Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Prípad strateného syna, prepitých a chorých mozgov a zúfalej, bezradnej ženy

Keď do redakcie prišiel list, v ktorom Ľuba Hufková ďakuje policajtom z Ružomberka a Liptovskej Teplej, že našli jej strateného a chorého syna Lumíra, vybrala som sa do Ludrovej zistiť, čo sa vlastne stalo. Mladej, moderne oblečenej a namaľovanej slečny som sa spýtala, či nevie, kde býva Lumír. Vedela. Bola to jeho sestra Paťa a doviedla ma až k domu. Zvonku vyzeral dosť ošarpaný, ale dojem vylepšovali nádherné slnečnice v záhradke a strom, na ktorom rástli zelené bobuľky. „To je štepená vŕba, pestujem ju už piaty rok a prvý rok má guličky. Ešte mi to v živote neurobila, sama som zvedavá, čo to bude mať za bahniatka,“ vysvetlila mi Ľuba Hufková, ospravedlnila sa, že ma nepozve dnu, lebo robia stierky a je tam neporiadok. „Lumír nie je doma, je v škole. Chodí do špeciálnej do Ružomberka, lebo je mentálne retardovaný. Má trinásť rokov a už dva razy utiekol, ale teraz neutiekol, bolo to zamotanejšie. Behá ako chalan po smetisku a kade-tade, údajne mal meď a v Ružomberku ju jeden od neho vykúpil. To sme sa neskôr dozvedeli. Lenže potom nešiel domov s peniazmi, ale kamarát z Bieleho Potoka ho zlákal do krčmy a potom ho opitého dovliekol k tomu, čo od neho vykúpil meď. Tam ho dali do garáže vyspať. Lenže u môjho Lumíra je to nebezpečné vzhľadom na to, že už mal kedysi otravu alkoholom a keď je decko na mol spité, malo by mať zdravotnú starostlivosť, nie byť zamknuté v garáži. Neviem, kde sa tak opil, vraj hrali niekde gulečník. Kde si kúpili alkohol a kto im nalial, neviem. Ale v krčmách a herniach nemôžu nalievať deťom. Som vďačná policajtom, že tak rýchlo zasiahli a našli ho. V sobotu večer asi o pol jedenástej som telefonovala na núdzovú linku, o trištvrte na jednásť tu už boli z Teplej a o chvíľu už po Lumírovi pátrali všetky hliadky v meste aj v rámci okresu. V nedeľu o jedenástej mi ho vrátili,“ opísala príbeh strateného syna jeho mama. To som ešte netušila, že jej príbeh bude ešte krutejší.

Z blata do kaluže

Po celý čas v záhrade pod slnečnicami gágali husi a kvákali kačky. Bolo ich šestnásť a jeden kohút. Volajú ho Kiko-Piko a kikiríka vraj každé dve hodiny aj v noci. Nevadí vám ten hluk? spýtala som sa. „Ja som zvyknutá, musí mi proste čosi vrieskať na dvore, lebo som stratená. Skôr mi vadia tie autá, čo chodia pod oknami a vadilo mi, že mama si vodila každý mesiac domov iného chlapa a všetkých som musela volať oco. Preto som sa chcela rýchlo vydať a ísť preč z domu. Predtým som bývala na kopaniciach. Ale skočila som z blata do kaluže... Muž je nezamestnaný, ale pomáha mi, aj keď má zdravotné problémy. Opravuje dom, teraz brigáduje v meste, aby sme mali na stavebný materiál. Chodí po skaly, robí jednému na stavbe. Ale ešte päť – šesť rokov a odíde odo mňa, potom neviem, čo bude. Má atrofiu mozgu, ťažké depresie, dvakrát sa pokúsil o samovraždu. Mal čiastočný invalidný dôchodok, ale iba na štyri roky, teraz mu ho zoberú, lebo atrofiu mozgu mal podmienenú toxickou encefalitídou. Keď sa mu stal úraz, bol na mol opitý, pol roka ležal na posteli, nevedeli zistiť diagnózu a nakoniec prišli na tú atrofiu, ale bohužiaľ, keďže bola podmienená alkoholom, nemá nárok na nič...“ Ľuba má 35 rokov a je tiež na invalidnom dôchodku. Keď som sa jej spýtala, čo jej je, vysypala mi svoje choroby po latinsky. Vyrozumela som z toho, že má problémy so srdcom, chrbticou, astmu a migrénu. „Robila som v nemocnici na geriatrii a potom na áre,“ vysvetlila, keď som sa čudovala, ako dobre ovláda lekársku terminológiu. „A čo máte s rukou?“ zaujímalo ma, lebo na nej mala kúsok gázy prelepenej leukoplastom. „Chodím na infúzie každý deň už druhý týždeň, upcháva sa mi mozgová cieva. Mala by som byť v nemocnici, ale podpísala som reverz. Kto by sa tu o nich staral? Každé ráno o pol siedmej chodím autobusom do Ružomberka a o desiatej naspäť. Minule mi bolo zle, tak som si musela objednať taxík.“ „Asi by bolo lepšie, keby ste aspoň pár dní zostali v nemocnici. Váš manžel predsa príde, dcéra bude mať už pätnásť a nejako sa už o seba a o Lumíra postarajú,“ radila som jej, netušiac, že v dome ešte niekto je...

