električky číslo 3 na zastávke Libeňský most. Idete rovno po rozbitej ceste, vľavo autobazár, vpravo nábytkobazár a pred vami malé záhradkárske chatky s neporiadkom okolo. Tu vás pohltí atmosféra kvetov, domácich plodín a pokojného šumenia listov stromov. K Budymu chodí stála partia ľudí s gitarou a malým zošitom so zoznamom pesničiek, ktoré majú vo svojom repertoári. Nenechajú sa rušiť náhodnými návštevníkmi, ktorí si chcú s nimi aspoň na chvíľu oddýchnuť od rušného života Prahy a zaspievajú vám dokonca na želanie.
