Ružomberok – Tri dni po bezgólovej domácej remíze s Interom, ktorá bola značným sklamaním, sa predstavili zverenci trénera Františka Komňackého v Trenčíne. O stretnutí, v ktorom Ruža veľmi solídne zložila reparát za predchádzajúci nečakaný bodový výpadok, sme sa porozprávali s kapitánom Martinom Laurincom.
Vráťme sa k nevydarenému zápasu s Interom.
Ten duel nám jednoducho nevyšiel. Ešte v nás asi rezonovalo sklamanie z Brúgg. S Interom to bolo kadejaké, každý cítil po poslednom hvizde rozhodcu sklamanie, ale vždy si vravím, že život ide ďalej. Nič iné nám nezostávalo, iba sa pripraviť na ďalší náročný duel v Trenčíne. Dobre sme vedeli, že súper má nôž na krku, hlavne doma musí bodovať. Aj tréner nám zdôrazňoval, že to bude ťažké, čo sa aj potvrdilo. Vedel som sa vžiť do situácie súpera, niečo podobné bolo zhruba pred poldruha rokom u nás. Vtedy tiež mužstvu nechýbalo chcenie, no na čo sme siahli, to sme pokazili. Žiaľ, taká je kríza a s ňou spätý kŕč.
Ako to teda vyzeralo pod hradom Matúša Čáka?
Každý zabral naplno, bojovný tímový výkon nám priniesol zaslúžené víťazstvo. Domáci mali jedinú šancu až v nadstavenom čase, keď Hajdúch zneškodnil Pastvovu strelu a dorážku Czinegeho. Posun vpred bol predovšetkým v tom, že sme konečne dali dva góly, dostali sme sa aj do ďalších šancí. Toto víťazstvo má svoj význam, ale chcem pripomenúť jeden fakt. Hoci sme mali v poslednom čase riadne nabitý program, dokázali sme, až na prehru v Žiline, zakaždým bodovať. Nikdy sme z ihriska neodchádzali s prázdnymi rukami. Cez ligovú pauzu si potrebujeme v prvom rade poriadne oddýchnuť a nabrať nové sily. V utorok (10. októbra) nás navyše čaká dohrávka 2. kola Slovenského pohára v Spišskej Novej Vsi. Dobre vieme, ako sa hrá na východe, nečaká nás žiadna prechádzka.
