Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Vesmír: nepochopiteľný, kuriózny, zábavný...

Vesmír, kozmos, univerzum, všesvet – to je len niekoľko názvov pre nekonečný priestor, pre nespočetné množstvo tém. Ak by sme chceli zrátať čo i len počet vedecko-populárnych novinových a internetových príspevkov s tematikou, ktorá priamo či len okrajovo súvisí s nedozernými diaľavami plnými hviezd a planét, museli by sme byť veľmi dobrí počtári. Veď len jeden internetový vyhľadávací program ponúka 352-tisíc odkazov. A ak by sa potvrdila teória ruského astronóma Josifa Samuiloviča Šklovskeho, že vesmír síce nie je nekonečný, má svoje hranice, ale existuje nekonečný počet vesmírov, množstvo tém s touto problematikou by sa určite niekoľkonásobne zvýšilo.
Keďže je prakticky nemožné obsiahnuť všetok vesmír (či všetky vesmíry) na jednej novinovej strane, nad ľudské sily je vybrať témy, ktoré sú v tejto oblasti prioritné, rozhodli sme sa venovať hlavne tomu, čo je vo vesmíre viac či menej kuriózne, zábavné či ťažko pochopiteľné.

Pomóóóc, ukradli nám planétu!

Takmer 2 500 astronómov zo 75 krajín sveta, ktorí sa zišli v auguste tohto roka na 26. valnom zhromaždení Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) v Prahe, prijalo neočakávané, doslova šokujúce rozhodnutie. Spracovaný bol návrh rezolúcie na reklasifikáciu planetárnych telies Slnečnej sústavy s tým, že by sme mali mať oproti súčasným deväť až dvanásť planét. Zoznam 12 planét slnečnej sústavy v závislosti od ich vzdialenosti od Slnka podľa tohto návrhu mal byť nasledovný: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Ceres, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, Pluto, Cháron a planéta 2003 UB313, ktorú jej objaviteľ Michael Brown z kalifornského CIT v USA predbežne pomenoval Xena - podľa bojovníčky známej z televízneho seriálu.
Už na začiatku zasadnutia IAU teda bolo jasné, že sa zásadne zmenia fakty, ktoré sa dlhé roky učia milióny detí na celej Zemi. A aj sa zmenili... Avšak úplne inak, ako sa pôvodne očakávalo. Po búrlivých a vášnivých diskusiách o tom, ktoré vesmírne teleso planétou je, a ktoré nie je, sa nakoniec Plutu oficiálne odňal štatút planéty, ktorým sa hrdilo od svojho objavu v roku 1930. Pluto podľa novej klasifikácie patrí už len do kategórie tzv. trpasličích planétok lebo...
Toto vesmírne teleso je vychýlené o celých 17 stupňov oproti ostatným ôsmim planétam Slnečnej sústavy. Jeho dráha je taká elipsovitá, že až 20 rokov zo svojho 248-ročného cyklu (jeden obeh okolo Slnka) sa nachádza v obežnej dráhe Neptúnu. Priemer Pluta je 2 350 km, čo predstavuje len 0,183 priemeru Zeme. Vzdialenosť Pluta od Slnka je (v priemere) 39,5 astronomických jednotiek (1 AU - 149 598 000 kilometrov, čo je priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka)...
Odborných argumentov, prečo Pluto už nie je planétou, je omnoho viac. Pre nás, „obyčajných“ ľudí, je podstatné jedno – môžeme začať prepisovať knihy i populárno-vedecké publikácie, pretože rozhodnutie astronómov je konečné. Vetné spojenie – planéta Pluto - je už minulosťou.

Zdesenie v NASA

Radosťou sa rozbúšili srdcia skeptikov, ktorí sú dodnes presvedčení o tom, že Američania 21. júla 1969 nepristáli na Mesiaci. Vraj zábery, ktoré boli urobené z vesmírnej misie Apollo 11, v skutočnosti pochádzajú z nejakých podzemných garáží či z priestorov Soľného jazera v štáte Utah v USA.
Tieto tvrdenia sú nezmyslom, napriek tomu má americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) hlavu v smútku. Nemôže totiž nájsť originály kaziet s nahrávkami z prvej vesmírnej misie Apolla 11 na Mesiac. Na nej sú okrem iného aj zábery, ako astronaut Neil Armstrong, prvý človek, ktorý rozvíril mesačný prach, pred zostúpením z poslednej priečky lunárneho modulu vyslovuje historickú vetu: Ide o malý krok pre človeka, ale o veľký skok pre ľudstvo (Neil Armstrong bol veliteľom americkej lunárnej misie na Apolle 11, ďalšími členmi posádky boli Buzz Aldrin a Michael Collins).
NASA teda „stratila“ rukolapný dôkaz, že prví kozmonauti na Mesiaci skutočne boli. Existuje síce niekoľko kópií týchto nahrávok, ale niektoré dôkazy sú zachytené len na stratených origináloch.
Pracovníci Goddardovho strediska v Marylande, blízko Washingtonu D. C., sú presvedčení o tom, že NASA kazety isto má, len... Nevie sa, kde sú. Hľadanie kaziet trvá už viac ako rok a pol, no zatiaľ bez úspechu. Kazety boli najprv uložené v Goddardovom stredisku NASA, ktoré ich koncom roka 1969 odovzdalo Národnému archívu USA. Ten ich však vrátil Goddardovmu stredisku ako orgánu, ktorý môže lepšie využiť hodnotu záznamov.
A na tomto mieste sa stopa po stratených filmových záberoch zatiaľ končí.

