Existencia viac ako jedného milióna kormoránov v Európe sa stala medzinárodným problémom, a hoci sa situácia začína zlepšovať, reguláciu nemajú úplne pod kontrolou ani najvyspelejšie krajiny. Od začiatku októbra sme sa výnimkou vydanou Ministerstvom životného prostredia SR zaradili medzi dvadsaťtri európskych krajín, ktoré umožňujú regulovaný odstrel a plašenie kormoránov. Avšak aj napriek tomu sú rybári skeptickí a jediné riešenie vidia v zmene legislatívy. Kormorán je predátor, ktorý sa v našich končinách prvýkrát hromadne vyskytol koncom 80. rokov na rieke Hron a postupne sa šíril aj na ostatné toky. Odvtedy sa na Slovensku každoročne v časovom rozmedzí október až marec objavuje asi 8 500 zimujúcich jedincov. Situácia na Liptovskej Mare sa vyhrotila natoľko, že tu celoročne ostáva asi päťdesiat až sto kormoránov. Podobné obavy majú aj rybári na Orave a Kysuciach. Čoraz dôraznejšie apelujú na štát, aby „tento problém riešil komplexne, pretože si celoročnou ochranou kormoránov likvidujeme vzácnu biodiverzitu a genofond rýb.“ Škody dosahujú sumu desiatok miliónov korún.
Byrokratická výnimka komplikuje reguláciu
Komisia pre rybárstvo a ekológiu vôd vypracovala analytickú správu s návrhom na riešenie krízového stavu počtu rýb spôsobených kormoránom už v roku 2003. Slovenský rybársky zväz (SRZ) požiadal Ministerstvo životného prostredia SR o výnimku na plašenie a regulovaný odstrel tohto chráneného druhu. Riešenia sa rybári dočkali až vo februári tohto roku v čase, keď sa na Slovensku objavila vtáčia chrípka. V dôsledku čoho Ministerstvo pôdohospodárstva SR stornovalo výnimku druhého ministerstva. Proti nej sa odvolali ochranári s odôvodnením, že „reguláciu považujú za neadekvátnu“. Bezvýchodiskovú situáciu sa rybári rozhodli riešiť petíciami, „keďže početnosť kormoránov predstavuje 20-násobok stabilnej hniezdnej populácie vyskytujúcej sa na našom území.“ Prvá petícia bol iniciovaná členmi SRZ a ďalšiu vyhlásil sekretariát Rady slovenského zväzu rybárov. Momentálne čaká na prerokovanie v Európskom parlamente. Členovia SRZ žiadali od MŽP SR zrušiť celoročnú ochranu kormorána tým, že by bol zaradený medzi lovnú pernatú zver. Ministerstvo reagovalo odmietnutím požiadavky, pretože „zákon im neumožňuje meniť smernicu o vtákoch“ a odvolalo sa na regulačnú výnimku. „Obávam sa, že problém kormoránov sa za rok–dva určite nevyrieši. Redukcia odstrelu je beh na dlhé trate, no výnimka má zatiaľ trvať len pol roka. Nevieme, čo bude potom, či opäť vyhlásia ďalšiu, alebo sa už situácia konečne začne riešiť,“ uviedol Miroslav Zontág, hospodár mestskej organizácie SRZ v Ružomberku. Podľa slov rybárov plašenie je takmer bezúčinné a výnimka je zbytočne byrokratická, pretože podmienky redukcie len sťažuje: „Pri každom love musíme vyplňovať tlačivá. Zoznam strelcov s kontaktmi, počet výstrelov, taktika a účinnosť realizovaného odstrelu, reakcie zvieraťa, poveternostné podmienky...“
Nemajú záujem o rybárske revíry
Rada zväzu rybárov každoročne udeľuje minimálnu zarybňovaciu povinnosť na jednotlivých revíroch. V minulosti tieto čísla rybári prekračovali, dnes je tendencia znižovať. „V Liptovskom Mikuláši je okolo tisíc členov, z nich si len dvadsať percent tento rok zakúpilo povolenku na miestne vody. Rieky sú prázdne, rybári nemajú záujem o takéto revíry,“ hovorí M. Zontág: „ Ak však ľudia prestanú kupovať povolenia na rybolov, tak nebudeme mať peniaze ani na povinnú minimálnu zarybňovaciu povinnosť. Môžu nás sankciovať alebo prídeme o konkrétny revír.“ Členovia SRZ v Ružomberku hovoria aj o ďalšom probléme: „Vyskytla sa potravinová konkurencia medzi kormoránom s vydrou. Vo Váhu boli kedysi stabilné rodiny vydier. V súčasnosti nemajú čo žrať, migrujú cez cesty, kde sú mnohokrát usmrtené autom. Možno tak povedať, že vydry vyžierajú posledné ryby v oblastiach, kde ich ešte nestihol vyžrať kormorán.“
Pod petíciu potrebujú milión podpisov
Spotreba kormorána je obdivuhodná, denne zožerie pol kilogramu mäsa, okrem toho dvadsať percent rýb „len“ poškodí. Tie však na rôzne zranenia skôr či neskôr hynú. „Súčasná potravná ponuka nie je schopná pokryť ich nároky. Za dva až tri týždne dokáže zdecimovať väčšinu rýb na Váhu a Orave. V roku 1997 bolo vyčíslených pol tony rýb na jeden hektár Váhu pod Ružomberkom. V roku 2004 sme zistili už len dvadsať kilogramov, čo je dvadsaťpäťnásobný pokles,“ konštatuje M. Zontág. V mnohých západoeurópskych krajinách funguje regulácia počtu kormorána priebežne a systémovo. Okrem odstrelu a plašenia robia aj ďalšie opatrenia, ako napríklad ničenie hniezd, likvidovanie vajec a mladých jedincov. V minulom desaťročí vznikla v Európe rybárska aliancia (EAA) so sídlom v Bruseli, ktorá združuje asi dvadsať miliónov športových rybárov a prostredníctvom ktorej chcú tlačiť na Európsky parlament v súvislosti so zmenou európskych smerníc. M. Zontág tvrdí: „Nevieme, kedy príde zmena, pod petíciu potrebuje milión podpisov, aby sa ňou v Európskom parlamente začali zaoberať. Dúfame, že sa situácia začne riešiť skôr, kým nebude neskoro.“