Micheal Shane Croner pochádza zo Srí Lanky, jeho manželka Denisa Croner Holla z Gôtovian. Zoznámili sa v Anglicku a svoju dcérku Annu Sofiu nedávno pokrstili v drevenom artikulárnom kostole v Svätom Kríži. Micheal ma upútal na prvý pohľad svojím exotickým zjavom, hlavne množstvom zapletených vrkôčikov, na ktorých sa mu hompáľali biele korálky. Spýtala som sa jeho manželky, či by mi neporozprávali o tom, ako sa našli a ako funguje srílansko-gôtovianske manželstvo. Nebola proti.
Keď som prišla do Gôtovian, Micheal práve kŕmil svoju dcéru Annu Sofiu. Nevie síce dobre po slovensky, ja zase po anglicky, ale celkom dobre sme si rozumeli. Na otázku, čo sa mu najviac páči na jeho manželke, bez zaváhania odpovedal: „Everything.“ (Všetko) A na druhú, čo vie povedať po slovensky, vysypal zo seba plynule a bez chyby ľúbozvučnou slovenčinou: „Ľubim ťa, manželka, dobré ráno, dobrú noc.“ Spýtala som sa Denisy, či vie niečo po „srílansky.“ „Na Srí Lanke sa hovorí viacerými jazykmi, ale hlavná reč sa volá singhalar. Je veľmi ťažká, prirovnala by som ju k japončine,“ a na ukážku povedala pár singhalarských viet. Zapamätala som si iba „mama ojata adry“, čo v preklade znamená ľúbim ťa. Ďalší rozhovor už prebiehal už iba slovensko-anglicky.
Ako ste sa zoznámili?
Micheal pracoval v Anglicku v Kingstone v reštaurácii Blue Hawaii. Jedna z mojich kamarátiek tam oslavovala narodeniny a Micheal v reštaurácii vtedy pracoval ako manažér. Bol za grilom a servíroval jedlo. Zaujal ma hneď na prvý pohľad. Nejako sme sa dali do reči, zabávali sme sa, tancovali spolu, vypýtal si moje telefónne číslo a asi o týždeň sme išli na prvé rande. Už na treťom rande sa ma spýtal, či si ho vezmem. Brala som to ako žart a len tak zo žartu opovedala: „Hej, hej zoberiem.“
Čo ste robili v Anglicku?
V Anglicku som už skoro desať rokov. Začínala som ako au-pair, potom som študovala tri roky angličtinu, absolvovala som rôzne kurzy a popri tom som pracovala v obchodoch, reštauráciách a baroch. Vtedy sme ešte neboli v Európskej únii a školy boli drahé, takže bolo treba si privyrobiť, inak by som to nemala z čoho zaplatiť. Niekedy som mala aj dve roboty za deň plus škola. Micheala som stretla asi pred tri a pol rokom, tiež išiel do Anglicka za prácou, lepším životom. Nemal problém nájsť si robotu, lebo je vynikajúci kuchár.
Preto ste sa za neho vydali? Alebo sa vám páčili jeho vrkôčiky?
Vydala som sa za neho hlavne preto, že je to veľmi dobrý človek, pracovitý, ochotný, dal by každému aj to posledné. A je strašne kľudný, nič ho nerozhádže, jednoducho je stále v pohode. Varí síce vynikajúco, ale je radšej, keď mu navarím ja.
Kedy vás požiadal o ruku?
Minulý rok na Vianoce 25. decembra. Mali sme veľkú večeru s asi desiatimi kamarátmi. Na druhé ráno sme sa dozvedeli, že Áziu zasiahla tsunami. Asi o tri týždne som mala cestovať na Srí Lanku. Mala som trochu obavy, po tom, čo sa tam stalo, ale napokon som išla. Chcela som spoznať Michaelovu mamu a vidieť krajinu. Micheal mal ísť so mnou, ale nemohol kvôli práci.
Ako to tam vtedy vyzeralo?
Bola som ubytovaná v hoteli v mestečku Negombo. Je asi pol hodiny od hlavného mesta Srí Lanky Colombo a táto oblasť nebola až tak veľmi postihnutá tsunami. V hoteli bolo veľa lekárov, ktorí pomáhali zraneným alebo pri identifikácii mŕtvych. Aj napriek tomu tam bolo veľmi dobre. Ľudia na Srí Lanke su veľmi milí, všade vás pohostia a dajú aj to posledné, čo majú. Je tam veľa chudobných, ale vyzerajú spokojní a šťastní. Po celý rok je tam veľmi teplo, od 28 stupňov Celzia vyššie. Jedlo je veľmi štipľavé a nápoje sladké.
Typickým zvieraťom Srí Lanky je slon. Videli ste nejakého?
Asi dve hodiny od hotela bol sirotinec pre slony, kde bolo asi sto slonov – malých, veľkých, starých, niektoré boli ochrnuté. Starali sa o ne, kŕmili ich, kúpali v rieke. Je to veľká atrakcia pre turistov. V džungli voľne pobehujú divé slony, ktoré sú pre ľudí nebezpečné. Lovia ich, aj keď je to zakázané. V džungli sme strávili noc pod holým nebom a jedného divého slona sme počuli. Michealovi kamaráti založili vysoký oheň, lebo ohňa sa slony boja. V džungli je aj veľa jedovatých hadov a opíc, ktoré voľne lezú po palmách.
Kde ste mali svadbu?
