Na zaujímavom podujatí, ktoré zorganizoval Ján Blcháč poslednú augustovú nedeľu v Liptovskom Mikuláši, s názvom Rozlúčka s prázdninami, bolo veľa atraktívneho programu. Deti aj ich rodičia si prišli na svoje v rôznych disciplínach, či už výtvarných, divadelných, zábavných. Nechýbali ani športové disciplíny na kolobežkách a horských bicykloch. Deti sa zabávali a súťažili, rodičia boli tiež spokojní. Celé podujatie by prešlo hladko, nebyť ľudskej zákernosti. A navyše zákernosti, alebo ako to nazvať, mladého chlapca, možno siedmaka.
Príbeh, ktorý ma doslova zarazil, začal tým, že spomínaný chlapec prišiel za riaditeľom bratislavskej usporiadateľskej reklamnej agentúry a požiadal ho, či by sa spolu s kamarátom nemohli previezť na kolobežkách. Hoci už akcia skončila a zamestnanci usporiadateľskej agentúry balili veci, riaditeľ, keďže išlo o akciu pre deti, dobrosrdečne chlapcom kolobežky požičal. Urobili na nich asi dva okruhy okolo Námestia osloboditeľov a vrátili ich. Potom chlapec ešte riaditeľa požiadal, že by sa rád previezol aj na horskom bicykli. Prečo nie, povedal si riaditeľ a chlapcovi horský bicykel opäť bez problémov požičal. Milý chalan sa opäť povozil okolo námestia a zrazu zmenil smer a poďho na bicykli preč. Zamestnanci reklamnej agentúry si to všimli a začali na neho kričať. Keďže nereagoval, rozbehli sa za ním, ale po svojich nemali šancu ho na pešej zóne dobehnúť. Jednoducho, bicykel za niekoľkotisíc korún ukradol.
Mnohokrát poukazujeme na zlodejíčkov zo slabších sociálnych vrstiev, ktorí niečo ukradnú, aby si prilepšili. Zhodou okolností tohto ešte veľmi mladého zlodeja som si všímala. Podľa oblečenia nevyzeral, že by mal v živote núdzu. Bol dobre oblečený a možno má taký bicykel aj doma, resp. rodičia by mu taký kúpili. Lenže on ho po podujatí, kde sa zišlo niekoľko stoviek detí a celý priebeh bol bezproblémový, na záver ukradol. Neviem síce jeho meno a do ktorej školy chodí, ale popísať ho viem, a keby som ho stretla, alebo ho spoznám na fotografiách z akcie, tak ho určite upozorním, že o jeho nepoctivom čine viem. Zarážajúci je ešte ďalší fakt, že si „nový“ bicykel svojho syna nevšimli jeho rodičia. Alebo im je to jedno?