Exekútor na krku

„A kto sa postará o starcov? Obidvaja ležia na posteli a ani sa nepohnú. Treba ich nakŕmiť, prebaliť, poumývať. Otec je ťažký diabetik, pichám mu inzulín, každý štvrtok s ním chodím do Ružomberka na preväzy, lebo má dekubity – preležaniny. A svokor leží na druhej posteli, lebo si od dobroty prechlastal rozum. Keď som mu nedala fľašu, rozbíjal nábytok. Pätnásť rokov som bola preňho len k...a považanská, a teraz som najlepšia nevesta na opatrovanie, lebo vlastné deti ho nechcú. Veľmi by mi pomohol invalidný vozík, už som mala inzerát v Liptove aj inom časopise, kto daruje alebo lacno predá invalidný vozík a posteľné prádlo. Nikto sa neozval, len jedna pani z Bratislavy zavše pošle nejaké veci a pán farár z Považskej. Mali sme aj inzerát, kto daruje aljaškého malamuta a našli sa takí, čo nám ho darovali. Máme dvoch psov, vidíte ho tam hore? Aspoň s nimi sa môžem porozprávať, lebo sem nezablúdi za sto rokov žiadny človek.“
Kým Ľuba rozprávala, jej dcéra si zapálila cigaretu. „Tá mi tiež dáva riadne zabrať. Keď som bola pred rokom na brigáde v konzervárňach, vybrala z karty posledných päť tisíc, čo bolo na splácanie pôžičky, a išla osláviť narodeniny. Splátku potom nebolo z čoho zaplatiť. Prišla pokuta za omeškanie, predvolanie na súd, už je to aj s pokutou asi tridsať tisíc, že keď nezaplatíme, pošlú na nás exekútora. Čo nám chcú vziať? Nemám ani automatickú práčku, pokazila sa, teraz perem vo vaničke v rukách. Vo vaničke sa aj kúpeme, lebo nemáme kúpeľňu...“

