Šesťdesiatročný muž mal dvadsaťročnú priateľku a rozhodoval sa, či sa s ňou má oženiť. Rozmýšľal: keď budem mať sedemdesiat, ona bude mať tridsať, keď budem mať osemdesiat rokov, ona bude štyridsiatnička. A čo ja budem robiť s takou starou ženou? Takýto vtip si hovorievajú muži v súvislosti s veľkým vekovým rozdielom medzi mužom a ženou v manželstve. Teraz však vážne. Veľký vekový rozdiel medzi partnermi býva často v našej spoločnosti ešte diskutovanou témou. Za štandardné sa totiž považuje, keď je muž od ženy spravidla o pár rokov starší. Desaťročný vekový rozdiel je už tak trochu nezvyčajný, verejnosť zvyčajne nedáva takým manželstvám dlhú životnosť.
Napriek tomu môžu byť partneri aj v takýchto manželstvách spokojní a šťastní. Príkladom môže byť známy český pár Dagmar Patrasová a o trinásť rokov starší Felix Slováček, ktorí spolu žijú už dvadsaťpäť rokov a okrem neprajníkov z ich okolia musia odolávať aj mediálnym tlakom. V istej relácii sa ich pýtali, či nemajú s vekovým rozdielom problém. Felix odpovedal, že jediným problémom je ten, že nemajú žiadny problém. Samozrejme, keď sa dvaja ľudia rozhodnú spolu žiť, je to ich osobná vec. Nám však do svojho súkromia dovolili nahliadnuť manželia, ktorých vekový rozdiel nie je ani desať, ani dvadsať, ale až dvadsaťosem rokov. Päťdesiatpäťročný Jaroslav Petran z Liptovského Mikuláša a jeho dvadsaťsedemročná manželka Danka, rodáčka zo Zvolena.
„Pravdou je, že keď sme sa začali spolu ukazovať na verejnosti, reakcie ľudí boli rôzne. Liptovský Mikuláš je malé mesto, každý každého pozná. Keď sme šli po ulici, cítil som, ako sa ľudia za nami obzerajú i zvedavé pohľady z okien spoza záclon. Zažil som aj priame negatívne reakcie, dokonca sa mi naštrbili aj niektoré vzťahy s priateľmi. Hovoril som si však, treba počkať, vydržať. Je to ako jazda autom. Keď ideš do zákruty, nevidíš, čo ťa za ňou čaká,“ vysvetľuje Jaroslav Petran.
Odvtedy, ako sa so svojou dnes už manželkou Dankou prvýkrát stretli, uplynulo už desať rokov. „Stretnutie s Jarkom bolo dosť netypické. So spolužiačkou so strednej školy sme išli zo školy domov autostopom. Prvýkrát v živote som stopovala, konečne som sa odhodlala a postavila sa k ceste. V jedinom aute, ktoré nám zastavilo, bol Jarko,“ spomína Danka a povie presný dátum, kedy sa to stalo. Jaroslav dodáva: „Danku som pozval na večeru a pozvanie prijala. Hneď som sa jej spýtal, či vie, koľko mám rokov a či jej to neprekáža. Odpovedala, že ak by jej to prekážalo, nebola by tam.“
Danka ako sedemnásťročná študentka mala šťastie. Prvýkrát v živote stopovala a zastavil jej hneď úspešný podnikateľ a bohatý muž. A ženatý... „Pre mňa bol Jarko v tej chvíli seriózne vyzerajúci dobrosrdečný pán, ktorý zobral na cestu dve, možno trochu úboho vyzerajúce študentky. Vtedy som ani netušila, aký priebeh bude mať naše stretnutie a ako sa to skončí,“ hovorí Danka.
Dnes už vieme, že podľa Jaroslava „osudové“ stretnutie skončilo manželstvom. Ale ako skončilo jeho manželstvo s vtedajšou manželkou? „V tom období sme s bývalou manželkou už nemali harmonický vzťah. Mal som pocit, že život mám prežitý, že nič mimoriadne sa mi už nemôže stať. Ale vo chvíli, keď som stretol Danku, ktorá ma okamžite očarila, som začal úplne inak rozmýšľať nad možnými perspektívami svojho života. Zistil som, že ten život nemám prežitý až tak, aby som sa musel vzdať citového života. Bola to veľká a príjemná zmena v mojom živote. Keďže som bol ženatý, chvíľu bol náš vzťah s Dankou zákulisný, ale keď som dostal priamu otázku od bývalej manželky, odpovedal som na rovinu. A vari každý si vie predstaviť reakciu vtedajšej manželky...,“ úprimne hovorí Jaroslav Petran.
