Bocian biely – Ciconia ciconia – aj v Liptove už v tomto období zanechal prázdne hniezda, a je buď na východnej, alebo západnej trase letu do Afriky. Nenesie v zobáku žiadne dieťatko, ale ide prežiť zimu do teplých krajín. Možno si zabalil od nás do spomienok i to, že sa mu v hniezde medzi suchou trávou a konármi objavili aj plasty, že mu ľudia vypálili na jar suchú trávu a on mal problém so stavebným materiálom, že v priekope pri ceste videl zabitého iného bociana, že mu v hniezde medzi mladými narobila šarapatu kuna, že v čase hniezdenia musel pre svojich päť mláďat nazháňať štyri kilogramy potravy, že to boli najprv ľahšie stráviteľné dážďovky a pijavice, neskôr aj žaby či hraboše. Viac nám však o živote bociana v Liptove povedala v rozhovore pracovníčka NAPANT-u v Liptovskom Hrádku Zuzana Kaliská mladšia, do rozhovoru sa zapojila aj Marta Jurčáková. Keďže sú obe ochranárky, začali sme problémom:
Aké nebezpečenstvo hrozí na našom území bocianovi?
Nebezpečenstiev, ktoré číhajú na bociany, je veľa, okrem prirodzených nepriateľov, ktorí na nich striehnu v prírode, im mnohokrát škodíme aj my ľudia. Používame rôzne chemikálie na poliach, vysúšame podmáčané lúky a močiare, kde bociany lovia svoju potravu, ničíme hniezda na komínoch, výnimkou nie sú ani nelegálne odstrely týchto vtákov. Veľmi vážnym problémom sú aj stĺpy elektrického vedenia. Ide o tzv. stĺpy smrti – to sú klasické elektrické betónové stĺpy, na nich konzola s tromi izolátormi. Keď sa pozriete na kotlinu v Liptove, sú takmer všade. Na týchto stĺpoch hynú rôzne druhy vzácnych vtákov od veľkosti straky až po orly, bociany nie sú výnimkou. Bocian si sadne na konzolu medzi drôty a pri dotyku konzoly a drôtov nohami a roztiahnutými krídlami prebehne cez jeho telo elektrický prúd. Smrť je buď náhla, alebo popálený vták ešte dlho bojuje o svoj život, no nakoniec vysilený bez potravy v bolestiach zahynie. Takto hynie obrovské množstvo vtákov a kompetentní sa k tomuto problému zatiaľ nestavajú ústretovo...
Existuje riešenie?
Riešením je aj v tomto prípade dohoda, dohoda s vlastníkmi takýchto stĺpov, teda poväčšine s energetickými závodmi. Na stĺpy je možné namontovať hrebeňové zábrany z plastu, ktoré bránia, aby si tam vtáky sadali. Najlepšie je však používať pri výstavbe nové, úplne iné bezpečné typy stĺpov, prípadne viesť elektrické vedenie zemou.
Čo sa stane so zraneným bocianom?
Keď sa nám dostane do rúk vták, ktorý má obyčajne popáleniny po zásahu elektrickým prúdom alebo poranenie krídel – hlavne u mláďat, ktoré sa učia lietať, sú ešte neskúsené a prvý let nedopadne tak, ako by mohol – umiestnime ho u nás v chovnej stanici. Prevádzkujeme ju priamo pri Správe Národného parku Nízke Tatry v Liptovskom Hrádku. Je to vlastne záchytné zariadenie pre zranené chránené živočíchy, ktorým sa snažíme pomôcť. Poskytneme im veterinárnu starostlivosť, môžeme ich tu však mať maximálne tri mesiace, to je zo zákona dané. Ak sa nám nepodarí zvieratko dovtedy vyliečiť, alebo je jeho hendikep trvalý, potom končí v zoologickej záhrade v Bojniciach.
Kto vás upozorní na poranené zvieratko?
