Módna návrhárka Silvia Piláriková nikdy nebola ľahostajná k bolesti druhých. Sama je matkou dvoch dievčatiek a vie, ako mama pri akejkoľvek chorobe svojho dieťaťa trpí alebo je bezradná. MY sme sa so Silviou Pilárikovou stretli a opýtali sme sa na cestu módnej návrhárky až k myšlienke pomôcť Lujze.
Aká bola vaša cesta k módnym návrhom?
Napriek všetkým varovaniam som sa rozhodla nastúpiť na cestu módneho dizajnu v období krízy textilného priemyslu, ako sa hovorí v odborných kruhoch, nielen vďaka produkcii z Číny, ale aj zo susedných krajín. Od mala som totiž rada kreslila a vyrábala odevy podľa vlastných predstáv. Mama a stará mama pracovali v tomto „fachu“ už niekoľko rokov a pomohli mi návrhom dať základy v konštrukcii a šití. Napriek tomuto smerovaniu som vyštudovala Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Liptovskom Hrádku. Našťastie, technické a logické myslenie mi nerobilo problém, a tak som ju úspešne zvládla. V štúdiu som pokračovala na Žilinskej univerzite - Fakulta riadenia, Informačné a riadiace systémy, odbor manažment.
Pomohlo vám tak rozdielne štúdium v módnom návrhárstve?
Na strednej škole som získala technické myslenie a využívam ho v konštrukcii návrhov. Strednú školu som vzala ako výzvu, že dokážem robiť aj veci, ktoré ma nebavia. O vysokej škole si myslím, že bolo pre mňa dobré študovať manažment. Ak by som totiž vyštudovala nejakú textilnú školu, chýbali by mi niektoré organizačné a manažérske znalosti. Keď som začala robiť módu, musela som sa naučiť vyjadriť presne to, čo chcem zrealizovať, aby ma pochopili dievčatá, ktoré moje návrhy dotiahnu do reálnej podoby a pri dokončievaní modelu doriešia detaily.
Po skončení školy ste sa hneď venovali módnemu návrhárstvu?
Nie. Začala som pracovať vo vyštudovanom odbore a popri zamestnaní som sa začala venovať móde. Navrhovala som a návrhy som si dávala zhotovovať v rôznych krajčírskych dielňach v okolí. Bolo to oblečenie pre mňa a pre mojich najbližších a známych. Neskôr som sa rozhodla vytvoriť vlastnú dielňu a ateliér a osobne sa podieľať na zhotovovaní svojich návrhov a na ich konštrukčných riešeniach.
Kde sa môžeme stretnúť s vašimi návrhmi?
Mohli ste sa s nimi stretnúť po prvýkrát minulý rok na Benefičnom večeri Komunitnej nadácie Liptov v Liptovskom Hrádku a neskôr na vlastnej autorskej prehliadne v Galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Svoje modely som prepožičala aj adeptkám na titul Miss študentka 2005 na finálovom večeri v novembri 2005 v Liptovskom Hrádku. Módna prehliadka v rámci Nadačného fondu KNL Mostom lásky k Lujze v synagóge predstavovala moju druhú autorskú prehliadku, ktorá okrem toho, že ukázala nové modely na jeseň 2006 verejnosti, celý výťažok z dobrovoľného vstupného išiel práve na tento fond. Keď mi po prvýkrát dievčatá z nadácie povedali o Lujze a možnosti pomôcť jej získať financie na zahraničnú operáciu, nezaváhala som. Už niekoľkokrát predtým som chcela zorganizovať módnu prehliadku na charitu, takže túto myšlienku som realizovala teraz. Je to krásna myšlienka týmto spôsobom dievčatku pomôcť.
