Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Po svadbe odišla sama do Ameriky, kde v záveti ľudia odkazujú peniaze nadáciám

Bola len tri mesiace vydatá. Zbalila kufre a odišla do USA bez manžela. Na pracovnú cestu. Keď odchádzala, so všetkými sa rozlúčila, čo keď sa po ceste niečo stane... Mala strach z lietania. Vlastne prvýkrát letela a rovno do Ameriky. Nad Washingtonom zažila búrku. V lietadle síce nebolo nič cítiť, leteli vysoko nad mrakmi, ale aj tak mala zvláštny pocit. Čo sa môže stať? behalo jej hlavou. Nestalo sa nič, len pri pristátí na Slovensku zistila, že jej batožinu nestíhali pri prestupovaní preložiť z lietadla do lietadla a niekde medzi Detroitom a Košicami sa stratila. Letecká spoločnosť jej ju doručila až po niekoľkých dňoch. Komu? Jane Jakubčiakovej, správkyni Komunitnej nadácie Liptov, ktorá nám vyrozprávala zážitky a pocity z Ameriky.

Prečo si cestovala do Ameriky?
Dostala som sa tam v rámci projektu Asociácie komunitných nadácií Slovenska. Tento projekt vypracovala moja kolegyňa z Prešova a dva a pol roka čakala na to, kým jej prešiel. Stalo sa, a tak sme v septembri obe vycestovali na stáž do Ameriky. Projekt financoval Brusel na pozvanie nadácií v Amerike. Priateľka mi o ceste povedala pred svadbou, takže to bol pre mňa svadobný darček bez manžela. Ona ma brala so sebou napriek tomu, že podmienkou bola znalosť angličtiny a ja rozprávam po anglicky veľmi málo. Ale vraj som si stáž v USA zaslúžila – rok predtým som pracovala ako prezidentka celoslovenskej siete komunitných nadácií. Bola to pre mňa v podstate pracovná cesta.

Ako ste pracovne trávili dni?
Prvé dva dni som mala na oddych, trochu som bola unavená, pretože tam bol časový posun, a tak som si len vychutnávala krásy Washingtonu. Potom sme absolvovali návštevy komunitných nadácií v štáte Michigan a časť cesty sme strávili s pracovníkmi rovnakej siete nadácií, aká funguje u nás.

Dá sa porovnať činnosť amerických nadácií so slovenskými?
Sú to strašné rozdiely. My na Slovensku ako sieť asociácií fungujeme na dobrovoľnej báze, robíme túto prácu bez nároku na honorár, a tam, naopak, sú platení všetci zamestnanci. Je to tím platených ľudí, ktorí poskytujú servis nadáciám. Ďalší rozdiel je v tom, že naša asociácia združuje komunitné nadácie a oni aj rodinné a firemné. Majú tak širší záber a podľa mňa porovnávať sa to nedá. Už len preto, že u nich prvá nadácia vznikla v roku 1914 v Clevlande a za tie roky sa dostali ďaleko, ďaleko pred nás, a majú iný štýl práce. Pokiaľ sme my zameraní na veľkých darcov, čiže veľké firmy, oni majú darcov jednotlivcov. Sú to bohatí ľudia, ktorí sú už dobre zabezpečení, majú zabezpečené rodiny. Pre nich dať dar do nadácie je honorom na jednej strane a na druhej strane majú to, čo my nemáme – federálna vláda stanovila, že si dar môžu odpísať z dane a dokonca Michigan má ešte vo vnútri štátu uznesenie, že každý darca si môže ešte navyše odpísať 10 percent. To je poriadna motivácia! Nadácie tak majú základné imania také obrovské, že to sú milióny dolárov, ktoré spravujú. Potom im ten miliónový majetok tvorí výnosy, ktoré dokážu financovať chod aj programy nadácie. U nás musíme pracovať na väčších projektoch, aby sme mali financie na réžiu, na chod organizácie, na granty... Americký spôsob fungovania nadácií je hudba budúcnosti na Slovensku.