Danka bola síce slobodná, ale správu, že má partnera o pár rokov staršieho ako je jej mama, musela oznámiť rodičom. „Rodičia sa to dozvedeli postupne. Prvá to vedela mamina. Vedela, že jej dcéra má partnera a keďže som nádejného ženícha hneď nedoviedla domov, aby som ho rodičom predstavila, ako správna matka vycítila, že v tom niečo bude. Neviem, čo vnútorne prežívala, ale zachovala sa, ako neskôr aj ocino skvele. Povedali mi, že pokiaľ ja budem šťastná a spokojná, im to stačí,“ pripomína Danka a jedným dychom dodáva, že: „Počas nášho vzťahu sa mi dostali do uší aj reči o tom, že som s Jarkom kvôli tomu, že je finančne dobre zabezpečený a ja hľadám finančnú istotu. Nemám prečo zakrývať, ani sa za čo hanbiť, keď priznám, že tie peniaze tu sú...“
Dankine spolužiačky však vypočítavosť svojej priateľky odmietajú: „Danka je natoľko samostatná, cieľavedomá a šikovná, že nepotrebovala zbaliť muža kvôli peniazom,“ zhodnú sa. Po strednej pedagogickej škole študovala na trnavskej Univerzite Cyrila a Metoda a ďalšie vysokoškolské vzdelanie získala aj na Masarykovej univerzite v Brne. Je doktorkou filozofie a pôsobí ako vysokoškolská pedagogička.
Danka na svojom manželovi, aj po osemročnej známosti a už takmer dvojročnom manželstve, vidí iné prednosti ako peniaze: „Myslením a duchom je Jarko veľmi mladý. Zároveň je múdry a zrelý a ja potrebujem práve takého muža. Na oplátku sa mu snažím dať to, čo potrebuje on.“ Starší muž, mladá, krásna a atraktívna žena. Nenájde sa medzi týmito dvoma zádrheľ aspoň v žiarlivosti? „Dôverujeme si, poznáme sa už dosť dlho, a tak dobre na to, že na žiarlivosť nie je dôvod,“ odpovedá Jaroslav. Podľa jeho slov nenachádza žiadny moment, prečo by vzťah aj s takým veľkým vekovým rozdiel nemohol fungovať tak dobre, alebo aj lepšie, ako ktorýkoľvek iný. „A napokon aj tí, ktorí nám spočiatku nepriali, zmenili názor a dnes nám v dobrom závidia, akú úžasnú sme mali svadbu, nezabudnuteľné zážitky zo svadobnej cesty, dovoleniek, ale aj šťastné všedné dni,“ pripomína Jaroslav.
Ďalším šťastím v živote týchto dvoch ľudí bolo narodenie dcéry Sofie Laury v júni tohto roku. Prvú októbrovú sobotu dievčatko v princeznovských ružových šatôčkach spolu s ďalšími najmenšími občanmi Liptovského Mikuláša uvítali na mestskom úrade do života. Jaroslav bol na tejto slávnosti určite najstarším otcom. Zaujímalo nás, ako to vnímal: „Neriešim to. Trápi ma jedine to, že keď Sofia Laura vyrastie a príde z diskotéky o štvrtej ráno, nebudem sa môcť ani poriadne rozčúliť. Sotva totiž budem mať ešte taký dobrý sluch, aby som to počul,“ smeje sa Jaroslav.
Ak sme začali s humorom, skúsme tak aj skončiť. Muži si medzi sebou zvyknú aj hovoriť, že: Ak chceš mať starosti, kúp si staré auto a ožeň sa s mladou ženou. Zdá sa, že pre Jaroslava Petrana ani jedno, ani druhé neplatí. Má mladú ženu, je fanúšikom veteránov a ani jedno nepociťuje ako starosť. Keď sme sa s ním stretli minulý štvrtok, jedinou starosťou pre neho bola, keď sme ho požiadali, o stretnutie ešte aj v piatok, táto: „V žiadnom prípade. V piatok trinásteho nikdy nepracujem. V tomto som veľmi poverčivý.“
