Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Prípad strateného syna, prepitých a chorých mozgov a zúfalej, bezradnej ženy

Keď do redakcie prišiel list, v ktorom Ľuba Hufková ďakuje policajtom z Ružomberka a Liptovskej Teplej, že našli jej strateného a chorého syna Lumíra, vybrala som sa do Ludrovej zistiť, čo sa vlastne stalo. Mladej, moderne oblečenej a namaľovanej slečny som sa spýtala, či nevie, kde býva Lumír. Vedela. Bola to jeho sestra Paťa a doviedla ma až k domu. Zvonku vyzeral dosť ošarpaný, ale dojem vylepšovali nádherné slnečnice v záhradke a strom, na ktorom rástli zelené bobuľky. „To je štepená vŕba, pestujem ju už piaty rok a prvý rok má guličky. Ešte mi to v živote neurobila, sama som zvedavá, čo to bude mať za bahniatka,“ vysvetlila mi Ľuba Hufková, ospravedlnila sa, že ma nepozve dnu, lebo robia stierky a je tam neporiadok. „Lumír nie je doma, je v škole. Chodí do špeciálnej do Ružomberka, lebo je mentálne retardovaný. Má trinásť rokov a už dva razy utiekol, ale teraz neutiekol, bolo to zamotanejšie. Behá ako chalan po smetisku a kade-tade, údajne mal meď a v Ružomberku ju jeden od neho vykúpil. To sme sa neskôr dozvedeli. Lenže potom nešiel domov s peniazmi, ale kamarát z Bieleho Potoka ho zlákal do krčmy a potom ho opitého dovliekol k tomu, čo od neho vykúpil meď. Tam ho dali do garáže vyspať. Lenže u môjho Lumíra je to nebezpečné vzhľadom na to, že už mal kedysi otravu alkoholom a keď je decko na mol spité, malo by mať zdravotnú starostlivosť, nie byť zamknuté v garáži. Neviem, kde sa tak opil, vraj hrali niekde gulečník. Kde si kúpili alkohol a kto im nalial, neviem. Ale v krčmách a herniach nemôžu nalievať deťom. Som vďačná policajtom, že tak rýchlo zasiahli a našli ho. V sobotu večer asi o pol jedenástej som telefonovala na núdzovú linku, o trištvrte na jednásť tu už boli z Teplej a o chvíľu už po Lumírovi pátrali všetky hliadky v meste aj v rámci okresu. V nedeľu o jedenástej mi ho vrátili,“ opísala príbeh strateného syna jeho mama. To som ešte netušila, že jej príbeh bude ešte krutejší.

Z blata do kaluže

Po celý čas v záhrade pod slnečnicami gágali husi a kvákali kačky. Bolo ich šestnásť a jeden kohút. Volajú ho Kiko-Piko a kikiríka vraj každé dve hodiny aj v noci. Nevadí vám ten hluk? spýtala som sa. „Ja som zvyknutá, musí mi proste čosi vrieskať na dvore, lebo som stratená. Skôr mi vadia tie autá, čo chodia pod oknami a vadilo mi, že mama si vodila každý mesiac domov iného chlapa a všetkých som musela volať oco. Preto som sa chcela rýchlo vydať a ísť preč z domu. Predtým som bývala na kopaniciach. Ale skočila som z blata do kaluže... Muž je nezamestnaný, ale pomáha mi, aj keď má zdravotné problémy. Opravuje dom, teraz brigáduje v meste, aby sme mali na stavebný materiál. Chodí po skaly, robí jednému na stavbe. Ale ešte päť – šesť rokov a odíde odo mňa, potom neviem, čo bude. Má atrofiu mozgu, ťažké depresie, dvakrát sa pokúsil o samovraždu. Mal čiastočný invalidný dôchodok, ale iba na štyri roky, teraz mu ho zoberú, lebo atrofiu mozgu mal podmienenú toxickou encefalitídou. Keď sa mu stal úraz, bol na mol opitý, pol roka ležal na posteli, nevedeli zistiť diagnózu a nakoniec prišli na tú atrofiu, ale bohužiaľ, keďže bola podmienená alkoholom, nemá nárok na nič...“ Ľuba má 35 rokov a je tiež na invalidnom dôchodku. Keď som sa jej spýtala, čo jej je, vysypala mi svoje choroby po latinsky. Vyrozumela som z toho, že má problémy so srdcom, chrbticou, astmu a migrénu. „Robila som v nemocnici na geriatrii a potom na áre,“ vysvetlila, keď som sa čudovala, ako dobre ovláda lekársku terminológiu. „A čo máte s rukou?“ zaujímalo ma, lebo na nej mala kúsok gázy prelepenej leukoplastom. „Chodím na infúzie každý deň už druhý týždeň, upcháva sa mi mozgová cieva. Mala by som byť v nemocnici, ale podpísala som reverz. Kto by sa tu o nich staral? Každé ráno o pol siedmej chodím autobusom do Ružomberka a o desiatej naspäť. Minule mi bolo zle, tak som si musela objednať taxík.“ „Asi by bolo lepšie, keby ste aspoň pár dní zostali v nemocnici. Váš manžel predsa príde, dcéra bude mať už pätnásť a nejako sa už o seba a o Lumíra postarajú,“ radila som jej, netušiac, že v dome ešte niekto je...

