Ružomberok – Jan Nezmar (na fotografii) nedohral domáci pohárový zápas s FC Bruggy, v 79. min opustil otrasený na nosidlách ihrisko po údere lakťom do spánku. Na druhý deň však už bol fit a trénoval. Minulú stredu v Žiline museli po zákroku na Nezmara zase prísť k slovu nosidlá. V šlágri 11. kola Corgoň ligy účinkoval iba dvadsaťpäť minút, a sám nevie, kedy si najbližšie oblečie dres úradujúceho majstra.
„Bol to nešťastný zákrok,“ tvrdí futbalista, ktorý s hlbokou tržnou ranou na členku pravej nohy pod Dubňom predčasne dohral. „Medzi dvoma hráčmi som sa snažil presadiť. Jedného sa mi podarilo kľučkou zbaviť, potom som si loptu postrčil dopredu a nasledoval sklz Žilinčana. Spodkom kopačky zasiahol rovno moju nohu, kolíkmi mi roztrhol členok. Už v tej chvíli som vedel, že je zle. Mal som strach, či nemám porušené nejaké vlákna či väzy. Súperova kopačka sa dostala až na moju kosť.“
Janovu rozbitú pravačku zašíval priamo v šatni lekár Ruže Tibor Letko. „Nešlo iba o tie štyri stehy,“ vraví zranený, ale nezlomný kanonier. „Ranu bolo treba vyčistiť a vystrihnúť poničené tkanivo. Injekcia ako–tak utíšila bolesť, ale v autobuse cestou späť i potom v noci to bolo hrozné, vôbec som nespal.“ Okrem neho sa s nepríjemným zranením musel porúčať aj Štefan Zošák. „Ja si myslím, že išlo iba o zhodu náhod,“ pokračuje Jano. „Zápas bol dosť tvrdý, ale nie zákerný.“ Po zašití rany z lavičky sledoval druhé dejstvo. „Nejako som na tú striedačku vyliezol. Z našej strany to už bolo horšie. Myslím si, že do prestávky sme hrali celkom dobre. Hlavne sa nám darilo obsadzovať súpera.“
Kedy zasiahne opora MFK zase do hry, ukážu najbližšie dni. „V prvom rade myslím na to, aby sa nevyskytli žiadne komplikácie. Je to miesto, ktoré sa ohýba pri každom kopnutí do lopty, musím si dať pozor, aby sa to potom neobnovilo.“
