Charlesa Mouriera zoznámil v Liptove Jožko Króner s deväťdesiatdvaročným Liptákom Petrom Fóglom, a tomu raz Charles povedal: ,Vieš čo? Keby som našiel tu v Liptove nejakú chatu, možno by som ju kúpil.´ On hľadal, hľadal a našiel domček, ktorý kedysi patril Jozefovi Lenártovi. Charles ho kúpil, prispôsobil svojim potrebám, a už štyri roky ako je penzista, chodí na Liptov vždy od konca apríla až do konca októbra. Čo tu robí? „Rád chodím na ryby, varím džem, postavil som si tu vínnu pivnicu, veľmi rád robím kuchyňu – varím, ochutnávam vína a rád pestujem... pestujem len priateľstvo. Mám rád okolo seba veľa kamarátov, každý rok príde sem aj Zuzka Krónerová, je mi ako sestra, občas Oldo Hlaváček, chodievajú sem Slováci aj Francúzi. Mám rád spoločnosť. To je môj program teraz. A chodievam aj ja za kamarátmi do Popradu, Svitu, Prahy, Bratislavy. Veľa cestujem, niekedy ďalej... Teraz už môžem viac cestovať, pretože tu, kde sú tie kvety a kameň, ja mám svoju kráľovnú. Spolu sme prežili skoro dvadsať rokov,“ Charles sa otočil smerom k záhradnému kozubu a ukázal na maličký záhon ruží a kôpku riečnych kameňov. Nezhodnotila som hneď situáciu, len mi prebleslo hlavou – pochoval tu svoju manželku? V urne? „Zomrela minulý rok v novembri. Bola to moja mačka,“ a úprimný smiech, že ma dostal. „Dvadsať rokov som ju mal. Cestovala so mnou v aute z Francúzska na Slovensko a naopak. Už ďalšiu nechcem, to bola jediná. Volala sa Misou, našla ju kamarátka na parkovisku v Grenobli. Bola taká malá, zle vyzerala, kamarátka vraví ber, ber, a dvadsať rokov sme bývali spolu. To bola... keď poviem kráľovná, to hovorí za všetko. Keď som rozprával, rozumela mi. Nič som jej nemusel hovoriť dvakrát. Poslúchala. Keď ochorela, videl som, že je zle a išiel som s ňou k veterinárovi. Keď som k nemu prišiel, už bola mŕtva. Zomrela presne štvrtého novembra, keď je vo vašom kalendári Karola (Charles = Karol). Štvrtého novembra, akoby mi chcela povedať: aspoň si budeš pamätať, kedy som zomrela. Bola najinteligentnejšia, najkrajšia, ale každý má také svoje obľúbené zvieratko. Ona mala iný život tu (rozumej na Slovensku) a tam (rozumej vo Francúzsku). Tam keď prišli kamaráti, odišla. A tu – skoro vždy spala hore v podkroví, a keď počula niekoho prísť, nazrela kto prišiel, a potom ostala. Tam ušla. Nechcem už druhú mačku. Nie. Ostal som jej verný, na jar som jej nasadil ruže a občas sa jej opýtam, či sú pekné.“
Francúzska kuchyňa je tiež jeho hobby
Vždy rád varil a zdôvodnil to tým, že ak máte radi ľudí, musíte dobre variť, aby boli spokojní.
Pred dvomi rokmi, keď otvárali v Poprade vodný park, zavolal mu odtiaľ priateľ – šéfkuchár: ´Nechcel by si na dva-tri dni variť u nás francúzsku kuchyňu?´ Pre teba to urobím, povedal Charles, a naozaj tam varil. Sedemnásť jedál. Na dôkaz vytiahol jedálny lístok s francúzskymi jedlami a hneď aj dva recepty z neho nadiktoval. Bez kuchárskych kníh. Všetky recepty si totiž nosí v hlave: „Ja môžem všetko uvariť aj teraz,“ povedal Charles a podal mi jedálny lístok, z ktorého som vybrala dva recepty – Čakankový šalát na vlašských orechoch a jablkách a Krémovú polievku z ôsmich druhov zeleniny.
„Čakankový šalát je pre mňa problém, nie však kuchársky, ale jazykový.“ Čakanka po francúzsky je le chicoreé, l´endive štrbák, túto zámenu zeleniny urobili pri preklade v jedálnom lístku a Charles nie je dodnes s tým spokojný. Ale všade sa stretáva s tým, že l´endive je čakanka.
Salade aux endives aux pommes et aux noix: Orechy pokrájať na kúsky, z čakanky odstrániť vnútro, ktoré je trošku horké, potom umyť pod vodou a nakrájať na kúsky, pridať orechy a kúsky jabĺk – najlepšie na takýto šalát sú kyslejšie gradissmiss, pridať petrželnovú vňať. Omáčka: veľa francúzskej horčice, máličko vínneho octu, soľ, korenie a olej. Urobiť z toho majonézu a vymiešať. Keď jej pri šľahaní poriadne pribudne, pridať do toho sladkú smotanu, a potom zaliať šalát omáčkou.
Potage de créme aux huit légumes: zemiaky, pór, cibuľa, cesnak, paradajky, mrkva, petržlen, zeleru trošku, variť vo vode, rozmixovať všetko, soľ, korenie, do toho rozmiešať sladkú smotanu a tiež na tanieri smotanou ozdobiť.
Charles varí v Liptove každý rok aj džemy z ringlot, sliviek, malín, jabĺk a hrušiek. Robí z nich džem alebo želé. „Ja skoro nič z toho nezjem,“ dopovedá, „ja ich porozdávam.“ Zaviedol ma do komory, kde boli pekne v škatuliach naukladané fľaštičky s džemom a menovkami pre priateľov. Chvíľu sme strávili aj vo vínnej pivnici.
