O smútku za Igorom Rumanským i o ňom samotnom sa vyjadrili niektoré osobnosti z kultúry a umenia. Z ich myšlienok vyberáme:
Zita Žiaranová, pracovníčka Galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši: „...Márne sme tohto leta očakávali tvoj príchod do milovaného Liptova, márne sme túžili po stretnutí s tebou. Netušili sme, že ty vo svojom zápase s chorobou už vedieš svoj dialóg so smrťou, ako si nazval svoju grafiku v roku 1991...“
Anna Polcková, evanjelická farárka: „...Nemusel zhromažďovať, aby cítil bezpečie. On sa rozdával. Tak medzi nami svietil... V intimite ticha, do ktorého sa ponáral, nachádzal priestor pre usporiadanie myšlienok, vrúcnu modlitbu a slovo, ktorým vzpriamoval ľudí okolo seba. Mal charizmu strhnúť ľudí pre dobro, nadchnúť pre krásno. Tešil sa z toho, čo sa iným vydarilo... Nikdy nepoužíval veľké slová. Iste by sa iba mocným objatím a prostým ďakujem rozlúčil so všetkými svojimi blízkymi...“
Ján Hoffstädter, akademický sochár, rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave: „...Odišiel si do krajiny, kde sa raz všetci stretneme. Odišiel si zavčasu, nemal si sa tak ponáhľať. Pri spomienke na tvoju skromnosť, nefalšovanú citlivosť mi je veľmi smutno, pociťujem krivdu a veľkú stratu...“
Dušan Kállay, akademický maliar: „...Pokorný človek skláňajúci sa pred poľom zlatistých klasov v zapadajúcom slnku. To bola niť, ktorá sa tiahla celým tvojím životom. Bol si majstrom rydla, majstrom drevorezu, drevorytu, litografie, kresby uhlíkom, pera, rytiny – básnikom čierno-bieleho remesla, v ktorom bola vždy jasná presnosť a dôkladnosť. Tvoje autentické vedenie rydla na čiernej drevenej doske bolo vždy akýmsi maznaním sa s materiálom a presným predpokladom výsledku...“
Drahoslav Machala, spisovateľ, publicista: „...Chcem len potichu vyjadriť obdiv tomu, ako si na ťažkom a namáhavom pochode vlastným životom opakovane konal ľudsky. Konal si ľudsky vtedy, keď si sa mýlil, aj keď si sa rozdával. Neviem, či som v živote postretol väčšiu Dobrotu, akú si predstavoval ty a tvoja človečina...“
Zuzana Gažíková, riaditeľka Galérie P. M. Bohúňa: „...Igor odišiel, zostali jeho nesplnené plány. Zostali však aj mnohé Igorove diela a v nich jeho srdce. A zostal aj plán urobiť Igorovu výstavu. Igor na ňu určite príde – vo svojich obrazoch. Igor, určite sa stretneme, lebo s dobrými umelcami a predovšetkým s dobrými ľuďmi sa treba stretávať. Robia nás lepšími. Na takých sa nezabúda...“
