Štyri liptovské obce – Nižná Boca, Vyšná Boca, Malužiná a Kráľová Lehota sa stretli v občianskom združení Ramža s obcou na Horehroní – s Bacúchom a spoločne sa rozhodli posvietiť si na environmentálny rozvoj tohto územia a aktivizovať miestnych obyvateľov. Prečo práve s Bacúchom? Napovedá titulok – Bacúch, Boca od jedného otca – obce sú historicky spojené cez baníctvo, ktoré kedysi prekvitalo v Bockej a Bacúšskej doline. Zemepisne sú zas obce spojené horským prechodom Čertovica, Bacúšskym sedlom a sedlom zvaným Ramža na území Národného parku Nízke Tatry. Po baníckej histórii ostali v obci zrubové podmurované domy, staré banské prte, zasypané štôlne a novšie vybudovaný náučný chodník Zlatnica, spájajúci banícke dejiny Nižnej a Vyšnej Boce.
Občianske združenie Ramža
Ako zasahuje občianske združenia Ramža do života obce, sme sa opýtali Martiny Mäsiarovej, pracovníčky združenia: „V obci v súčasnosti prebieha projekt Liptov vás pozýva z programu Intereg III A slovensko–poľská spolupráca, financovaný z európskych fondov. Podávateľom projektu bola Závažná Poruba, do projektu je zapojených sedem obcí Liptova. V každej z nich bude zriadená remeselná dielňa spolu s malou informačnou kanceláriou. V našej obci sme sa zamerali na spracovanie ovčej vlny. Toto spracovanie sme realizovali už pred dvoma rokmi v rámci projektu Život na vidieku v spolupráci s Nemeckom. Zúčastnili sme sa v Nemecku na stáži a zvládli sme techniku spracovania ovčej vlny.“ Prečo práve spracovanie ovčej vlny? Po zániku baníctva sa okrem iného obyvatelia Nižnej Boce živili chovom dobytka a oviec aj spracovaním ovčej vlny. Na toto nadväzuje projekt s trochu odlišným pohľadom na tradičné spracovanie vlny. „U nás sa vlna v minulosti napriadla a potom sa z nej tkalo a váľaním v mlyne sa vyzrážalo súkno,“ doplnila M. Mäsiarová. „Technológia spracovania vlny z Nemecka je trošku iná. Vlna sa načeše, hovorí sa tomu, nakrampľuje, potom sa načesané pláštiky poprekladajú a šúľajú v rohožách v mokrom kúpeli. Tým sa vlna ubíja. Výhoda tohto spracovania je v tom, že výrobky sa dajú urobiť bez toho, aby ich bolo treba zošívať, dajú sa vytvarovať v jednom kuse – papuče, vesty, čiapky. Pri prvom praní sa ešte výrobky trošku zrazia, ale dokážu si udržať svoj tvar, ktorý sa prípadne ešte vo vlhkom stave dá vytvarovať, a potom nechať uschnúť. V Nemecku sme zvládli techniku spracovania ovčej vlny váľaním na plsť a vybavili sme si v obci remeselnícku dielňu so základným náradím. Svojpomocne sme si začali budovať remeselnícky domček a z peňazí nadácie Ekopolis bol financovaný materiál. V tomto roku sme z projektu Komunitnej nadácie Liptov získali financie na komín, aby sme mohli fungovať aj v zime. Zariadenie na česanie vlny privezieme z Nemecka. Výrobky, ktoré vyrobíme, už majú čiastočne zabezpečený odbyt. Mali by kolovať medzi jednotlivými remeselníckymi dielňami na Slovensku s prepojením do Poľska.“
Prečo občianske združenie Ramža? „Pôvodne združenie vzniklo ako spolupráca Bacúcha a Boce. Vždy sa tradovalo – Bacúch, Boca od jedného otca. Cez Nižnú Bocu vedie turistický chodník, ktorým sa dá prejsť do Bacúcha a na vrchu v sedle je lúka, ktorá sa volá Ramža. Takže to bolo ako také symbolické prepojenie Liptova s Horehroním. Neskôr sa stali členmi združenia aj Liptovská Porúbka a Hybe.“