Svadbu sme mali vlani 8. júna na Srí Lanke v tom istom hoteli, kde som bola prvýkrát. Sobášila nás pani z magistrátu. Ešte predtým som bola na Srí Lanke v apríli kúpiť si svadobné šaty, lebo som sa chcela vydávať – aj som sa vydávala - v sárí. Je to typické ženské oblečenie na Srí Lanke. Muži nosia väčšinou dlhé košele a voľné ľanové nohavice.
Kde ste boli na svadobnej ceste?
V Gôtovanoch, ale ešte predtým sme si odskočili do Indie. Išla s nami totiž aj Michealova mama a potrebovala víza. Keďže na Srí Lanke nie je slovenská ambasáda, musela si ich vybaviť v Indii.
Boli na svadbe aj vaši rodičia?
Nie, na Srí Lanke boli iba kamaráti a kamarátky aj zo Slovenska. Mama doteraz ľutuje, že nešla a ocino sa bojí lietania. Keby tam išiel autobus alebo vlak, určite by išiel. Ale mali sme aj druhú svadbu, presnejšie požehnanie manželstva, v kostole v Svätom Kríži. Tam boli aj moji rodičia aj ostatná rodina.
Ako reagovali, keď ste im povedali, koho si beriete?
Mame sa páčil už na fotografii, a keď prišiel do Gôtovian, ešte viac. Aj otcovi bol sympatický, lebo má rád prírodu a zvieratá. Otec chová ovce, býky, zajace, kury, prasiatka, psov, Micheal ich chodil s ním kŕmiť a veľmi sa mu to páčilo. Chcel by, aby sme aj my chovali zvieratá.
Čo povedali miestni ľudia, keď prišiel prvýkrát do Gôtovian? Predsa len, vyzerá exoticky...
Prijali ho normálne. Boli tu už aj priatelia z Karibiku a tí boli úplne čierni. Micheal je síce tmavší, ale nie až tak veľmi. Je taký „mixovaný“, pochádza zo Srí Lanky, ale jeho starí rodičia boli Portugalci.
Váš manžel má zaujímavý účes. Kto mu zapletá vrkôčiky?
Ja mu ich iba rozpletám, trvá to celé hodiny. Zapletá mu ich jedna černoška z Jamajky.
Nechceli by ste aj vy mať také?
Skúšala som to, párkrát som si ich zaplietla, ale nie je to ono. Micheal má úplne inú kvalitu vlasov, napoly ako černosi, jemu to drží, ale mne nie. Naše vlasy nie sú na to stavané. Ale povedal, že naša dcéra bude mať také vrkôčiky, ako on.
Ak som dobre rozumela, boli ste na Srí Lanke už trikrát.
Štyri. Štvrtýkrát som tam bola pár mesiacov po svadbe. Micheal išiel za svojou mamou, lebo bola chorá, musel tam zostať dlhšie a mne bolo za ním smutno.
Koľkokrát bol Micheal v Gôtovanoch?
Dvakrát. Prvý raz, keď sme mali v kostole v Svätom Kríži požehnanie sobáša a druhýkrát teraz v lete, keď sme v tom istom kostole pokrstili Annu Sofiu. Má anglicko-slovenské občianstvo, britský aj anglický rodný list a je celý otec. Aspoň povahovo, zdá sa. Je to zlaté dieťa, kľudné, pokojné, neplače, celú noc spí.
Spoznali ste sa a žijete v Anglicku. Plánujete tam zostať natrvalo?
Nie sme si istí, čo bude. Kúpili sme si malý domček pri rodičoch v Gôtovanoch. Chceme si ešte niečo zarobiť a potom uvidíme. Michealovi sa strašne páči Liptov a celé Slovensko. Nebola by som prekvapená, keby sme sa v Gôtovanoch v budúcnosti usadili.
Nechcel by sa manžel vrátiť na Srí Lanku?
Na Srí Lanke je to momentálne nebezpečné. Sú tam takzvaní Tamilskí tigri, robia atentáty, dávajú bomby do autobusov, chcú sa odtrhnúť od Srí Lanky a mať autonómiu. Na Slovensku je bezpečnejšie.
Čo by ste odkázali slovenským dievčatám, ktoré sa vyberú na brigádu do zahraničia a stretnú tam svoju lásku?
Už som v Anglicku veľmi dlho. Pred pár rokmi mi zomrela stará mama, minulý rok ujo a nedávno ďalší ujo. Nebola som ani na jednom pohrebe, lebo mi to nedovolila práca alebo finančná situácia, letenka na poslednú chvíľu je drahá. Byť ďaleko od rodiny je ťažké a keď vám niekto z rodiny umrie, ste smutný, že ste s ním neboli už dlhé roky a nemohli ste sa s ním ani rozlúčiť. Žiť v Anglicku nie je až také ľahké. Veľa ľudí si myslí, že tam za mesiac ľahko zbohatne, ale nájsť si prácu je čoraz tažšie a ani živobytie nie je lacné. Špeciálnu radu pre dievčatá nemám. Na Slovensku je veľa dobrých mládencov, aj keď niekedy majú radšej pivečko a pálenôčku ako frajerôčku. Je veľmi dôležité komunikovať s partnerom, a keď je inej národnosti, je to oveľa ťažšie. Veľakrát sa stane, že si neporozumejú. Ja osobne mám šťastie, lebo Mišo, tak ho u nás volajú, je veľmi chápavý. Mám veľa kamarátiek, ktoré majú frajerov Angličanov a mužov iných národností, a nie každému sa Slovensko páči. Môj Mišo Slovensko zbožňuje. Naše moto je: Všade dobre, v Gôtovanoch najlepšie.