Dvaja muži na posteli

Medzitým sa vrátil zo školy Lumír. Keď ho mama uvidela, išla mu oproti, objala ho a bozkala so slovami: „No čáu, láska moja.“ Lumír bol pekne a čisto oblečený a trochu sa ma hanbil. Ale o chvíľu už so sestrou na ceste skúšali nejaké triky. „Nebite sa, nejašte sa, nestojte na ceste, zrazí vás auto...,“ upozorňovala ich mama každú chvíľu, ale veľmi to nezabralo. „Tie autá sú hrozné. Patrícia, choď prosím ťa upratať gauč, aby sme si mali kde sadnúť.“ Ľuba ma niekoľkokrát upozornila, že v dome je neporiadok, lebo prerábajú. Ale to bolo slabé slovo. Chodba bola zaprataná kopou handier. „Toto všetko musím oprať,“ skonštatovala Ľuba. Ale jedna ponožka sa akosi dostala až do kuchyne a vytŕčala z dvierok sporáka na tuhé palivo. Vedľa bol ďalší – elektrický alebo plynový. Kuchyňa bola zároveň aj spálňa, kde spávali Lumír, Patrícia a ich rodičia. Zo stropu visela ako čierny výkričník mucholapka. Neviem, či tam boli dve postele alebo viac, nevšimla som si ani stôl a stoličky. Asi som dostala šok, lebo z vedľajšej miestnosti na mňa civeli dve nepríčetné oči. Akoby mi v hlave vybuchol granát. Na druhej posteli ležal muž, otočený chrbtom. Mal plienku a spod prikrývky mu vytŕčala noha...
Neviem, čo bude...
Ako môžete takto žiť? spýtala som sa Ľuby, keď som sa spamätala. „Sama sa čudujem, že ešte žijem a že som sa nezbláznila. Chcela by som žiť ako normálny človek, opraviť dom, ale za čo? Keby nám padla strecha na hlavu, ešte nás budú stíhať, že sme ju nezabezpečili a ohrozujeme deti. Keby nám ho pomohla opraviť nejaká firma... Na nič vraj nemáme nárok, lebo nie sme sociálny prípad...Neviem, čo bude. Keby sa mi niečo stalo, deti skončia v domove, starci v ústave a amen...“
„A prečo ich vlastne nedáte do ústavu a do domova? Možno by to bolo pre všetkých lepšie...“ vyhŕklo zo mňa a vzápätí som sa zľakla toho, čo som povedala. Ľuba neodpovedala. Iba sa na mňa pozrela vyplašenými očami a povedala, aby som prišla niekedy na kávu.
Keď som jej minulý štvrtok telefonovala, povedal mi, že na infúzie už nechodí, ale pre zmenu má zápal pľúc. „Patrícia mala záchvat a zistili jej epilepsiu a tetániu. Vyplatila som obklad na strop a nemáme z čoho žiť ani zaplatiť elektrinu. Svokor je v nemocnici a muž išiel za jedným chlapíkom, lebo studňu vykopal – päťmetrovú, ale výplatu nedostal. Len zálohu tisíc korún. Optimizmus mi klesá. ..“
Dlho som rozmýšľala, či tento článok napísať, alebo nie. Napokon som ho napísala. Nie preto, aby sme mali v novinách senzáciu, ale preto, lebo dúfam, že Ľube niekto pomôže. Radou, materiálne či finančne. Mám pred sebou jej dopis, napísaný uhľadným rukopisom a bez pravopisných chýb. Ale chyba sa niekde stala...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Úprava osobného motorového vozidla
  2. Important information for Brazilians living in Slovakia
  3. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. Päť chýb pri zateplení strechy
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 498
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 459
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 228
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 706
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 799
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 676
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 644
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 374
  9. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 356
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 172
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Tvorba rozpočtu mesta na rok 2021 je ohrozená, tvrdí primátor

Tvorba rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš na rok 2021 je podľa primátora Jána Blcháča ohrozená.

Ján Blcháč.

Rozbehnutý Tatran pozastavila až pandémia

Po výborne rozbehnutej 10-zápasovej futbalovej bilancii bez prehry pre druholigový MFK Tatran Liptovský Mikuláš mu dočasnú stopku vystavila koronavírusová pandémia.

Je otázne či Tatran v tohto sezónnej jesennej časti ešte zažije ligovú atmosféru.

V mimoriadnych situáciách bude mesto spolupracovať s akadémiou

Mesto Liptovský Mikuláš bude v mimoriadnych situáciách spolupracovať s Akadémiou ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.

Chladiarenské rúry sú už položené na svojom mieste

Rozsiahla rekonštrukcia ľadovej plochy bude čoskoro hotová.

Chladiarenské rúry sú už na svojom mieste.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Sedemnásťročného chlapca zavalil strom

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia na pomoc 17-ročnému chlapcovi, ktorého v lesnom teréne v katastri obce Zákopčie zavalil strom.

Aktuálne: Dopravná nehoda na Balkáne

Vodič má zrejme ťažké zranenie.

Už ste čítali?