Exekútor na krku

„A kto sa postará o starcov? Obidvaja ležia na posteli a ani sa nepohnú. Treba ich nakŕmiť, prebaliť, poumývať. Otec je ťažký diabetik, pichám mu inzulín, každý štvrtok s ním chodím do Ružomberka na preväzy, lebo má dekubity – preležaniny. A svokor leží na druhej posteli, lebo si od dobroty prechlastal rozum. Keď som mu nedala fľašu, rozbíjal nábytok. Pätnásť rokov som bola preňho len k...a považanská, a teraz som najlepšia nevesta na opatrovanie, lebo vlastné deti ho nechcú. Veľmi by mi pomohol invalidný vozík, už som mala inzerát v Liptove aj inom časopise, kto daruje alebo lacno predá invalidný vozík a posteľné prádlo. Nikto sa neozval, len jedna pani z Bratislavy zavše pošle nejaké veci a pán farár z Považskej. Mali sme aj inzerát, kto daruje aljaškého malamuta a našli sa takí, čo nám ho darovali. Máme dvoch psov, vidíte ho tam hore? Aspoň s nimi sa môžem porozprávať, lebo sem nezablúdi za sto rokov žiadny človek.“
Kým Ľuba rozprávala, jej dcéra si zapálila cigaretu. „Tá mi tiež dáva riadne zabrať. Keď som bola pred rokom na brigáde v konzervárňach, vybrala z karty posledných päť tisíc, čo bolo na splácanie pôžičky, a išla osláviť narodeniny. Splátku potom nebolo z čoho zaplatiť. Prišla pokuta za omeškanie, predvolanie na súd, už je to aj s pokutou asi tridsať tisíc, že keď nezaplatíme, pošlú na nás exekútora. Čo nám chcú vziať? Nemám ani automatickú práčku, pokazila sa, teraz perem vo vaničke v rukách. Vo vaničke sa aj kúpeme, lebo nemáme kúpeľňu...“

