Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Na kanoe po stopách Winetoua

Stoosemdesiat kilometrov po vode, desať kilometrov po súši, osem dní a sedem nocí, trinásť študentov, šesť lídrov, kanoe, slnko, komáre, pot... Takto asi v skratke vyzerala naša výprava po jazerách centrálnej časti Kanady. Rotary club Liptovský Mikuláš totiž aj tento rok sprostredkoval takzvané short-termy (krátkodobé pobyty) v zahraničí mladým ľuďom liptovského regiónu. Možnosť vycestovať som dostal aj ja a vybral som si spoznávanie života, kultúry, ľudí a prírody kanadskej časti Severnej Ameriky. Konkrétne Ontário a asi šesťtisícové mestečko Sioux lookout.

Cesty tínedžerov z Estónska, Fínska, Švédska, Dánska, Česka, Rakúska, Talianska, Belgicka, Francúzska, Brazílie, USA a Kanady, vrátane mňa ako zástupcu Slovenska, sa postupne stretli na tomto kedysi Indiánmi obývanom území. Spájalo ich odhodlanie a túžba zažiť niečo výnimočné, dobrodružné a extrémne. Celý čas pred cestou som žil v tom, že ideme splavovať divokú rieku, i keď sa mi nezdalo, že by to bolo aj pre menej skúsených. Nakoniec sme sa po trojdňovom tréningu vybrali splavovať jazerá. Jazerá? Človek si pomyslí, že to muselo byť o ničom. Ale protivietor na otvorenom jazere vie narobiť ťažkostí možno aj viac ako dravá rieka.
Po úvodnom ceremoniáli v miestnom Rotary clube nám slávnostne odovzdali našich najbližších priateľov na desať dní – pádla. Na tréningu v krásnej prírode  rekreačného centra Cedar bay – (Cédrová zátoka) sme si skúšali naloďovanie, vyloďovanie, pádlovanie, záchranu v prípade prevrátenia, prenášanie kanoe a kempovanie.

Obkľúčení kanadskými národnými vtákmi

Školským autobusom sme sa dopravili na miesto určenia. Teda takmer, lebo nás čakala prvá takzvaná portage (portáž), čiže prenos materiálu, v tomto prípade asi dvesto metrov k prvému jazeru Minchin lake. Kanoe sme posadili na vodu, do stredu každého sme nahádzali veci a jedlo na najbližších osem dní. Materiálu bolo veľa, jedlo a osobné veci pre devätnástich ľudí. Rozdelili sme sa do lodí a prvý záber pádlom odštartoval našu výpravu po ťažko čitateľných stopách (na vode sa ťažko „čítajú“ stopy) Winetoua a spol. Deväť člnov, z toho jeden špeciál (princess seat) sa kolísavým spôsobom pohybovalo po hladine a za šplechotu pádiel a spevu, aj slovenského, sa blížilo k prvému campsite-u (táborovému stanovisku), ktorý bol na výbežku American pointu, jedného z ostrovov. Romantika, ale nebolo to až také ľahké. Každý deň nás čakalo pätnásť až tridsať kilometrov pádlovania v kanoe. Sem-tam sa pritrafila aj nejaká portáž. Takže opäť prenášanie materiálu v dvoch približne dvadsaťkilogramových batohoch - jeden na chrbte, druhý na hrudi, v rukách zopár pádiel, prípadne plynové bomby na variče, alebo záchranné vesty a okolo seba húfy komárov. Tie nazývajú aj kanadskými národnými vtákmi, ktoré celý rok čakajú na turistov, aby sa nacicali na celé ďalšie obdobie.

