„Jalovecká dolina je zaujímavá tým, že sa v nej vyskytujú všetky druhy rastlín a živočíchov, ktoré nájdete v Tatrách. Žije tu hôlniak, hlucháň, jariabky, jarabice, hniezdi orol, pobehujú kamzíky, svište, rysy, medvede aj vlci. Je to však jediná dolina v Tatrách, ktorá nemá dolinovú cestu, vedú cez ňu iba turistické chodníky. A tie boli po kalamite v novembri 2004 zavalené popadanými stromami a nepriechodné. Keď som uvidel tú spúšť, myslel som si, že cez Jaloveckú dolinu sa už nikdy nebude dať chodiť,“ povedal Milan Ballo, profesionálny strážca prírody Tatranského národného parku (TANAP-u), ktorý má na starosti oblasť Jaloveckej a Suchej doliny s výmerou necelých šesťtisíc hektárov. Správcom turistických chodníkov na celom území TANAP-u sú Štátne lesy, ktorým na ich údržbu dáva štát dotácie. Lenže je ich menej, ako treba a po kalamite väčšia časť finančných prostriedkov putovala do centrálnej časti Tatier. A tak niektoré chodníky a doliny čakajú už roky, kým ich niekto dá do poriadku. Milan Ballo však nečakal a začal konať. Najskôr zorganizoval s poľovníkmi a urbárnikmi brigády a spriechodnili aspoň časť Jaloveckej doliny, aby záchranári mali kadiaľ odviezť zraneného alebo aby sa hasiči dostali k prípadnému požiaru. Vypracoval projekty,radil sa s urbárnikmi, oslovil rôzne organizácie a napokon sa podarilo dať dokopy viac ako milión korún na rekonštrukciu a obnovu chodníkov v Jaloveckej doline. Sprístupniť tridsať kilometrov turistických chodníkov bola riadna fuška. Ústie doliny sa totiž nachádza v nadmorskej výške asi 700 metrov a vrchol Baníkova je 2178 metrov, takže brigádnici museli prekonať viac ako tisícmetrový výškový rozdiel a najskôr dve-tri hodiny šliapať s pílami, krompáčmi, sekerami a iným náradím a materiálom, až potom mohli začať prepilovať chodníky. Okrem toho postavili v Jaloveckej doline 18 nových drevených mostíkov cez potoky a sedem turistických prístreškov. Osadili aj dve informačné tabule, na ktorých sa dočítate o zvláštnostiach Jaloveckej doliny. Je to územie TANAP-u väčšinou vo vlastníctve urbariátov Bobrovec, Bobrovček, Jalovec, Pavlova Ves a Trstené. Okrem urbárnikov prepilovali chodníky a stavali mostíky aj poľovníci z PZ Baníkov, Ráztoka a horolezci z Bobrovca.Pracovali za minimálnu odmenu, a napriek tomu s elánom a nadšením. Časť kalamitného dreva použili na mostíky a prístrešky, časť nechali na mieste. Nadácia Ekopolis popadané kalamitné drevo totiž vykúpila od urbáru Bobrovec pod podmienkou, že ho nechajú v lese napospas svojmu osudu.
Dobrá vec sa podarila, turisti môžu chodiť cez Jaloveckú dolinu po obnovených chodníkoch, mostíkoch a oddýchnuť si pod drevenými prístreškami. A tak tí, ktorí majú na tom najväčšiu zásluhu - brigádnici, urbárnici, poľovníci, horolezci, lesníci, ochranári, strážcovia prírody a sponzori, mali dôvod na malú oslavu a minulý týždeň sa stretli na chate v Červenci pri dobrom guláši.
„Keď sú dobré turistické chodníky, turisti chodia po nich, lebo každý ide radšej po lepšom, ako by sa mal niekde driapať. Keď boli nepriechodné, turisti kade-tade obchádzali zavalené miesta a ničili prírodu. Teraz môžu chodiť pekne po chodníkoch, ktoré ich zavedú všade tam, kam chcú ísť,“ povedal Milan Ballo a keďže je nielen profesionálny strážca prírody, ale už vyše dvadsať rokov monitoruje kamzíkov, porozprávali sme sa s ním aj na túto tému.
Autor: -bea-
