Folklórny súbor Váh, ktorý pracuje pri Posádkovom klube a Národnej akadémii obrany maršala A. Hadika v Liptovskom Mikuláši, začal písať svoju históriu v roku 1979, keď Miroslav Švejda a Vladimír Noll rozbehli akciu Hľadáme záujemcov o ľudový tanec, spev a hudbu. Prvé tanečné kroky učil „váhistov“ Fero Piskor. Na úspechoch súboru sa postupne podpísali choreografka Ľudka Štrkolcová, Majka Kočišová – Palásthyová, a z mužov Jožo Matloň a Mako Szekély.
Čas plynie a z nesmelého pramienka sa po 27. rokoch stala mohutná rieka, ktorá prináša radosť mnohým priaznivcom ľudového umenia u nás aj v zahraničí.
Plody súčasnej úspešnej tvorivej spolupráce dvoch choreografiek Majky Palásthyovej a Mirky Palanovej mali možnosť vidieť v prvej polovici septembra aj diváci na X. ročníku medzinárodného folklórneho festivalu v Portugalsku.
Ako bolo na festivale, sme sa spýtali vedúcej súboru Miroslavy Palanovej, ktorá je bývalou spolužiačkou známeho choreografa Jána Ďurovčíka.
Ako ste sa na festival dostali?
Na základe nášho minuloročného úspešného účinkovania v Belgicku nám ponúkli účasť na jubilejnom festivale v Portugalsku. Organizovala ho medzinárodná folklórnna organizácia CIOFF, ktorá je zárukou kvality, preto sme pozvanie prijali. Podporilo nás ministerstvo kultúry, ktoré nám udelilo grant z fondu Pro Slovakia. Samozrejme, všetci účastníci zájazdu prispeli finančne zo svojho vrecka.
Počuli sme, že niektorí členovia súboru museli ostať doma.
Áno, vycestovať mohlo 32 ľudí vrátane vedenia súboru a celý súbor má 60 členov. Museli sme teda zohľadniť viaceré kritéria, ako sú kvalita tanečníkov a hudobníkov, dochádzka, aktivity členov a pod. Nebolo to jednoduché a niektorých ľudí mi bolo ľúto nechať doma.
Vraj pri vašom odchode nebola núdza o patričné napätie.
Jeden z našich muzikantov zistil tesne pred odchodom autobusu z L. Mikuláša, že mu chýba peňaženka so značnou sumou peňazí a všetkými dokladmi. Celý súbor okamžite začal pátraciu akciu, ktorá náš odchod posunula o dve hodiny. Bohužiaľ, peňaženku sa nepodarilo nájsť. Vydali sme sa teda na dlhú cestu bez dokladov jedného nášho člena. Našťastie, nikto nás za celú dobu nekontroloval. Doklady s prázdnou peňaženkou sa našli neskôr pred poštou v L. Hrádku. Spomínaný muzikant potvrdil na zájazde svoju smolu a na prvej pláži, na ktorej sme sa pri ceste zastavili, skočil pri brehu na morského ježka. Šťastím bolo, že si to nevyžiadalo lekársku pomoc, ošetrili ho naše dievčatá.
Aký bol program festivalu a kto sa na ňom zúčastil.
Zúčastnili sa na ňom súbory zo siedmich krajín. Kubu reprezentovali tanečníci so svojou divadelnou šou, Kolumbiu technicky vyspelí mladí ľudia, Fínsko vekovým priemerom bolo asi najstaršie a ich tance najpomalšie, ale na druhej strane reprezentanti tohto súboru mali krásne kroje, ktoré hrdo nosili aj vo voľných chvíľach. Španieli mali vystúpenia postavené na princípe klasického tanca. Belgičania boli zaujímaví prácou so zástavami, s ktorými žonglovali podobne ako mažoretky. Domáce portugalské súbory v pestrých krojoch boli veľmi dobre pripravené a mali medzi domácim publikom značnú odozvu. My sme mali tú česť vystúpiť na začiatku festivalu v portugalskej televízii v priamom prenose. Pre túto príležitosť sme v nahrávacom štúdiu Posádkového klubu dopredu natočili podkladové CD pre play back. Keď nás však pracovníci televízie počuli a videli, išlo sa priamo naživo a mali sme podľa ohlasu ľudí veľký úspech.
Kde všade ste vystupovali?
Vlastný festival sa skladal z festivalových vystúpení a sprievodných akcií v okolitých obciach a mestách. Súbor Váh dokopy absolvoval jedenásť vystúpení. Vyzdobené a vysvietené námestie vo Viana do Castelo bolo svedkom pôsobivých večerných podujatí. V spomienkach našich dievčat a chlapcov iste zostane vystúpenie v detskom domove, kde sme potešili deti, ktoré vyrastajú bez rodičov. Spoločne sme sa pozabávali a zatancovali si. Decká sa túlili k našim dievčatám, ktoré im na chvíľu nahradili mamy. Nezabudnuteľným zážitkom bolo vystúpenie posledný festivalový deň, keď náš súbor zaspieval v miestnom chráme staroslovanský Otčenáš.
Čo sa divákom páčilo najviac?
Veľmi sa páčili naše spevy a to mužské aj ženské. Z chlapčenských tancov mal najväčší ohlas Čipukre a z dievčenských paródia na sliepky, na ktorej sa diváci najviac pobavili. Veľký obdiv zožal aj náš cimbal, ktorý si ako raritu fotili ľudia hádam zo všetkých strán.
Mali ste čas poobzerať sa po okolí?
Okúpali sme sa v Atlantiku, ktorý nám pripomínal svojou chladnejšou vodou Liptovskú Maru a navštívili sme aj niektoré miestne kultúrne pamiatky.
Ako sa o vás starali usporiadatelia?
Po všetkých stránkach sme boli spokojní, mali sme k dispozícii štyroch sprievodcov. Usporiadatelia zašli tak ďaleko, že nám prispôsobili aj jedálny lístok. Niektorí naši členovia sa tešili na „morské príšerky“ a namiesto toho nás niekoľkokrát čakali vyprážané kurčatá. Ubytovaní sme boli v rodinách členov portugalských súborov, boli k nám milí. Jeden harmonikár pozval do svojho domu celý náš početný kolektív a pohostil nás zo svojej zbierky páleniek z celého sveta. Spievalo sa tancovalo a my sme rozšírili jeho zbierku o známy liptovský bylinný likér. Jeden deň nás požiadali, aby sme navarili nejaké slovenské jedlo pre členov rodín, ktoré sa o nás starali. Nebolo to jednoduché, pretože sa nám ťažko zháňali ingrediencie. Chýbala bryndza, rasca, kyslá kapusta a pod. Nakoniec sme pod vedením jedného z našich chlapcov, ktorý študuje na Združenej hotelovej a obchodnej škole, zvládli v improvizovaných podmienkach pripraviť asi sto porcií važeckej pochúťky. Domácim tento pokrm veľmi chutil, tak sme obstáli aj v tejto skúške.
Kde budete vystupovať v najbližších dňoch?
V septembri cestujeme do Českej republiky do družobného mesta Opavy a v októbri nás čaká Francúzsko.
Žnete jeden úspech za druhým. Dá sa ešte niečo na vašom účinkovaní zlepšiť?
Trocha nás mrzí, že v súbore máme deficit chlapcov. Keby sa nám podarilo získať niekoľko šikovných mládencov nad pätnásť rokov, pracovalo by sa nám lepšie.
