V Hybiach prednedávnom odhalili pamätnú tabuľu významnému hercovi a vzácnemu človeku Ivanovi Rajniakovi. O necelý mesiac neskôr, oslávil v jednom z bratislavských panelákových bytov, v tichosti, v kruhu rodiny a blízkych priateľov neuveriteľnú deväťdesiatku Ivanov pedagóg, priateľ a rovnako rodák z Hýb, akademik Rudolf Mrlian.
Symbióza folkloristiky, literárnej histórie, divadelnej teórie, kritiky a pedagogiky, ako aj organizačných aktivít so životnými osudmi nestora slovenskej teatrológie Rudolfa Mrliana, vytvorí nevšedný obraz osobnosti, ktorá sa viac ako šesťdesiat rokov svojou teoreticko-organizačnou činnosťou výrazne pričinila nielen o rozvoj slovenského divadelníctva ale i celého kultúrneho života na Slovensku.
Narodil sa 15. augusta 1916 uprostred vojnového ošiaľu ako najmladší z deviatich detí v rodine roľníka. Po základnej škole a gymnáziu vyštudoval germanistiku a slavistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Martine a Liptovskom Mikuláši, potom krátko v štátnej službe. V tomto čase už bolo v literárnom a umeleckom živote jeho meno známe.
Písal literárno-kritické články o knihách a divadelných premiérach, bol redaktorom časopisu evanjelickej mládeže Nový rod, viedol časopis Umenie a aj Slovenské divadlo. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve informácií. Stál pri zrode Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Záujem o vedeckú a pedagogickú prácu priviedli Rudolfa Mrliana na vznikajúcu Vysokú školu múzických umení v Bratislave, kde do roku 1989 pôsobil ako docent, profesor, neskôr sa stal akademikom SAV. Okrem výskumnej práce sa podieľal na organizačnom riadení školy vo funkciách dekana, prorektora a dlhoročného rektora.
Vývoj slovenského divadla ovplyvnil nielen teoreticky, ale aj svojou účasťou na práci a riadení umeleckých kolektívov dvoch významných divadelných súborov. Ako umelecký šéf činohry Slovenského národného divadla a Činohry Novej scény.
Z jeho bohatej publicistickej činnosti je dodnes veľmi cenená dvojzväzková Encyklopédia dramatických umení Slovenska, ktorej bol duchovným otcom a hlavným redaktorom.
V roku 2002 vydal knihu spomienok Na krížnych cestách, minulý rok vo vlastnom náklade veľmi cennú štúdiu Na motýlích krídlach, predstavujúcu osudovú tragédiu Jána Jamnického. Tento rok príjemne prekvapil čitateľov Slovenského divadla Ľudskou a umeleckou podobou Ivana Rajniaka, v ktorej naplnil jeden zo svojich dlhodobých zámerov. Napriek svojmu veku sa aktívne zaujíma o kultúrny a spoločenský život v rodnej obci i krajine.
„... vzdávam s úctou hold môjmu rodnému Liptovu, mojej rodnej obci Hybiam. Nie je to z márnomyseľnosti, ale z uvedomenia si, že sa človek cíti istejší, slobodnejší, ak sa nevzdáva svojich rodných koreňov, z ktorých vyrástol, ak si s vďakou spomína na svoje rodné hniezdo. Hlásim sa k modernému tolerantnému svetoobčianstvu, ale vo svojej ľudskej podstate ostávam natrvalo liptovským rodákom, hoci som už Bratislavčan.“
Autor: Stanislav Žiška