Dedinka ako vymretá
Prešla som celou dedinou a stretla som len troch ľudí. Hoci obchod v strede dediny bol otvorený, väčšina drevených domčekov zívala prázdnotou. Starostka obce Marcela Herichová v čase našej návštevy čerpala dovolenku, ale pracovníčka Obecného úradu v Nižnej Boci Zuzana Matejková ticho v obci vysvetlila: „Za posledné roky sa znížil počet obyvateľov. V roku 2000 ich bolo 195, teraz je 163. Detí je málo, do škôlky chodia do Kráľovej Lehoty alebo až do L. Hrádku, a roky chodievajú deti do Základnej školy do Hýb. Asi pred tromi rokmi väčšina ľudí pracovala v Novom domove v Malužinej, dnes ešte dačo málo ľudí je aj tam. Kým ešte Tesla fungovala ako fungovala, tak robili ľudia od nás aj tam. Teraz hodne ženy, ktoré ostali doma, chodievajú do hory asi tretí/štvrtý rok na živnosť. Museli si ju povybavovať, už ich nezamestnávajú na pracovné zmluvy. Robia od apríla do novembra, cez zimu sú doma, alebo ak majú k živnosti niečo naviac, podnikajú.“
Veľa chalúp v obci pokúpili návštevníci na chaty, ale tento trend nastúpil už v sedemdesiatych rokoch. Väčšinou sú v obci takí chalupári, ktorí do nej prichádzajú rok čo rok už aj dvadsať–tridsať rokov. Prichádzajú na leto, dôchodcovia od jari do jesene, ostatní aj v zime na lyžovačku. Čo ich do Nižnej Boce pritiahlo? „Príroda, vychádzky, túry,“ vysvetlila Z. Matejková. „Kedysi však smerom na Plešinu fungoval veľký vlek, odstránili ho však pred dvadsiatimi rokmi. Potom Slovenská správa účelových zariadení postavila malý vlek a začala ho prevádzkovať Telovýchovná jednota Nižná Boca, ale financie nestačili. Prevádzke a ďalšiemu rozvoju bráni majetkovoprávny stav pozemkov a niekedy aj neúmerne vysoké finančné požiadavky ich vlastníkov.“ Čím teda ešte žije Nižná Boca? V telovýchovnej jednote fungujú dva oddiely - lyžiarsky a stolnotenisový. Ten druhý má dokonca dve družstvá. Predtým fungoval aj Červený kríž, Zväz žien, robili zábavy, nacvičovali a hrávali divadlá, ale dnes dedina stíchla.
Voda je problémom, dedine chýba vodovod
„Nižná Boca je asi jedna z mála obci v Liptove, čo nemá vodovod,“ povedala Z. Matejková. „Každý dom má svoju studňu, no sú aj také domy, ktoré ju nemajú a chodia na obecné s vedrami po vodu. Máme projekty na výstavbu vodovodu, ale nemáme šťastie s peniazmi. Vlani obec investovala do vodojemu a prívodného potrubia asi milión korún z vlastného rozpočtu. Tohto roku znovu zopakujeme žiadosť o podporu z environmentálneho fondu k 31. 10. a verím, že peniaze budú. Z finančných dôvodov nie je v obci ani kanalizácia.“
Okrem vody v dedine chýba v zime aj slnko. Na dolnom konci sa slnko ukáže, ale na hornom tri mesiace v zime nezasvieti.
Kde získať viac informácií o Nižnej Boci? O obci existuje propagačný materiál, ktorý spracovalo a vydalo občianske združenie Ramža, spolu s Vyšnou Bocou vydali obecné úrady knihu o oboch obciach. Vyzbierali na ňu peniaze od občanov, organizácií a knihu vydali v roku 2004 v počte tisíc kusov. Nižná Boca má aj svoje www. stránky, nie všetky sú zatiaľ funkčné, materiál na ne spracúvajú, ale základné informácie z nich získate.
Autor: DagmaRA
