Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Aj vlastný mobil otravuje...

Máloktorý Lipták tuší, kde sú Horné Naštice. Keď sa ma Viliam Ján Gruska spýtal, odkiaľ pochádzam, myslela som si, že ani on to nebude vedieť. Ale vedel. „Je to blízko Kšinnej. Chodili odtiaľ vápnari a vozili na vozoch vápno, tam sa niekde pálilo.“ Hoci som v Horných Našticiach vyrastala, nevedela som o tom, ani to, že blízko točili film Ako sa Vinco zaťal, ku ktorému robil Viliam Ján Gruska scénografiu. Onedlho som pochopila, že pozná na Slovensku takmer každú dedinu, vie, akí kde boli remeselníci, aké kroje kde ľudia nosili, aké pesničky spievali, ako žili... Pochodil ho krížom-krážom, hľadal, objavoval a zbieral v ňom klenoty ľudovej kultúry, ktoré sme si my často nevšimli...

Ste známy scénograf a choreograg, ale začínali ste ako tanečník v Lúčnici. Ako ste sa vlastne dostali k tancu?
Ako chlapec som tancoval v detskom súbore v Liptovskej Teplej a neskôr v Ružomberku. Keď som prišiel do Bratislavy na vysokú školu, stretol som Lúčničiara, ktorý viedol súbor v Ružomberku. Hovorí mi: ,Príď na konkurz.´ Tak som prišiel. Spával som vtedy po internátoch na čierno, a tak oznámenie, že ma prijali, mi prišlo do L. Teplej až v decembri. V Lúčnici som bol potom šestnásť rokov.

Ste predovšetkým scénograf. Čo to znamená?
Hľadám, navrhujem a vyberám vhodné exteriéry aj interiéry, dekorácie a scény k televíznym a filmovým programom a rôznym podujatiam. Bol som pri budovaní scénografie v televízii, budovali sme dielne, sklady, štúdiá, vykupovali nábytok, bola to tvrdá škola. Filmová scénografia je nesmierne náročná. Akákoľvek chyba a nepresnosť, dobová či sociálna, je totiž pod kontrolou tisícok ľudí. Nemôžete dať napríklad do diela, ktorého dej prebieha v roku 1953 rádio, ktoré bolo vyrobené až v roku 1958.

Vytvorili ste scénografie k piatim rozprávkam, najznámejšia je asi Perinbaba a Sokoliar Tomáš. Chystáte ďalšiu?
Už dva roky sa pokúšame s producentom Pavlom Geletom a režisérom Václavom Vorlíčkom o rozprávku Dlhý, Široký a Bystrozraký, pripravujeme koncepty, zháňame finančné prostriedky, vyberáme lokality, kde by sa malo točiť, všeličo treba dopredu pripraviť. Keď sme robili napríklad Sokoliara Tomáša, museli sme najprv nájsť čriedu koní. Chodili sme a hľadali po celom Slovensku, ale všade chovali len jedno plemeno a my sme potrebovali, biele, hnedé aj čierne kone. Nakoniec sme našli čriedu pri Spišskej Novej Vsi a tú bolo treba celú prepraviť do Malatinej. Na jedno auto sa zmestili tri kone a my sme ich tam potrebovali dopraviť štyridsať.

Vo Východnej tlieskali diváci mnohým vašim programom. Ktorému najviac?
Poviem vám jednu príhodu. Raz som stopoval a zastavil mi jeden pán. Hovoril, že ma pozná, bol predsedom družstva, keď vo Východnej stavali amfiteáter. V 77. roku zobral svojho otca - lesníka do Východnej, na program, ktorý sa volal Drevo v mojej zemi. Účinkovalo v ňom asi tristo ľudí, presvedčil som ich, aby prišli do Východnej aj s krosnami, kolískami a inými drevenými rekvizitami. Doviezli ich štyri kamióny, aj sedemnásť metrový lis na olej. Všetko to bolo treba najskôr rozobrať, naložiť a vo Východnej zase zložiť, poskladať... Keď sa program skončil, prišiel syn po otca-lesníka. Ľudia už odišli, ale on sedel v prázdnom hľadisku a povedal mu, aby prišiel o dve hodiny, že si to chce všetko ešte raz oživiť v pamäti.

