Asi pred 65 miliónmi rokov vyhynuli dinosaury. Za to človek nemôže, pretože ešte nebol. Odkedy tu však je, zmizlo z povrchu zemského už množstvo živočíchov najmä jeho zásluhou. Človek mení prírodu, stále niečo buduje, zlepšuje, civilizuje, ale pritom čoraz viac ničí životné prostredie. Otravuje vzduch, znečisťuje rieky, vyrubuje lesy a podobne. Tým všetkým stráca svoj prirodzený domov množstvo zvierat. Biológ z Harwardskej univerzity O. Wilson odhaduje, že za rok zaniká približne 30 tisíc druhov. To znamená, že za hodinu vyhynú asi tri druhy. Aj preto bol 4. október vyhlásený za Svetový deň ochrany zvierat.
Ohrozené druhy
Holub sťahovavý dolietal v roku 1914, posledná zebra kvagu zahynula v roku 1883 v amsterdamskej zoologickej záhrade. Podobný osud hrozí dnes aj nosorožcom ostrorohým, orangutanom a ďalším zvieratám. Aj vydre riečnej. Tieto milé, inteligentné a hravé zvieratká nemali radi rybári, považovali ich za konkurenciu, vyháňali ich zo svojich revírov a lovili ich aj pre kožušinu. Ale najväčším nepriateľom pre vydry sa stala civilizácia. Ľudia upravujú brehy, do vody vypúšťajú jedovaté látky, je menej potravy a viac turistov. Preto vydry utekajú hľadať si svoj vydrý raj inde, prebiehajú cez cestu a často skončia pod kolesami áut. Ani tetrov hôlniak, ktorý býval kedysi pochúťkou na kráľovských hostinách, nebude mať pomaly kde tokať. Na miestach, kde ho bolo vídať a počuť – medzi Važcom a Hybiami, postavili diaľnicu. Je čoraz menej miest vhodných pre život tetrovov a tam, kde ešte sú, číhajú na nich rôzne nebezpečenstvá. Okrem pytliakov aj granulované hnojivo. Mýlia si ho s kamienkami, ktoré prehltávajú a potom hynú na následky otravy.
Bezohľadní lovci
Každý rok zahynie na kožušinových farmách asi 50 miliónov zvierat. Väčšinou sa tlačia v klietkach, v zime mrznú, niekedy dokonca primrznú k podlahe. Približne polovica noriek trpí chronickými chorobami, deformáciami pohlavných orgánov, totálnou hluchotou a tikmi. Farmy však nestačia zásobovať trh kožušinami, preto padne za obeť ďalších 50 miliónov voľne žijúcich zvierat. Lovci ich chytajú do pascí, v ktorých zomierajú v bolestiach a pomaly. Najkrutejšie je asi zabíjanie tuleňov. Nič netušiace prichádzajú lovcom v ústrety ako k priateľom a tí ich potom zabijú údermi krompáča do hlavy. Medzinárodné organizácie, napríklad Greenpeace, chránia tulenie mláďatá ták, že ich postriekajú neškodnou červenou farbou. Lovci o takto znehodnotenú kožušinu nemajú záujem. Zvieratá však nezabíjajú iba pre kožušiny a kože. Tigre lovia aj pre kosti, zuby a vnútorné orgány, ktoré využívajú v orientálnej medicíne. Afrických slonov zabíjajú pytliaci pre kly, nosorožcov pre „nosorohy.“ Pripravujú z nich lieky proti horúčke, malárii, duševným chorobám aj bolestiam zubov. Niektorí však hovoria, že dávka z rohu nosorožca má rovnaký účinok ako žutie vlastných nechtov, iní tvrdia, že pôsobí ako afrodiziakum.
Zvieratá sa nielen lovia, ale aj kradnú. U nás sú známi napríklad vykrádači orlích a iných hniezd.
Život za mrežami
Život v zoologickej záhrade sa niektorým zvieratám príliš nepáči. Veď komu by sa páčilo žiť za mrežami. Často narážajú hlavou o mreže, nervózne chodia hore-dolu, hryzú si končatiny alebo sú apatické a degenerujú. Vedci zistili, že tretia generácia divých mačkovitých šeliem žijúcich v zajatí má až o 23 percent ľahší mozog. Pobúrenie vyvolala pred rokmi aj informácia, že istá nemecká ZOO predávala medvede do reštaurácií na pochúťky a slovenská zase mláďatá tigra sumatranského súkromným osobám. Nikoho nezaujímalo, čo s nimi urobia. Z asi desaťtisíc ZOO na svete sa iba niekoľko stovák venuje aj pomoci ohrozeným druhom, ktoré chovajú v zajatí a keď sa dostatočne rozmnožia, vrátia ich späť do prírody. Nie vždy je však takýto návrat úspešný. Sloboda zvierat otvorene vyzýva ľudí, aby nenavštevovali ZOO naivne dúfajúc, že keď nikto do nich nebude chodiť, zrušia ich a zvieratá sa dostanú na slobodu. Ochrancovia prírody navrhujú prebudovať postupne zoologické záhrady na prírodné parky.
Pokusní králici
Každý deň trpia a zomierajú ticícky zvierat kvôli testovaniu rôznych druhov liekov a kozmetických výrobkov. Očkujú im zhubné choroby, leptajú ich kyselinami, zasahujú elektrickým prúdom, niekedy dokonca pitvajú zaživa. Zástancovia pokusov na zvieratách argumentujú tým, že je to v prospech vedy a v záujme pokroku a človeka. „Ak sú zvieratá vylúčené z výskumu, umierajú deti, aby sa zachránili krysy,“ tvrdí jeden z nich. Ich odporcovia zastávajú názor, že výsledky pokusov na zvieratách sa nedajú aplikovať na ľudí a nie sú zárukou bezpečnosti. Lieky, ktoré úspešne otestovali na králikoch, myšiach či iných zvieratách, vyvolali u ľudí často mnohé vedľajšie účinky, ktoré sa u testovaných zvierat neprejavili. Napríklad po istých otestovaných a údajne neškodných tabletkách na spanie, ktoré lekári predpísali aj tehotným ženám, sa narodili deti s nevyvinutými alebo chýbajúcimi končatinami. Ani na rôzne druhy zvierat nepôsobia tie isté lieky rovnako. Objavitelia penicilínu priznali, že keby mali pri testovaní tohto lieku k dispozícii morča namiesto myši, určite by sa jeho šírenie podstatne spomalilo, lebo pre morčatá je smrteľne jedovatý. Podobne je to aj s testovaním kozmetických výrobkov. Zistilo sa, že až tridsať percent kožných chôrôb spôsobujú práve laboratórne overené a testované kozmetické výrobky.
Sloboda zvierat a rôzne svetové organizácie na ochranu zvierat protestujú a bojujú proti krutostiam páchaným na zvieratách. Aj zvieratá sú schopné vnímať bolesť, cítiť strach a majú svoje práva. Ak si budete kupovať voňavku testovanú na zvieratách alebo kožuch, spomeňte si, že predtým, ako zaň zaplatíte vy, zaplatili zaň zvieratá svojím utrpením a životom. Na jeden kožuch je zabitých 65 noriek, 9 bobrov, 18 červených líšok, 14 vydier, 4 leopardy, 130 činčíl, 130 veveričiek, 10 jazvecov...
