„Tabuľa, ktorá bola ocenená a je vystavená v Pállfyho paláci v Bratislave, je len zlomkom celej práce, ale v podstate vyjadruje jej pointu,“ povedala pedagogička Libuša Vyšná, ktorej žiaci z Gymnázia v Liptovskom Hrádku boli úspešní v projekte Umenie zblízka. Pokračovala: „Vychádzali sme z diela Júliusa Kollera Pohár čistej vody. Začínali sme jednoduchými asociáciami, každý zvlášť, len pre seba a potom sme ich spoločne zoradili na tabuli. Popísaná tabuľa sa tak stala akýmsi „ready made“ - hotovým objektom a nositeľom jednoduchej priezračnej myšlienky, avšak s hlbokou symbolikou. Aj to možno zavážilo pri výbere komisie zloženej z galerijných pedagógov a výtvarníkov, ktorá ju zaradila medzi sedemnásť ocenených diel spomedzi dvetisíc zaslaných prác.“ Práca na projekte nemala súťažný charakter, všetkých sedemnásť ocenených škôl bolo rovnako úspešných. Z prác otvorili koncom septembra v priestoroch Galérie mesta Bratislavy výstavu. Projekt Umenie zblízka autorky Daniely Čarnej bol venovaný umeniu 20. storočia a cieľom bolo prepojenie práve moderného a súčasného umenia, s ktorým sa mladí ľudia nemajú možnosť bežne stretávať. Navyše, tvorivá činnosť detí vo veku nad desať rokov prestáva byť spontánnou a atraktívnou. Preto sa autori projektu snažili predstaviť výtvarné umenie z nového uhla pohľadu a priblížiť ho ako zdroj inšpirácie potrebnej pre každú oblasť života.
Bol to fakt „horčičák“
Práca vlaňajších liptovskohrádockých terciánov, tohtoročných kvartánov, pod vedením Libuše Vyšnej bola teda úspešná. Predlohou pre prácu žiakov bol naozaj pohár - „horčičák“, naplnený vodou a umiestnený vo vitríne v galérii. Nie je to obraz. Je to objekt, ready made. Gymnazisti mali k dispozícii fotografiu. Ako ju bývalí terciáni interpretovali? O tom porozprávala Libuša Vyšná: „Práca na projekte bola mojou rozlúčkou s touto triedou. Jednak som končila svoje pôsobenie v gymnáziu, jednak tercia je posledným ročníkom, v ktorom sa výtvarná výchova učí. Na práci sme finišovali tesne pred uzávierkou v júni 2006. Zorganizovanie výstavy vlastných dadaistických diel v triede bolo práve tou bodkou za všetkým, čo sme spolu za krátky čas prežili. Vznikli pritom krásne výtvarné výpovede. Ocenenie ma milo prekvapilo, celá trieda si ho zaslúžila, každý sa pričinil a vložil svoj diel. Avizovaný kontakt s umením - cieľ projektu, sme už nadviazali. Každý chce počuť nejaké mená: kto robil najviac, kto bol najaktívnejší, kto... Na to mám len jednu odpoveď. Je to práca celej triedy. Práca na projekte nespočívala len v napísaní reťazca slov na tabuľu. Písali sme, premýšľali, skladali dadaistické básne a lepili koláže, navrhovali pozvánky na výstavu, pripravovali výstavný priestor, organizovali vernisáž, galeristky Saša Galfyová a Slávka Janičinová vítali autorov a zároveň aj hostí, úlohy kurátora sa zhostil Lukáš Šveda, nechýbalo občerstvenie na konci vernisáže. Výstava v triede dala priestor dvadsiatim ôsmim autorom. Diela typu ready made boli vskutku vydarené. Invencia, vtip a vynaliezavosť sú našim deťom bezpochyby vlastné. Verím, že výtvarná výchova raz prestane mať kredit archaického a prežitého predmetu v osnovách škôl, že dotyk s umením nebudú naše deti vnímať ako niečo navyše vo svojom živote, ale ako jeho obohacujúcu súčasť. A to aj vďaka prebúdzajúcim sa galériám, ktoré vychádzajú zo svojich kamenných múrov bližšie k nám.“
Výlet do Bratislavy plný zážitkov
Bezprostrednosť a originalita nápadu gymnazistov z Liptovského Hrádku zaujala porotu, úspech žiakov zas riaditeľa gymnázia Branislava Trégera, a tak im umožnil ísť do Bratislavy na otvorenie výstavy a hlavne – užiť si zaslúženú slávu v hlavnom meste. Triedna učiteľka Miluša Sohová pobyt a zážitky svojich žiakov v Bratislave opísala: „Žiaci dostali katalóg celého projektu, pamätnú ceruzku, ale najmä voľný vstup do Pálffyho paláca na všetky výstavy, zážitkom bol aj prechod Pasážou z kníh od M. Kréna (poznámka L. Vyšnej: inštalácia je vytvorená z asi pätnástisíc kníh a autor za pomoci dômyselnej konštrukcie a zostavy zrkadiel vytvoril dokonalú ilúziu... je to proste „psycho“). Ďalej si pozreli výstavu Martin Benka v Mirbachovom paláci. Prisľúbený bol aj dvojročný voľný vstup do expozícií pod správou Galérie mesta Bratislavy. Do návštevnej knihy sa mohli zapísať na čestné miesto.“
Asociácie pri Pohári čistej vody
Michaela Zaťková, jedna z autoriek, na otázku aké bolo jej slovo, odpovedala: „Život, lebo voda – to je život.“ Asociácie a pocity zabalené do slov, ktoré sa objavili na tabuli, zneli: priesvitnosť – bezfarebnosť – čírosť jednoduchosť – optika – čistota, smäd – prameň – očistenie – zdravie, život – smrť – jestvovanie – realita, fyzika – poznanie – záhada – hĺbka, umenie – obraz – tvar – tieň, prázdnota – obyčajnosť – strohosť, studenosť – chladnosť – chlad.