Stroj času existuje!

Odvekou túžbou človeka je zostrojenie stroja času umožňujúceho návrat do minulosti či pohľad do budúcnosti. Veď čo iné bola napríklad najslávnejšia Delfská veštiareň, ak nie pokusom o pretavenie tohto ľudského sna do reality. Čo chcú medzi riadkami prezradiť štvorveršia najslávnejšieho veštca francúzskeho lekára a astrológa Nostradama, ak nie to, že človek chce poznať svoju budúcnosť?
Stroj času sa stal obľúbenou témou spisovateľov sci-fi žánru. Nijaký fenomén spojený s existenciou vesmíru nedráždil fantáziu sci-fi autorov do takej miery ako práve stroj času, ktorý vstúpil do literatúry v plnom zmysle tohto slova v r. 1895 vďaka Angličanovi H. G. Wellsovi. V jeho románe odcestuje istý pozemšťan do roku 802 701 a po svojom návrate rozpráva priateľom o tom, čo nás v budúcnosti čaká. Na druhom konci dlhej epochy ľudskej fantázie je Kubrickov slávny film 2001, majstrovské dielo žánru sci-fi (podľa rovnomennej predlohy A. C. Clarka), v ktorom je cestovanie v čase umiestnené do tela hlavného hrdinu.
Príbehy z budúcnosti v repertoári sci-fi autorov sú proste replikou sveta predstáv, ktoré boli v starých kultúrach živé od nepamäti. V snahe vymaniť sa z krútňavy dejín stvorili ľudia ríšu, kde sa všemocnosť času, prinajmenšom vo fantázii, rozplýva. A preto vznikali okrem iného mýty večného návratu a s nimi i predstavy o reinkarnácii, v ktorú budhisti veria dodnes.
Málokto si však uvedomuje, že stroj času, aj keď len s pohľadom do minulosti, pre ľudstvo vytvoril už samotný vesmír. Využiť ho môže (bez návodu na použitie) vzdelanec z vyspelej Európy, ale aj domorodý bojovník zo zaostalej Afriky. Stačí len v noci dvihnúť hlavu a zahľadieť sa na hviezdnu oblohu...
Zdá sa vám to nemožné, neskutočné, nelogické? Nuž, zamyslíme sa spoločne. Základnou astronomickou veličinou je svetelný rok (SV) – vzdialenosť, ktorú prejde svetlo vo vákuu za jeden tropický rok (365,2421991 dňa alebo 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 46 sekúnd). A keďže rýchlosť svetla je konštantná a v čase nemenná, vieme, že svetlo prejde za rok 9,4605284 × 1012 km, čiže takmer 9,5 bilióna kilometrov.
A teraz to najdôležitejšie, čo robí z nočnej oblohy stroj času. Pozrite sa na najbližšiu hviezdu nočnej oblohy (aj Slnko je síce hviezdou, ale zo Zeme je viditeľné len cez deň) Alfa Centauri A? Keďže je od Zeme vzdialená 4,4 SV, uvidíte ju tak, ako vyzerala pred 4,4 rokmi. Zbadáte Polárku, hviezdu v súhvezdí Malá medvedica? Pozeráte sa na hviezdu tak, ako vyzerala pred 431 svetelnými rokmi. Alebo ste zazreli Deneb, najjasnejšiu hviezdu súhvezdia Labuť? Nuž vedzte, že na nočnej oblohe žiari hviezda vzdialená od Zeme 3 228 svetelných rokov, pozeráte sa teda na svetelný bod, ktorý na oblohe v skutočnosti ani nemusí byť. Možno sa Deneb zrútila do vlastného stredu a stala sa z nej čierna diera, takže už nežiari, v jej vnútri pôsobí taká obrovská gravitačná sila, že nedovolí ani svetelnému lúču, aby opustil jej povrch. Deneb možno vybuchla, a na chvíľu sa z nej stala supernova, a žiari možno sto, tisícnásobne intenzívnejšie ako ju vidíme dnes my. Ak výbuch nastal v tejto chvíli, človek to zaregistruje (ak človek ešte bude človekom) o
3 228 rokov.
A práve táto skutočnosť robí z nočnej oblohy stroj času, práve tento fenomén času umožňuje (azda jediný) reálny návrat do minulosti. V noci sa totiž pozeráme na to, čo už bolo...
A čo bude? To je (ale len poeticky) tiež vo hviezdach.

