Liptov je v lete plný poľských turistov, ktorí sa šmýkajú na tobogánoch a obdivujú naše Tatry. Kým Poliaci chodia k nám väčšinou za turistikou, Liptáci chodia do Poľska na nákupy. Ale nájdu sa aj výnimky. „Slovenské Tatry sme už pobehali krížom-krážom, tak sme sa rozhodli, že si pôjdeme poozerať aj tie poľské,“ povedali si Miro Babka a Ján Marko a v čase, keď sa hŕba roduverných Slovákov chystala na národný výstup na Kriváň, oni sa pobrali sa na poľský národný vrch Giewont. „Na Kriváni som bol už niekoľkokrát a masové výstupy nemám veľmi rád. Ľudia si tam šliapu na nohy aj na ruky, na môj vkus je tam veľká tlačenica,“ skonštatoval M. Babka a dodal: „Poliaci majú asi 22 percent územia Tatier. Giewont považujú za svoj národný vrch ako my Kriváň. Vystúpil naň aj pápež Ján Pavol II. Na vrchole je 105-ročný pätnásťmetrový kovový kríž, podobne ako na Kriváni je slovenský dvojkríž. Giewont je opradený mnohými legendami. Poliaci hovoria, že v jeho útrobách spí družina rytierov poľského kráľa Boleslava Chrabrého, a keď bude s krajinou najhoršie, vstane a zachráni Poľsko. Nie je to najvyšší poľský vrch, meria necelých 1900 m, ale napriek tomu veľa ľudí na jeho vrchol nevyšlo, respektíve sa z neho nevrátilo. Je totiž z vápenca a priťahuje blesky. Často tam bývajú búrky a dočítali sme sa, že má už vyše sto obetí, ktoré zabil blesk. My sme mali našťastie dobré počasie a bleskom sme sa vyhli. Najvyšší vrch v Poľsku sú Rysy. Je to trojvrcholový kopec, dva kopce sú na Slovensku a tretí tvorí slovensko-poľskú hranicu. Na Rysy sa zase kedysi vyštveral aj súdruh Lenin. Pod poľskými Rysami je Morské oko, najväčšie tatranské pleso.
Na Giewont veľa ľudí vyráža zo Zakopaného, ale my sme išli cez hraničné Červené vrchy do doliny Bystrej a odtiaľ na vrchol. Podľa mňa by hory nemali byť rozdelené hranicou. Maďari so Slovákmi majú napríklad dohodu, že môžu voľne cez hory prechádzať z jednej krajiny do druhej, neviem, prečo to tak nie je aj na slovensko-poľských hraniciach.
Cestou na poľský národný vrch sme videli čriedu kamzíkov, pár svišťov, stretli sme dvoch francúzskych a pár poľských turistov, s ktorými sme spolu vyšli na vrchol. Poliaci majú radi turistiku, ale aj peniaze. Každá tatranská dolina je spoplatnená, za vstup do nej sa platí v prepočte na našu menu asi 40 - 50 slovenských korún. Aj pivo a polievka sú v poľských Tatrách drahšie ako u nás asi o dvadsať korún.“
Na otázku, ktoré Tatry sú krajšie, slovenské alebo poľské, M. Babka odpovedal diplomaticky: „Poľské sú tiež veľmi pekné...!
