Zdá sa, že extrémistických trestných činov u nás pribúda aj napriek tomu, že sa im v spoločnosti, ale aj v polícii venuje zvýšená pozornosť. Na Krajskom riaditeľstve policajného zboru v Žiline sa extrémizmom zaoberajú dvaja vyšetrovatelia. Pracujú v utajení, preto vám ich nemôžeme predstaviť. To nám však nebránilo porozprávať sa s nimi o tomto probléme.
Čo je extrémizmus a ako je upravený v našom právnom poriadku?
V policajnom zbore sa extrémizmu venujeme na základe nariadení ministerstva vnútra. Problém je, že neexistuje právna úprava, ktorá by tento pojem jednoznačne vymedzovala. Extrémizmus sa preto pre naše potreby nedá dosť dobre definovať. Existujú rôzne ponímania. V najbližšej dobe by sa to však malo zmeniť, pretože sa pripravuje legislatívna úprava, ktorá by mala zahŕňať aj tento problém. V súčasnosti MV SR spracovalo a v októbri sa má predložiť do vlády SR legislatívny zámer zákona o boji proti terorizmu a extrémizmu. Následne by po jeho schválení mal byť opäť spracovaný samotný návrh zákona. Uvedený zákon by mal poriešiť pojmy, ako je extrémizmus, extrémistická skupina, extrémistické materiály a podobne.
Čo teda podľa vás je?
Zjednodušene hovorím, že extrémizmus sú názory, konanie ľudí, ktoré výrazne vybočuje zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem. Sú namierené proti demokratickým princípom, spoločenskému zriadeniu, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku so zreteľnými prvkami netolerancie, najmä rasovej, národnostnej, etnickej, náboženskej alebo inej podobnej neznášanlivosti.
Odkedy sa venujete extrémizmu?
Úsek extrémizmu bol oficiálne zriadený v máji 2001. Na každom krajskom riaditeľstve sa vytvorilo jedno tabuľkové miesto. Takto to fungovalo do roku 2004, kedy sa vytvorilo špecializované oddelenie boja proti rasizmu a extrémizmu na prezídiu policajného zboru. Zostali sme len poverení problematikou extrémizmu. Okrem extrémizmu sa teda venujeme aj iným úsekom. Momentálne sme dvaja, pretože spolupracujeme s kolegom, ktorý sa venuje mládeži a tieto úseky majú veľa spoločného.
Ako to teda u nás vyzerá s extrémizmom?
Za prvý polrok bolo spáchaných šesť trestných činov, z toho boli tri objasnené. Za mesiace júl a august ich bolo deväť a objasnili sme všetky.
Aké sú tie najrozšírenejšie extrémistické skupiny?
Zastúpenie v kraji majú pravicové aj ľavicové extrémistické hnutia. Najrozšírenejším je, samozrejme, hnutie skinheads, ktoré má najväčšiu popularitu. Kde je silná pravica, býva aj silná ľavica. U nás napríklad Antifa. Toto sú dve najsilnejšie hnutia.
Pracujete v utajení. V čom spočíva vaša činnosť?
Veľa toho prezradiť nemôžeme. Môžem ale povedať, že monitorujem všetky skupiny v rámci kraja. Máme vytypovaných ľudí, ktorým venujeme zvýšenú pozornosť.
Ako sa dnes extrémisti prejavujú?
Silným motívom je napríklad hudba. Kým v minulosti boli rasové prejavy v textoch veľmi otvorené, dnes už to funguje len v náznakoch. Práve tento jav je veľmi nebezpečný. Títo ľudia sa totiž aj takýmto spôsobom utvrdzujú vo svojej viere a každý, kto je iný, je pre nich nepriateľ.
Kto to je?
Môže to byť každý, kto sa od nich dištancuje, každý, kto je iný, bezdomovec, narkoman, voľnomyšlienkar, prisťahovalec alebo Róm.
Prečo je to tak?
V minulosti išlo o nenávisť voči príslušníkom neárijskej rasy. V súčasnosti ide už o nenávisť k akejkoľvek odlišnosti, a to je veľmi nebezpečné. Odkedy polícia začala tvrdo proti nim konať, ich prejavy sú navyše oveľa rafinovanejšie. Pravicová scéna prešla za posledné roky nielen organizačnou, ale aj optickou zmenou. Trend smeruje k nenápadnému modernému vzhľadu. S tým sme ale počítali. Dnes sa už človek nedá jednoznačne zaradiť podľa výzoru. Sotva by ste ho rozoznali od ktoréhokoľvek iného občana. Keď sa však stretnú napríklad na futbale, už je to iné. Majú rovnaké oblečenie, používajú rovnaké symboly.
Ako evidujete týchto ľudí?
Vzhľadom na interné delenie extrémizmu si vedieme evidencie pravicových aj ľavicových extrémistov. Je to však príliš obsiahle, a preto sú ďalej rozdelení na aktívnych členov a sympatizantov. Tieto evidencie sa priebežne aktualizujú. Samozrejme, máme aj ľudí, ktorí po dosiahnutí určitého veku, alebo z iného dôvodu, už nesympatizujú so žiadnym hnutím, a preto si vedieme aj tzv. mŕtvu evidenciu. Tvrdé jadro v našom kraji tvorí asi desať ľudí. Sú to ľudia na špičke ľadovca. Vyznávajú filozofiu a vedia, o čom to je. V rámci kraja je podľa nášho odhadu asi 2-tisíc sympatizantov.
Aká je tolerancia spoločnosti k tejto kriminalite?
Snažíme sa ju ovplyvňovať. Je to však veľký problém, pretože ľudia sa často boja. Naša výhoda je ale v tom, že keď sa na nás niekto obráti s problémom alebo s informáciou, my nemusíme ihneď zverejňovať jeho meno. Máme na výber viac možností, ako postupovať a jednou z nich je zachovať ho v anonymite. Máme tiež zriadenú špeciálnu linku, na ktorej je aj odkazovač. Jej číslo je 0961 40 2324.