Dokonalá krádež bez problému

Ľudstvo žije v trojrozmernom svete. Touto vetou sme isto neurobili žiadnu dieru do sveta. Veď o tejto skutočnosti vedeli už starí grécki a rímski filozofovia, stredovekí alchymisti, na princípe trojrozmerného sveta položil základy svojej slávnej teórie relativity veľký Albert Einstein, vo svojich kozmologických záveroch z neho vychádza aj v súčasnosti najslávnejší fyzik Stephan Hawking. Len tak na okraj, aspoň pre niektorých jednu novú informáciu o rozmernosti sveta, v ktorom žijeme, máme - vedci nehovoria o našom svete ako o trojrozmernom, ale ako o štvorrozmernom. K tradičnej dĺžke, šírke a výške totiž priratúvajú ešte čas, kedy sa daný subjekt v hodnotenom priestore nachádzal.
Avšak nie o týchto fyzikálnych nuansách chceme „hodiť“ nejakú tú reč. Isto ste čítali, že neexistuje dokonalá krádež, že každý lupič urobí chybu, na základe ktorej ho možno vypátrať a odhaliť? Nuž vedzte, že z pohľadu kozmológie to vôbec nie je pravda. Predstavte si, že ste objavili dvojrozmerný svet, že ste našli ľudí, ktorí žijú na doske rovnej ako papier. Poznajú iba dva rozmery – dĺžku a šírku. Pojem výška im nič nehovorí. A títo ľudia majú dokonalý (žiaľ len dvojrozmerný) trezor.
Keď ho raz otvoria, je prázdny. Stratili sa z neho všetky poklady ich sveta. Ani najlepší detektívi nezistia, že poklad im ukradol človek z trojrozmerného sveta - jednoduchým natiahnutím ruky sa zhora dostal do trezoru. Keďže ľudia z dvojrozmerného sveta nepoznajú tretí rozmer, nikdy nezistia, kto ich obral o poklady. Dokonalá lúpež je teda na svete.
Teraz sa zamyslite – čítali ste o dokonalej krádeži, počuli ste o niečom mimoriadnom, videli ste na filme zachytený zázrak z nášho sveta? Nemusí to byť žiaden div, možno len ľudia z päť či šesťrozmerného sveta sa s nami hrajú a smejú sa nad našou nevedomosťou.
A aký to vlastne ten piaty či šiesty rozmer je? To predsa my, ľudia z trojrozmerného sveta nevieme, nedokážeme si bytosti odtiaľ ani predstaviť. Z pohľadu viac rozmernosti totiž platí, že vidíme len to, čo je pod nami, čo žije v menejrozmernom svete ako my. To, čo je nad našimi hlavami, to je tabu, zakázaná zóna, do ktorej nevieme vstúpiť.

Najrýchlejšia sonda

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vypustil 19. 1. 2006 z mysu Canaveral raketu Atlas 5, ktorá vyniesla do kozmu prvú vesmírnu sondu smerujúcu k planétke (už nie je planétou sSnečnej sústavy) Pluto. V priebehu deviatich hodín sonda New Horizons minula obežnú dráhu Mesiaca, čo je rekordná rýchlosť pre akékoľvek ľuďmi vyrobené vesmírne teleso. Napriek tomu sa sonda o veľkosti klavíra, kvôli obrovskej vzdialenosti, dostane k Plutu až v rokoch 2015 - 2021.
O tom, kedy to presne bude, rozhodnú až ďalšie vesmírne manévre sondy, ktorá so sebou nesie vedecké vybavenie o hmotnosti asi 30 kilogramov. Keďže musí prekonať vzdialenosť 6,4 miliardy kilometrov, sonda využije na zvýšenie rýchlosti aj gravitáciu planéty Jupiter. Podľa prepočtov by sa jej rýchlosť po zdarnom ukončení tohto manévru mohla zvýšiť až na 75-tisíc kilometrov za hodinu.

Druhú Zem vidíme, ale...

