Slová z titulku môžu potvrdiť Hrádočania, pretože práve zvuk afrických bubnov ich mnohých vylákal nazrieť do Mestského kultúrneho strediska v Liptovskom Hrádku, čo sa tam robí, keď odtiaľ počuť rytmické bubnovanie. Víkend afrických tancov, ktorý usporiadala Eva Ohraďanová zo Súkromnej základnej umeleckej školy Liptovský Hrádok, bol plný pohybu, ohnivej energie, ako povedala lektorka z Prahy Akasha (čítaj akáša), bubnovania a potu. „Je to makačka,“ začala Kateřina Markelová, ktorú však všetci poznajú len pod sanskrtským menom Akascha. „Ľudia pri tancovaní vydajú zo seba množstvo potu, ale aj stresu a napätia. V Liptovskom Hrádku ma tanečníci príjemne prekvapili svojou pohyblivosťou, mohli sme sa veľa naučiť. Jediným mínusom pri afrických tancoch je zvuk bubnov. Počuť ho doďaleka a spočiatku sa nám v Čechách stávalo, že na nás zavolali políciu. Teraz sú však africké tance in nielen u nás, ale vo všetkých krajinách západnej Európy. Na Slovensku ich robím prvýkrát.“ Podľa informácií E. Ohraďanovej podobná akcia formou workshopu sa zatiaľ konala len v Bratislave, ale podľa záujmu sa zdá, že africké tance dobýjajú aj Slovensko. Akasha pokračovala: „Máme tu dobrých bubeníkov z Prahy – Jakuba a Kamila. Africké tance sa vždy tancujú na živé bubnovanie, pretože bubeník môže reagovať na tanečníka, a naopak.“ Jakub a Kamil skutočne pozorne sledovali tanečníkov, zrýchľovali alebo spomaľovali rytmus, menili dynamiku, a zdalo sa, že s tanečníkmi sú jedno dokonalé teleso. A to sa poznali len pár hodín! Najmladšia tanečníčka mala jedenásť rokov, najstaršia päťdesiatpäť. Tancovali ženy, muži i deti rôznych váhových kategórií, ale pohybom vynikala Akasha. „Afrotancom sa zaoberám už osem rokov, absolvovala som ho najprv u európskych učiteľov z Nemecka a Francúzska, potom som šla na stáž do Afriky. Afriku som navštívila niekoľkokrát a učila som sa tam na workshopoch nielen u bielych učiteľov ale aj u Afričanov v Senegale, na Pobreží Slonoviny a Guiney. Tancovali sme bosí na hline, na uliciach, bolo to úžasné. Takisto Jakub s Kamilom boli niekoľkokrát v Afrike študovať bubny.“
Prečo sa rozhodla Eva Ohraďanová usporiadať víkend afrických tancov v L. Hrádku? „Keď som skončila Vysokú školu múzických umení, každý sa mi divil, že odchádzam na Liptov. Veľké možnosti som totiž mala v Bratislave, ale ja som si povedala, že dotiahnem profesionálov najmä z tanečného a hudobného odboru na Liptov. A začínam si plniť tento sen. Prečo som pozvala Akashu? Vnímam, že západnú Európu si získavajú africké tance. Sú dynamické, živí hudobníci udávajú rytmus, je tu nádherné prepojenie hudba tanec. Tento tanec je spontánny, strháva do rytmu, žije. Keď porovnávam náš tanec s africkým, vidím, že my sme v tanci menej uvoľnení, každý chce byť pekný, ísť presne do rytmu, a to zväzuje. Medzi tanečníkmi boli aj muzikanti, ktorí neboli ovplyvnení tancom a tancujú veľmi dobre, rytmus ich vedie.“
Autor: DagmaRA