V jednom z vašich programov účinkovala napríklad storočná pltníčka z Lúčok Margita Senková.
Zistil som, že všetko sa hudbou a tancom o kultúre a tradíciách vyjadriť nedá. Množstvo poznatkov sa dá získať zo spomienok ľudí, z ich rozprávania. Tak som postupne do programov zakomponovával aj spomienkové rozprávanie. To som ešte netušil, že z toho vznikne samostatná vedná disciplína – orálna história. Najvýraznejší príklad využitia orálnej histórie je práve Margita Senková. Zoznámil som sa s ňou, keď mala 79 rokov. Ako 49-ročnej sa jej narodila najmladšia dcéra. Babka bola veľmi pracovitá, čiperná a účinkovala v mnohých programoch. Ešte keď mala sto rokov recitovala spamäti Rúfusovu báseň Dobrý strelec. Bol som u nej asi štyridsaťkrát. Raz sme sa rozprávali o istom Karolovi z Pensylvánie, jej dcéra to počúvala a vôbec nevedela, o čom sa rozprávame. Čudovala sa, prečo jej to mama nikdy nepovedala. Asi preto, že sa jej na to nikto nepýtal. Je to aj o dôvere a schopnosti počúvať starších ľudí, mať na nich čas. Raz mi napríklad 80-ročný Ján Brloš z Hrušova rozprával jednu rozprávku, ktorú počul, keď mal päť rokov. Veľmi sa mi páčila, ale v jeho podaní trvala deväť minút a ja som ju potreboval skrátiť na tri. Nahral som si ju na kazetu, doma som ju jeho rečou, štýlom a dikciou prerozprával, aby mala tri minúty. Túto verziu som poslal pánovi Brlošovi, on si ju pomocou vnuka nahovoril na kazetu, púšťal si ju pri včelách až sa ju naučil naspamäť. Keď ju predniesol vo Východnej, mal veľký úspech, dlho na to spomínal a raz mi povedal: „Kde si bol doteraz? Prečo si neprišiel skôr? My by sme spolu tento národ prevychovali...“

Poznáte mnohé ľudové piesne, kroje, zvyky, remeslá. Ktoré z remesiel sa vám najviac páči?
Všetky, ktoré súvisia s drevom a to, ako ich ovládajú jednoduchí ľudia na Slovensku. V Zázrivej bol jeden slepý ujo, ktorý chodil do hory vyberať smreky na šindle podľa zvuku. Poklopal na drevo sekerkou a vedel, ktoré je dobré. To boli ľudia, ktorí o dreve vedeli všetko.

Veľa remesiel už na Slovensku zaniklo. Napríklad handrári...
To boli ľudia, ktorí chodili z domu do domu a vykupovali handry na výrobu papiera. Ľudom za handry dávali stužky, ihly a podobné veci. Keď som robil vo Východnej program zaniknuté remeslá, boli tam aj handrári. Zrazu pani zo Sebechlieb, Terézia Poláková, vtedy mala asi päťdesiat rokov, celá zdesená skríkla: „Preboha, však je tu Mikula!“ Opýtal som sa jej, čo ju tak vyplašilo. Zbadala handrára z Kamenca pod Vtáčnikom a povedala: „Ten bol u nás, keď som bola dieťa. Ukradli sme mu stužky a povedal, že keď nás nájde, nohy nám poláme.“

Okrem remeselníkov sa vo vašich programoch objavili aj hudobníci a rôzne hudobné nástroje – fujary, organ aj drumble. Viete na nich hrať?
Nie. Hral som kedysi na harmóniu, lebo mama bola devätnásť rokov organistka v kostole. Ale poznám človeka, ktorý vie o hudobných nástrojoch a hudbe všetko. Volá sa Ivan Mačák, je organológ, ovláda slovenské hudobné nástroje, študoval aj indickú a čínsku hudbu, robí výskum rámových bubnov Indiánov, pomáhal zakladať svetové múzeum drumblí v Jakutsku, je spoluzakladateľom Hudobného múzea aj Slovenského národného múzea. Dávam dokopy súbor jeho prác a chcel by som ich v najbližších dňoch vydať v publikácii Vklady a prieniky slovenského organológa do svetovej kultúry. Ivan Mačák dostal pred dvoma rokmi cenu Kurta Sachsa, ktorú muzikológovia považujú za akúsi Nobelovu cenu.

Koly v plote – tak ste nazvali zaujímavý dvojdielny dokument o Slovákoch z Rumunska, ktorý odvysiela televízia v roku 1992. Ako vznikol?
V Českom Krumlove som raz pri výrobe filmu naďabil na Slovákov z Rumunska. Vtedy som si uvedomil mnohé fakty, čo je to manipulácia s verejnou mienkou a predstieranie. Slovákov, ktorí sa pred dvesto rokmi vysťahovali do Rumunska, pozvala československá vláda, aby sa vrátili do rodnej vlasti, že pôjdu na zemědelství. Ale oni nerozumeli po česky a vysvetlili si to tak, že sa budú deliť zeme. Tak v Rumunsku všetko predali a prišli. Dali ich do českého pohraničia do domov po Nemcoch a poslali ich robiť na štátne majetky. Tam boli úplne bezradní a stratení. Časť sa vrátila na Slovensko, časť asimilovala.

Vo Veľkom Borovom máte chalupu, ale žijete a pracujete v Bratislave. Kde sa cítite doma?
V lete vo Veľkom Borovom, lebo som tam najviac, ale v septembri sa začína škola a keďže stále učím na VŠMU, času bude menej.

