Ružomberok – „Na začiatku sme mali trošku problém adaptovať sa. Potom už domáci neboli taký ťažkým súperom. Dali sme gól a mali aj ďalšie šance. Škoda, že zápas sa neskončil aspoň 2:0 pre nás,“ konštatoval po zápase tréner FC Bruggy Emilio Ferrera.
Kým na lodivodovi trinásťnásobného belgického šampióna bolo vidieť spokojnosť, určite iné pocity prežíval domáci kormidelník František Komňacký.
„Sme samozrejme smutní, že sme prehrali,“ začal svoje hodnotenie ružomberský kouč. „V prvom polčase sme si vypracovali aj nejaké šance, mali akú–takú hernú prevahu, žiaľ, gól nám nepodarilo dať. Naopak, z jedinej priamej strely na bránu sme inkasovali. Od tejto chvíle bolo stretnutie pre nás veľmi, veľmi ťažké. V druhom polčase sme už nedokázali dostať súpera do nejakých väčších problémov. Keď nám navyše odchádzali sily, prišli striedania, čerství hráči mužstvu nepomohli. V závere to bola viac–menej hra na náhodu. Už bolo vidno, že hostia kontrolujú hru. Náš herný prejav už bol kŕčovitý.“
V treťom vystúpení v pohárovej Európe Ružomberok neskóroval. Ako to zdôvodňujete?
Musím v prvom rade uviesť, že tak ako v zápase s CSKA Moskva, sme aj teraz narazili na súpera, ktorý má veľmi dobre prepracovanú obrannú fázu. Bruggy nezvyknú inkasovať góly ani v domácej lige. Hoci, na druhej strane, ich ani veľa nedávajú. Ide o mužstvo zložené z viacerých reprezentantov svojej krajiny, súčasných alebo bývalých. Defenzívna práca hostí bolo momentálne nad naše sily. Akurát v úvode sme sa pri určitom tlaku dostali do niekoľkých pološancí. Mohli sme dať aj gól. Verím, že do značnej miery by sa potom vývoj zmenil. Postupne bol náš výkon smerom dopredu čoraz horší. Mužstvo sa nedostávalo na dostrel súperovej brány, absentovala myšlienka a chýbal hráč, ktorý by si zobral na starosť celkovú organizáciu hry. Hostí sme síce do šancí nepúšťali, ale gól dali. Naša ofenzívna sila, o ktorej možno povedať, že je v lige nadpriemerná, na medzinárodnej scéne nestačí.
Belgický tím má však aj veľmi dobre fyzicky stavaných hráčov, ktorí majú na starosti obranné úlohy. Nebol aj v tom váš vážny problém?
V tomto problém by som ani nevidel. Veď Honzo Nezmar vpredu vyhral možno dvadsať hlavičiek. Lenže ani na jednu hráči nezareagovali správne. Nedokázali sa dostať medzi zadákov alebo za ich chrbát. Je to ale i vec predvídavosti. Čo tiež úzko súvisí s futbalovou kvalitou.
Po nedobrovoľnom odchode Nezmara, však už tam nebolo takéhoto hráča.
V ďalších minútach už naša hra bola len na náhodu a nakopávané lopty. Hráči Brúgg sú aj pozične na výške. Napríklad taký Vermant má skúsenosti na rozdávanie. Odohral niekoľko sezón v nemeckej bundeslige.
Môžete porovnať tento výkon s tými predchádzajúcimi v Lige majstrov? Kde by ste v tejto škále zaradili?
Ťažko sa to porovnáva. Opäť to bol výkon, ktorý je odzrkadľuje, čo v tomto mužstve je. Nemôžeme si myslieť, že máme nejaký super káder, ktorý dokáže valcovať jedného súpera za druhým. Európske kluby sú inde, a keď to nepodcenia a za svojim cieľom idú s plnou vervou, tak na ne nemáme. Samozrejme, ide o fakt, s ktorým sa dosť ťažko človek zmieruje. Pretože do každého stretnutia idete s tým, že máte aspoň akúsi nádej na jeho úspešné zvládnutie. Rozdiel je najmä v myslení hráčov, v tom zaostávame. A nehovorím už o takých veciach ako sú technika, dynamika, rýchlosť či iné.
Zdá sa však, že mužstvu chýba fazóna z jarnej časti a zvlášť potrebná iskra na ihrisku.
Samozrejme, veľa nám toho chýba. Iskra v súbojoch, kľud pri zakončovaní, prehľad v hre. Avšak treba sa pozrieť na kvality súpera i celý belgický futbal. Bruggy sú niekoľkonásobným majstrom krajiny, ktorá úplne inak žije futbalom ako Slovensko. Tu na dva ligové zápasy nepríde toľko ľudí ako na jeden v Belgicku. Nehovorím o rozpočte klubu či o peniazoch, ktoré hráči berú. Bruggy patria do európskej druhej ligy, kým my do tretej alebo až štvrtej.
Bol ste po zápase aj nahnevaný?
Na začiatku som si myslel, že šanca existuje. Lenže ako ubiehal čas, videl som ako niektorí naši hráči myslia vyložene na seba. Na svoje možné budúce angažmány. Vedeli, že na tribúne sú nejakí zahraniční manažéri.
Čo by ste v tejto chvíli povedali k odvete, ktorá sa hrá 28. septembra na belgickej pôde.
Bolo by zlé, keby som prišiel za mužstvom a povedal, že do Belgicka ideme na výlet a miesto tréningu si s fotoaparátmi zájdeme do centra mesta. To rozhodne nie. Nádej nie je veľká, ale vo futbale sa už stali rôzne veci. Môže sa napríklad podariť dať gól na začiatku a všetko pôjde odznova. Určite sa misky váh výrazne naklonili na stranu Belcičanov.