Dvaja muži na posteli

Medzitým sa vrátil zo školy Lumír. Keď ho mama uvidela, išla mu oproti, objala ho a bozkala so slovami: „No čáu, láska moja.“ Lumír bol pekne a čisto oblečený a trochu sa ma hanbil. Ale o chvíľu už so sestrou na ceste skúšali nejaké triky. „Nebite sa, nejašte sa, nestojte na ceste, zrazí vás auto...,“ upozorňovala ich mama každú chvíľu, ale veľmi to nezabralo. „Tie autá sú hrozné. Patrícia, choď prosím ťa upratať gauč, aby sme si mali kde sadnúť.“ Ľuba ma niekoľkokrát upozornila, že v dome je neporiadok, lebo prerábajú. Ale to bolo slabé slovo. Chodba bola zaprataná kopou handier. „Toto všetko musím oprať,“ skonštatovala Ľuba. Ale jedna ponožka sa akosi dostala až do kuchyne a vytŕčala z dvierok sporáka na tuhé palivo. Vedľa bol ďalší – elektrický alebo plynový. Kuchyňa bola zároveň aj spálňa, kde spávali Lumír, Patrícia a ich rodičia. Zo stropu visela ako čierny výkričník mucholapka. Neviem, či tam boli dve postele alebo viac, nevšimla som si ani stôl a stoličky. Asi som dostala šok, lebo z vedľajšej miestnosti na mňa civeli dve nepríčetné oči. Akoby mi v hlave vybuchol granát. Na druhej posteli ležal muž, otočený chrbtom. Mal plienku a spod prikrývky mu vytŕčala noha...
Neviem, čo bude...
Ako môžete takto žiť? spýtala som sa Ľuby, keď som sa spamätala. „Sama sa čudujem, že ešte žijem a že som sa nezbláznila. Chcela by som žiť ako normálny človek, opraviť dom, ale za čo? Keby nám padla strecha na hlavu, ešte nás budú stíhať, že sme ju nezabezpečili a ohrozujeme deti. Keby nám ho pomohla opraviť nejaká firma... Na nič vraj nemáme nárok, lebo nie sme sociálny prípad...Neviem, čo bude. Keby sa mi niečo stalo, deti skončia v domove, starci v ústave a amen...“
„A prečo ich vlastne nedáte do ústavu a do domova? Možno by to bolo pre všetkých lepšie...“ vyhŕklo zo mňa a vzápätí som sa zľakla toho, čo som povedala. Ľuba neodpovedala. Iba sa na mňa pozrela vyplašenými očami a povedala, aby som prišla niekedy na kávu.
Keď som jej minulý štvrtok telefonovala, povedal mi, že na infúzie už nechodí, ale pre zmenu má zápal pľúc. „Patrícia mala záchvat a zistili jej epilepsiu a tetániu. Vyplatila som obklad na strop a nemáme z čoho žiť ani zaplatiť elektrinu. Svokor je v nemocnici a muž išiel za jedným chlapíkom, lebo studňu vykopal – päťmetrovú, ale výplatu nedostal. Len zálohu tisíc korún. Optimizmus mi klesá. ..“
Dlho som rozmýšľala, či tento článok napísať, alebo nie. Napokon som ho napísala. Nie preto, aby sme mali v novinách senzáciu, ale preto, lebo dúfam, že Ľube niekto pomôže. Radou, materiálne či finančne. Mám pred sebou jej dopis, napísaný uhľadným rukopisom a bez pravopisných chýb. Ale chyba sa niekde stala...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  2. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  3. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Budovanie zelenej značky
  8. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  9. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  10. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 21 582
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 21 166
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 509
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 796
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 406
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 141
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 523
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 423
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 264
  10. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 7 261
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Búrlivé oslavy po zisku titulu pokračovali aj v šatni.

V poslednom vydaní MY Liptovských novín v roku 2020 sme uverejnili rozsiahly článok o hokejových majstroch Slovenska v doraste, ktorými sa pred 20 rokmi stali mikulášski mladíci. Článok sme boli nútení rozdeliť na dve časti. Teraz vám prinášame jeho pokračovanie.

6 h

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

25. jan
Testovanie v Bojniciach.

V Liptovskom Hrádku otestovali počas trojdňového (22. - 24. 1.) skríningového testovania na ochorenie COVID-19 dokopy 1857 ľudí.

15 h
Ružomberok v oranžovom

Futbalisti MFK Ružomberok uplynulý týždeň odohrali ďalšie dve prípravné stretnutia, tiež s mužstvami II. ligy, a to s poradovým číslom dva a tri.

25. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

8 h

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

25. jan

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

25. jan

Už ste čítali?