Kempingový stôl bol luxusom

Denný program bol v podstate monotónny, ale podmienky monotónne rozhodne neboli. Veľké vlny, jemný dážď, slnko, občasné toky, piesočné pláže, kamenisté pláže...
Človek si myslí, že v takej divočine, to aj divoko vyzerá, ale prvé tri miesta, kde sme táborili boli „luxusne“ vybavené. K dispozícii sme mali dokonca kempingový stôl, stôl na čistenie rýb, prichystané drevo, ohnisko, plynové bomby a variče. To preto, lebo sme sa nachádzali v rybárskych oblastiach, kde  rybári pravidelne prichádzali vypitvať nachytané ryby a zaobedovať si v peknom prostredí. Po troch dňoch strávených v „štvorhviezdičkových“ campsitoch sme však prišli k naozaj divokému miestu. Bolo síce vidno, že tam noha bielych alebo červených tvárí už párkrát stupila, ale viac nič. Museli sme si postaviť prístrešky proti vetru a dažďu a dokonca aj latrínu z dvoch dosiek pribitých na stromy, záchodového sedádka a clony. Mimochodom, sedátko sme stále nosili so sebou. Veľkou kopou machu sme zakrývali to, čo naše žalúdky a črevá nespotrebovali, kvôli tomu, aby tam nebol zápach, ktorý priťahoval agresívne  štípajúce muchy. Ďalšími aktivitami bolo umývanie riadov, rozkladanie stanov, príprava jedál z prevažne dehydrovaných surovín. Na varenie a pitie sme používali vodu z jazera, ktorá bola prekvapivo čistá. Tí zručnejší ulovili aj zopár rýb, ktoré sme si dávali ako dezert. Večer sme si posedeli pri ohni a ráno nás čakala príprava raňajok, balenie, skladanie stanov a prístreškov i latríny. Opäť všetko naukladať do člnov a hor sa na ďalšiu jazdu v kanoe. Keď sme niekde „zakotvili“ využili sme prekrásnu prírodu a teplú vodu aj na okúpanie sa v jazere.

Do pása zaborený v bezodnom bahne močiara

V predposledný deň sme museli zdolať dvojkilometrovú lídrami nazývanú killer portage s močiarom uprostred. Z nevedomosti som sa vybral priamo cez močarisko a do pása som sa zaboril do bezodného bahna. Našťastie sa mi podarilo odtiaľ vytiahnuť. Posledný deň výpravy sme pospomínali na zážitky, hrboľatý povrch pod spacákmi, i na tie nešťastné komáre.
Ale to ešte nebol ani zďaleka úplný koniec pobytu. Ďalší deň nás čakalo umývanie, čistenie, dávanie do poriadku všetkého, čo sme mali na ceste. Večer bol však oveľa príťažlivejší. U jedného z miestnych Rotariánov, ktorý býva s rodinou, podobne ako i tretina obyvateľov Sioux Lookoutu, pri jazerách, sme si skúsili vodné lyžovanie, kneebording (na doske, ktorú ťahá čln sa kľačí) a tubing. Ďalší deň sme výstupili na najvyšší vrch v okolí, z ktorého je výhľad na celé mesto. Hydroplánom sme absolvovali  okružný let ponad Sioux. Pred oficiálnym ukončením som uvaril domácim bryndzové halušky. Síce so syra, ale chutili im. A to som varil prvýkrát v živote. Po vyhodnotení pobytu, prišli na rad sentimentálne chvíľky: podpisovanie pádiel, pozeranie fotografií, posledné rozhovory s novými priateľmi.

Na záver chcem ešte pripomenúť, kde som býval v čase, keď som nesedel v kanoe a neplavil sa po jazerách. Ešte predtým, ako som sa dostal do Sioux, som musel jednu noc stráviť v Toronte, lebo najbližší letecký spoj som mal až na ďalší deň. V skutočnosti som bol veľmi rád, že som tam mohol byť, lebo som stretol dvoch úžasných ľudí, manželov Tóthovcov, ktorí sa o mňa postarali a ukázali mi aspoň časť tohto veľkomesta. Po príchode do Sioux sa ma ujali Hochstedlerovci, na ktorých mám len skvelé spomienky. Býval som u nich doma a ako veriaci som bol veľmi rád, že som si mohol pozrieť ako to tam „fičí“ v kostole a ešte pred tým zažiť úplne cool atmosféru punk-hardrock-kresťanského koncertu, ktorý usporiadala aj skupina na čele s Evanom, ich synom, pri príležitosti vydania prvého albumu. S nimi som prežíval veľmi požehnané chvíle, ktoré napĺňali celý môj pobyt v Kanade. A tak som vďaka liptovskomikulášskemu Rotary clubu mal možnosť vidieť nielen kúsok Kanady, ale aj šancu spoznať skvelých a zaujímavých ľudí.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 536
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 138
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 251
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 410
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 642
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 068
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 971
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 10 191
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 076
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 901
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Prípravy na Kysuciach v plnom prúde, testovať sa bude aj v reštaurácii či v kolkárni

Sme na jednej lodi, musíme sa zomknúť, hovorí starosta Čierneho.

V Lučenci hľadajú posily do tímov v celoplošnom testovaní, denná odmena je 70 eur

Záujemcovia sa môžu hlásiť do pondelka 26. októbra do 9.00 hod.

Už ste čítali?