Počas tréningu mikulášskeho hokejového drobizgu pozoroval uplynulú stredu z tribúny svojho päťročného syna Sebastiána neprehliadnuteľný bek Ivan Droppa: „Zatiaľ ho to baví, uvidíme, čo bude ďalej. Každý chlapec, ktorý má správnu chuť, by mal dostať príležitosť. Za našich čias sa robil do prípraviek výber, teraz ho vystriedal nábor. Čím viac detí sa objaví na ľade, bude to určite lepšie nielen pre mikulášsky, ale pre celý slovenský hokej.“ Prítomnosť internacionála so skúsenosťami z reprezentácie, zámorskej NHL a európskych líg, ovenčeného titulom úradujúceho extraligového šampióna, by bolo hriechom nevyužiť na rozhovor o zaujímavých aktuálnych témach.
Pred pár dňami rezonovali hokejovým Slovenskom chýry o zdvihnutých ukazovákoch košických funkcionárov.
Nie, nie, tak by som to rozhodne necharakterizoval, skôr to bol taký menší preklep. Správna rada vyslovila pochopiteľnú nespokojnosť s tým, že sme sa ocitli na šiestej-siedmej priečke, ale žiadne ultimáta neboli. V Košiciach je skvelé, že ľudia vo vedení majú trpezlivosť, vedia, že nie vždy sa darí a forma postupne príde. Samozrejme, HC Košice sú HC Košice, nároční priaznivci nás nechcú vídať na ôsmom, siedmom či piatom mieste, ale s tlakom musí každý hráč vo veľkom klube rátať. Nestačí iba dobre hrať, potrebné sú aj dobré výsledky.
Aj lanská žilinská svorka sa rozbiehala veľmi pomaly, ale rozhodujúci finiš zvládla ozaj majstrovsky. Viacerí ste sa presunuli do košickej šatne, máte so sebou rovnaký recept?
Dúfam, že sa to opäť podarí, no sezóna bude ešte riadne dlhá a ťažká. Treba si uvedomiť, že až deväť tímov je nesmierne vyrovnaných, rozhoduje momentálna forma a šťastie, čo je jednoznačne skvelé. Keď som naposledy pôsobil v Košiciach, dopredu sme vedeli, že môžeme skončiť buď prví alebo druhí, nič iné nepripadalo do úvahy, keby sme vo vtedajšom kvalitatívnom rozpoložení obsadili bronzový stupienok, bola by to katastrofa. Teraz je to iné, z hľadiska diváckej dramatickosti určite lepšie. Medzi druhým a deviatym tímom je rozdiel pár bodíkov. Najnovšie nás posilnil kapitán a prvý gólman nášho žilinského majstrovského tímu. Verím, že Roman Kontšek a Miro Lipovský prinesú svoj diel skúsenosti a istoty.
Vo východoslovenskej metropole dostávali Liptáci vždy zelenú. Aj teraz ste spolu s Jánom Lacom, Jurajom Kledrowetzom a Jánom Plevom hneď štyria.
Je to fajn, máme s chalanmi veľa spoločných historiek, na ktorých sa môžeme v šatni zasmiať. Nevnímam to však nejako striktne regionálne, dlhšie sa poznám skoro so všetkými spoluhráčmi.
Už dva razy ste otestovali schopnosti vynovenej partie pod značkou MHk 32 LI-PA.
Vhodne zložené družstvo hrá, na všeobecné prekvapenie, veľmi dobre a pravidelne boduje. Vidieť, že mladí chlapci sú dobre trénovaní, ich menej skúsenú psychiku nezaťažuje hrozba zostupu. Držím palce tejto nastúpenej klubovej filozofii, nech prinesie o pár rokov skutočný osoh.
Mikulášsky fanúšik však stále dúfa v návrat ostrieľaných odchovancov, ktorí obliekajú iné dresy. Máte ten náš uschovaný niekde v batožine pre tento prípad?
Niečo by sa našlo, ale dúfam, že by som dostal nový. Ale vážne, opakujem, že práve pre takéto menšie kluby je dobré, ak môžu dať relatívne pokojnejšiu príležitosť nádejným odchovancom. Priznajme si, pád nižšie a návrat späť by sa zvládal veľmi ťažko. Záleží len na spomínaných mladíkoch, ako naložia s touto jedinečnou šancou.
Vaším domovským stánkom je novučičká Steel Aréna.
Košická hala je skutočne najlepšia u nás. Z hráčskeho pohľadu je základom priestranná šatňa s výborným zázemím, posilňovňou či regeneračnou linkou. Menšou daňou nevyhnutnému komerčnému využitiu je, že sa pri koncertoch či iných obdobných spoločenských akciách musíme občas sťahovať inam.
Železiarske publikum vedelo vždy dostať svoje farby do varu.
Hoci sme nedávno so Slovanom doma prehrali, vypredané tribúny vytvorili skvelú kulisu. Sám som bol prekvapený na slovenské pomery fantastickými návštevami na zápasy s relatívne menej atraktívnymi súpermi, päťtisíc divákov chodilo už v prípravnom období, čo je v našich zemepisných šírkach nevídané.
Viete si predstaviť podobný „chrám“ aj v srdci Liptova?
Žijeme v 21. storočí, takéto prostredie by malo byť postupne štandardom všade. Mikulášska hokejová tradícia by si rozhodne zaslúžila útulný trojtisícový štadiónik, na ktorom sa ďalšie generácie hráčov a ich priaznivci dožijú slávnych okamihov.