Niektorí ľudia už vedia, že sme tu, hlavne deti, ktoré nás poznajú z prednášok na školách. Napríklad jeden chlapec z Dovalova k nám priniesol zraneného bociana. Naposledy sme mali dve zranené mláďatá bocianov z hniezda z Ludrovej. Jedno malo zlomené krídlo, druhé poodlamované a vytrhané letky, prvý pokus o let nebol úspešný. Bolo to už v auguste, do odletu na zimovisko by nemali šancu vyliečiť sa z týchto zranení, putovali teda do zoo. Tam sa im snažia ďalej pomôcť.
Tohto roku sme mali ešte jedného bociana, ktorý bol nájdený v Palúdzke v Liptovskom Mikuláši, ale, žiaľ, ten bocianik bol nájdený v takom stave, že sme mu už nedokázali pomôcť. Mal veľmi vážne poranenia hlavy, krvácal zo zobáka.
Čo bocian a vtáčia chrípka?
Tento rok, hlavne na jar, sme mali trošku obavy o bociany, lebo fenomén vtáčej chrípky tu bol. Riešili sme problémy napríklad s rodičmi detí z Demänovej. Mali veľké obavy, či sa detičky z materskej školy, kde majú bocianie hniezdo priamo pri škôlke, nemôžu nakaziť. Rozprávali sme sa s odborníkmi na vtáčiu chrípku a nakoniec sme učiteľkám vysvetlili, že doteraz nebol potvrdený ani jeden prípad, že by sa človek nakazil z divo žijúceho zvieraťa. Šanca, že sa človek nakazí trebárs od sýkorky, je takmer nulová, opatrnosť je však vždy namieste. Je to pochopiteľné, že vznikol strach a trochu aj panika. Strach sme zahnali a, chvalabohu, aj vtáčia chrípka sa nám vyhla a ustúpila.
Ako sa ľudia správajú k bocianím hniezdam?
Pre mnohých ľudí je bocian symbolom jari a tešia sa na jeho prílet i na novinky v jeho hniezde počas celého leta. Sú však aj výnimky...
Odchádzajú bociany aj teraz, keď je ešte taká krásna a teplá jeseň?
U nás ťah začína už v polovici augusta. Bociany majú odchod do teplých krajín viac-menej v sebe zakódovaný. Keby sa riadili len tým, aké je vonku počasie a čakali na babie leto, nedoleteli by, preletieť štyritisícpäťsto až desaťtisíc kilometrov im trvá zhruba jeden mesiac. Majú taký vnútorný kompas na ceste do teplých krajín.
Letia vždy tou istou trasou?
Z Európy do vytúženej Afriky letia bociany dvoma cestami - východnou a západnou. Naše slovenské putujú obyčajne východnou trasou cez Bospor a Jordán. Ale aj vo vtáčej ríši nie je všetko také striktné, ako si myslíme, a existujú v nej všelijaké odlišnosti a výnimky tak ako aj u nás ľudí. Posledné výskumy ukázali, že ani mláďatá z jedného hniezda nemusia ísť tou istou trasou – jedno si vybralo východnú, druhé západnú trasu. A ani s tou vernosťou bocianieho páru to nie je pravdepodobne až také jednoznačné...
Všetky bociany idú do Afriky?
Naše slovenské bociany idú do strednej, prípadne južnej Afriky. Keby ostali na zimu tu, nevadilo by im ani tak chladné počasie, ale hlavne to, že by nedokázali nájsť žiadnu potravu. Ale ani Afrika nie je pre ne celkom raj, niektoré z nich po úmornej ceste skončia na jedálničku domorodcov.
Je bocian ohrozeným živočíchom?
V rámci Európy je bocian biely chránený a v súčasnosti je na ústupe. Nezdá sa to, lebo je to vták, ktorý hniezdi aj v obciach v Liptove, stále ho máme na očiach, a myslíme si, že je to bežné, určite si však zaslúži našu ochranu.
Autor: DagmaRA
