Ste jednou z mála hráčok, ktoré zostali z lanského kádra.
Je to zmena a veľká, stále si ešte na seba zvykáme. Do tréningového procesu som, vzhľadom na majstrovstvá sveta, vhupla medzi poslednými. Dva dni som mala akési vydýchnutie a už prišli na rad dvojfázové tréningy. Ani sama neviem, ako som na tom momentálne po fyzickej stránke, ale cítim sa v normále. Zaberám tak, ako ostatné.
Pred rokom ste podpísali dvojročný kontrakt. Po skončení sezóny ste naskočili do prípravy českej reprezentácie. Vedeli ste vôbec, čo vás po návrate na Slovensko čaká?
Bavila som sa predtým s niektorými hráčkami. Vedela som, že viaceré odchádzajú, čo zväčša súviselo s naplnením zmlúv. Veľmi som sa do toho nestarala, až keď som pred pár dňami prišla, začala som sa zaujímať, aký je tu tím.
Tak aký? Čo poviete, po úvodných týždňoch?
Zatiaľ sme boli spolu strašne málo, ani nie tri týždne. Myslím si, že môže vzísť dobrý kolektív. Stále ešte viazne komunikácia, najmä v obrane. Na palubovke zaznieva angličtina i srbština, časom sa to ale určite zlepší.
Kto vám najviac z lanského kádra chýba?
Jednoznačne Irena Borecká, je to však normálne, hráčky sa menia. Ide výsostne o vec vedenia klubu.
Ako ste bola spokojná so štartom v českom drese na šampionáte v Brazílii?
Nebol to neúspech, ale ani výraznejší výsledok. Za úspech by som považovala postup do prvej štvorky. Neúspechom by bolo, keby sme sa nedostali medzi osem najlepších. Napokon z toho bola siedma priečka. Teší ma, že som dostávala dosť príležitostí, mohla som však ukázať ešte viac.