S akými formami darovania si sa tam stretla?
S inými ako u nás. Napríklad jedna celá rodina sa dohodla založiť fond, pretože v ich rodine sa vyskytuje nejaká choroba. Fond nesie ich meno a peniaze sú určené na výskum tejto choroby, alebo na podporu chorých ľudí. Alebo rodina, ktorá nemala deti, odkázala majetok na podporu nadácií. U nás spoločnosť ešte nie je pripravená na takéto formy darovania – darovanie pomocou závete.

Spoznala si osobne darcov nadácií?
Zúčastnili sme na jednej recepcii pre klubových darcov, ktorí vo svojej záveti venovali časť majetku nadácii. Nadácia ale nevie, či je to, dolár, či milióny dolárov, ale vie, že tých stošesťdesiat ľudí, ktorí tam boli, a boli to manželské páry, určite vo svojej záveti bude myslieť na nadáciu. To bolo niečo, čo som chvíľu nemohla rozdýchať. Recepcia bola v nádhernej vilovej časti mesta v obrovskej vile, bolo tam občerstvenie, každý dostal nejaké darčeky, v záhrade bolo prekrásne jazero... no typický americký sen.
Na párty ma aj to prekvapilo, že tam vlastne bola smotánka mesta, boli to „snobskí“ ľudia, ale medzi toľkými ľuďmi si uctili najprv nás, hostí zo Slovenska. Obdivovali nás, zožali sme úspech a cítili sme sa ako princezné... bolo tam veľa obéznych ľudí a my štíhle medzi nimi. Ale atmosféra bola krásna a boli to neskutočne nádherní ľudia svojím zmýšľaním. V úvode programu recepcie boli aj výsledky nadácie, ale v podstate to bolo voľné stretnutie. Ľudia sa prechádzali po dome, záhrade, pri jazierku, popíjali, jedli, komunikovali. Niektorí boli skutočne veľmi snobskí – prinášali tam akýsi honor. Keď sme sa s nimi rozprávali, nemala som pocit, že sú to takí typickí filantropi. Oni tam proste len chceli byť, lebo účasť na tejto párty pokladali za svoju prezentáciu, bola to pre nich imidžovka, prestížna akcia. To ma trošku prekvapilo a sklamalo.
Aj keď si pozrieme výročnú správu americkej nadácie, je tam síce pekná grafika, ale je to akoby abecedný zoznam mien ľudí zoradených od a po zet a príspevky venované do fondov. Výročné správy na Slovensku prezentujú viac vlastných programov, viac aktivít nadácie. Oni evidujú darcov. Pritom robia programy rovnako ako my. Len na to nekladú taký dôraz.

Tvoj najsilnejší zážitok?
Asi ten, keď som ostala celý jeden deň sama s prezidentom americkej siete nadácií a jeho manželkou. Pozvali nás k nim do domčeka, nemajú deti, a plne sa nám venovali. Úplne naj zážitok bola pre mňa nedeľa, ktorú som strávila s domácimi. Priateľka mala zdravotné problémy a zostala v posteli a ja som zrazu ostala ako človek takmer bez angličtiny s nimi sama. Nedokázala som sa síce rozprávať tak, ako by som chcela, ale dorozumela som sa. Veľa veci som rozumela, ale málo som rozprávala. Domáci boli ráno v kostole, potom prišli po mňa a šli sme na typické americké raňajky do podniku rodinného charakteru. V podniku sme čakali trištvrte hodinu, kým sa uvoľnil stôl, ale vychutnala som si tam všetky americké špecialitky. Čašník sa o nás staral celé tri hodiny, prišiel sa opýtať, ako sa cítime, či nám niečo nechýba... A už chápem, prečo sú Američania obézni – raňajkujú kávu alebo ovocnú šťavu, obed si dajú ľahší a neskoro večer sa poriadne najedia. A ku všetkému chipsy, aj k polievke.
Veľa sme cestovali, skoro každú noc sme spali v inom meste. Bolo to náročné – veľa sme zažili cez deň, večer všetko zrekapitulovali a ľahli unavené, plné nových zážitkov spať. Na druhý deň zasa fungovali, čiže to nebol oddych, ale skutočne dvojtýždňová pracovná cesta s riadne stanoveným časovým harmonogramom stretnutí na celý deň.