Ľudstvo vraj raz bude musieť opustiť svoju rodnú planétu. Dôvodov môže byť veľmi veľa (objavujú sa v množstve sci-fi románoch) – Zem zničí ľudstvo samé, vybuchne Slnko, na Zem dopadne megameteorit či dokonca trpasličia planétka, utiecť budeme musieť pred militantnými vesmírčanmi...
Z viacerých dôvodov preto astronómovia už roky hľadajú planétu, ktorá sa najviac podobá Zemi, planétu, na ktorej by mohol ľudský rod pokračovať. A teraz sa všetci tešme - tím 25 astronómov z 12 krajín konečne objavil planétu, ktorá spomedzi 150 extrasolárnych planét (podobných Zemi) najideálnejšie spĺňa podmienky pre život. Hoci teplota na jej povrchu dosahuje mínus 220 stupňov Celzia, čo je priveľa na to, aby mohla byť v súčasných podmienkach obývaná ľuďmi, vedci predpokladajú, že sa postupne zvýši na prijateľnú úroveň. Planéta OGLE-2005-BGL-390Lb je veľkosťou porovnateľná s Neptúnom alebo Uránom a obieha okolo materskej hviezdy vo vzdialenosti asi trikrát väčšej ako je vzdialenosť Zeme od Slnka.
Všetky zistené parametre ju skutočne predurčujú na miesto, kde by človek relatívne bez problémov prežil, ale... Planéta je od Zeme vzdialená až 25-tisíc svetelných rokov, takže je potrebné nájsť spôsob ako sa k nej v prípade potreby dostaneme. Veď v súčasnosti najrýchlejším vesmírnym telesom vyrobeným ľudskou rukou je sonda New Horizons, ktorá by sa po zdarnom ukončení manévru pri planéte Jupiter mohla vesmírom pohybovať rýchlosťou 75-tisíc kilometrov za hodinu. Táto pre nás neskutočná rýchlosť je však bezvýznamná oproti rýchlosti svetla (1 svetelný rok je rýchlosť, ktorú svetlo prejde za rok), ktorá je takmer 300 tisíc km/s.

Vesmírny golf

Čo nevidieť bude do Guinessovej knihy rekordov zapísaný ďalší výnimočný výkon – vo vzdialenosti, ktorú po odpale preletí golfová loptička. Odkiaľ berieme istotu, že loptička skutočne preletí rekordnú vzdialenosť? Nuž, loptička bude odpálená za tých najideálnejších podmienok... vo vzduchoprázdne.
Dohodu o tom podpísal kanadský výrobca golfových športových potrieb Element 21 Golf s finančne podvyživenou Ruskou vesmírnou agentúrou. Na palube medzinárodnej vesmírnej stanice ISS sa už nachádza pozlátená kovová golfová palica i potrebný počet golfových loptičiek. Ak všetko pôjde podľa plánov a americká NASA, hlavný prevádzkovateľ vesmírnej stanice, odpal povolí, golfová loptička by mala krúžiť okolo Zeme ďalšie štyri roky. Počas tejto dlhej doby preletí vzdialenosť 3,36 miliardy kilometrov a napokon zhorí v atmosfére (v r. 1971 golfovú loptičku odpálil americký astronaut Alan Shepard na Mesiaci).
Vedci tomuto pokusnému odpalu však nie sú veľmi naklonení. Odpáliť loptičku by nemal byť až taký problém, ale... Po odpale by mohlo vzniknúť riziko neskoršej kolízie stanice ISS s loptičkou. V najhoršom prípade by loptička mohla zasiahnuť ISS rýchlosťou desať kilometrov za sekundu (36 000 km/h) a keďže je v priemere väčšia ako jeden centimeter, preletela by ochrannými štítmi stanice a výrazne by ju poškodila.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 25 113
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 18 465
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 874
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 344
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 648
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 848
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 783
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 721
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 445
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 956
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Koronavírus: Odberné miesta v Liptovskom Mikuláši

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Liptovskom Mikuláši.

Medlovej tesne ušlo finále v Big Air

Slovenská reprezentantka v snowboardingu Klaudia Medlová skončila v prvom kole Svetového pohára v disciplíne Big Air na siedmom mieste.

Klaudia Medlová si doma zajazdila v hlbokom snehu.

Mesto Liptovský Mikuláš hľadá zdravotníkov na plošné testovanie

Mesto chce zriadiť odberné miesta na najbližší víkend.

Mesto Liptovský Mikuláš hľadá zdravotníkov na víkendové testovanie.

Počet zamestnancov ružomberskej nemocnice s novým koronavírusom klesol

Počet zamestnancov Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) v Ružomberku s novým koronavírusom v posledných dňoch klesá.

V nemocniciach zavádzajú zákaz návštev na lôžkových oddeleniach.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Už ste čítali?