V Borovom je nádherná príroda, ako stvorená do rozprávky. Točili ste tu nejaké scény?
V Liptove je veľa krásnych miest a filmári sem chodia často - do Prosieckej doliny, do Važca, Kvačian, Liptovskej Tepličky... Vo V. Borovom sa točila napríklad prevažná časť filmu Biela voči oblohe.

Počula som, že ste boli s bývalým prezidentom Havlom na Islande.
Bolo to v 90. roku, išiel som ako predesa výboru Matice slovenskej s prvou porevolučnou československou delegáciou do Kanady a USA. Zastavili sme sa aj na Islande, lebo tam bola premiéra Havlovej hry a režírovala jú islandská premiérka či prezidentka. Nemal som pozvánku. Obliekol som sa do čierneho, a vybral som sa pozrieť do ulíc Rejkjaviku. Uvidel som divadlo a vošiel som dnu. Nikto ma nezastavil, asi preto, že som bol slušne oblečený. Sadol som si do lóže, kde bolo voľné a v islandčine som si vypočul Havlovu hru.

S Lúčnicou ste tancovali v 29 krajinách, okrem iných aj v Japonsku. Ako sa vám tam páčilo?
Bol som tam v roku 1970 na svetovej výstave Expo v Osake a bolo to moje posledné turné s Lúčnicou. Kúpil som si tam atlas, kde bolo napísané, že stavajú niekoľkokilometrový podmorský tunel medzi ostrovmi Hokaidó a Honšú a otvoria ho asi o dvadsať rokov. Bol tam presný dátum, ale momentálne si naň nespomeniem. Ja som to sledoval. Ospravedlnili sa, že meškali tri dni... Po 25 rokoch bol v Japonsku na tých istých miestach môj syn a porovnávali sme fotografie, ktoré som nafotil ja v 70. roku a on po 25. rokoch. Je to úžasné a zároveň deprimujúce sledovať, akým tempom a kam sa ľudstvo uberá.

Myslíte si, že by bolo lepšie bez počítačov, internetu a podobných technických vymožeností?
Nie, ale niektorým veciam sa snažím vyhnúť. Pociťujem istý pocit neslobody v súvislosti s technikou.

Preto nemáte mobil?
Mnohí mobily užívajú tak, že tým obťažujú celé okolie. Telefonujú v kupé vo vlaku, v autobuse, v čakárni u lekára, a človek sa tomu nevie brániť. Každý má svoje starosti a svoje myšlienky, ktorým sa venuje a obťažuje ho, keď má počúvať cudzie problémy. Hluční ľudia sú najväčším utrpením pre okolie. Keď človek chce vnímať prírodu, umelecké dielo alebo domyslieť niečo, čomu sa venuje celé dni a týždne, nepotrebuje, aby ho niekto vyrušoval. Aj vlastný mobil vyrušuje. Preto som sa raz so študentmi na tvorivom pobyte vo Veľkom Borovom dohodol, že päť dní nebudú používať mobil. Nad zážitkami, ktoré mali z toho pokoja a z prírody, sami žasli.
Keď je niekto príliš hlučný v uzavretom priestore, napríklad v kupé, dám mu lístok s textom: „Vlastníctvo mobilného telefónu, tranzistora, či iného prehrávača zvukov, neoprávňuje majiteľa k tomu, aby jeho hlučným užívaním vo verejných a uzatvorených priestoroch obťažoval okolie. Elektromagnetické pole, ktoré zapnutý mobilný telefón vo svojom okolí vyvoláva, nepôsobí zhubne len na Váš mozog, čo je Vaša voľba, ale ohrozuje ľudí, napojených na kardiostimulátor.“

Vy máte kardiostimulátor?
Nie... (smiech)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Päť chýb pri zateplení strechy
  6. Vitajte v postapokalyptickom svete
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 881
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 710
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 495
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 544
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 819
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 720
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 601
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 373
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 176
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 161
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Tvorba rozpočtu mesta na rok 2021 je ohrozená, tvrdí primátor

Tvorba rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš na rok 2021 je podľa primátora Jána Blcháča ohrozená.

Ján Blcháč.

Rozbehnutý Tatran pozastavila až pandémia

Po výborne rozbehnutej 10-zápasovej futbalovej bilancii bez prehry pre druholigový MFK Tatran Liptovský Mikuláš mu dočasnú stopku vystavila koronavírusová pandémia.

Je otázne či Tatran v tohto sezónnej jesennej časti ešte zažije ligovú atmosféru.

V mimoriadnych situáciách bude mesto spolupracovať s akadémiou

Mesto Liptovský Mikuláš bude v mimoriadnych situáciách spolupracovať s Akadémiou ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.

Chladiarenské rúry sú už položené na svojom mieste

Rozsiahla rekonštrukcia ľadovej plochy bude čoskoro hotová.

Chladiarenské rúry sú už na svojom mieste.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Sedemnásťročného chlapca zavalil strom

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia na pomoc 17-ročnému chlapcovi, ktorého v lesnom teréne v katastri obce Zákopčie zavalil strom.

Už ste čítali?