Máš aj negatívne zážitky z cesty?
Negatívnejší zážitok – posledný deň v Amerike si nás vyžiadal bývalý americký ambasádor na Slovensku, že chce s nami poobedovať. Hodinu sme na neho čakali v reštaurácii a po hodine zavolal, že sa mu zmenil program a nepríde. Ďalším negatívnym zážitkom bola pre mňa cesta domov. To bolo niečo hrozné, snažili sme sa letecké spoje naspäť napasovať tak, aby sme medzi jednotlivými letmi Detroit – Washington – Viedeň – Košice - mali časovú rezervu. Problém nastal hneď v Detroite, keď nám povedali, že náš let zrušili. Našli sme iný let s tým, že možno vo Washingtone nestihneme ďalšie lietadlo. Navyše nad Washingtonom bola búrka. Nakoniec sme len-len tesne pred uzavretím chekingu dobehli na viedenský let. S vyplazeným jazykom no predsa sme sa dostali do lietadla, ktoré nás odviezlo takmer domov. Na Slovensku nás v Košiciach čakalo prekvapenie – my sme síce let stihli, ale naša batožina nie. Kufre aj s darčekmi mi doručila letecká spoločnosť až po niekoľkých dňoch.
Prekvapili ma aj značné rozdiely medzi chudobnými a bohatými, akoby chýbala stredná vrstva. Navštívili sme aj jedno obrovské rodinné centrum, ktoré združuje všetky organizácie pomáhajúce totálne sociálne slabým ľuďom. Centrum bolo vo vlastníctve miestnej komunitnej nadácie, ktorá jeho vybudovaním riešila problém sociálne slabých rodín. Niektoré organizácie tam poskytujú stravu a oblečenie pre chudobných, iné zase robia aj rôzne iné programy týkajúce sa problematiky, pomáhajú slobodným matkám so zdravým vývinom ich detí, bezplatne poskytujú základnú zdravotnú starostlivosť či poradenstvo v oblasti bývania. Úžasná koncentrácia ľudí, ktorí sú na rovnakej vlnovej dĺžke a spoločne riešia problém, ktorý trápi danú komunitu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 743
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 524
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 12 364
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 391
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 249
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 743
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 856
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 771
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 670
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 967
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Liptáci proti Zvolenu opäť bez bodu

Hokejisti Zvolena zvíťazili v piatkovom zápase 31. kola Tipos extraligy na ľade Liptovského Mikuláša 3:1. Pripísali si tak šiesty triumf za sebou. Naopak, domáci Liptáci utrpeli piatu prehru v sérii.

Liptovský Mikuláš v bielo-červenom vyšiel na svojom domácom ľade proti Zvolenu naprázdno.

Kam na Liptove počas lockdownu

Nápady na výlety sme rozdelili podľa okresov.

V Liptovskej Sielnici horel karavan, bol v ňom človek

Profesionálnym hasičom z Liptovského Mikuláša pomáhali pri zásahu dobrovoľní hasiči z Liptovského Trnovca.

Ilustračné foto.

Najlepším futbalistom sa stal Kokavec z Palúdzky

Hovorili sme s víťazom ankety o najlepšieho hráča LFZ Petrom Kokavcom. Jeho obdivuhodná oddanosť Palúdzkym farbám pretrváva, ak nerátame len s krátkym odskočením do Tatrana.

Peter Kokavec v červenom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Majiteľ pohrebníctva: Nárast úmrtí je taký veľký, aký si za 20 rokov praxe nepamätám

Ivan Fontáni, majiteľ pohrebných služieb Silencia v Martine potvrdil, že úmrtnosť za november a december vzrástla oproti minulému roku o 70%. Nie všetci sú však „covidoví zosnulí“. Chladiace boxy si musia prenajímať v okolitých obciach.

Už ste čítali?