Tretí októbrový víkend sa v Dovalove oslavovalo. Obyvatelia malej podtatranskej dediny mali dôvod vystrojiť slávnosť, akú všedné dni na svojich pleciach neprinesú. Celý víkend si pripomínali jubileum svojej Alma Mater, 610. výročie prvej písomnej zmienky o Dovalove. 610 rokov – viac než poltisíc. Voda, ktorá za tento čas pretiekla korytom riečky Belej, by hádam naplnila celé jedno more tak, ako naplnili tisíce príbehov pracovitých ľudí jedno veľké more plné osudov. Práve tieto osudy boli inšpiráciou pre tvorcov osláv tohto výročia, ktorých vrcholom bol slávnostný program Rodnému hniezdu v sobotu 21. októbra v tamojšom dome kultúry.
To, že sa Dovalovci na tento slávnostný víkend pripravovali, muselo byť každému, kto prišiel, ihneď jasné. Vstupný vestibul sa premenil na historicky zariadenú komôrku, v ktorej boli prezentované ľudové remeslá priamo pred zrakmi hostí, fotografie z dávnejšej i skoršej minulosti rozvešané všade navôkol zasa prinášali zvečnené momenty z čulého života obce. Nezabudli ani na slávnych rodákov, buditeľov a učiteľov pospolitého národa, spisovateľov, či z nedávnych i dnešných dní úspešných športovcov. Nezabudli však ani na obyčajných dovalovských ľudí. Tým pravým dôkazom čipernosti, kreativity a originálosti dovalovských rodákov a obyvateľov bol však bezpochyby kultúrny program, ktorý spoločnými silami pripravili a pretavili do pestrej mozaiky.
Prvým čriepkom mozaiky slávnosti boli slová básnika. Verše navodili sviatočnú náladu. V nich odznela myšlienka, ktorá rezonovala počas celého dramatického pásma, myšlienka vystihujúca podstatu a pravý dôvod, prečo je potrebné oslavovať narodeniny svojej domoviny: „...je taký kraj, nad ktorý inde niet, nech by si prešiel všetky sveta kraje...“
Obyvateľky Dovalova Zdenka Jurčová, Janka Gajdošová a Vierka Boďová spracovali námet a scenár osláv, v ich rukách bola aj réžia kultúrneho kaleidoskopu. Darčekom k 610. výročiu od domácich ochotníkov z divadelného súboru Atak9 bol Príbeh o Dovalove. Pod taktovkou režisérky a zároveň autorky divadelnej hry Libuše Števčekovej, dali mladí herci a herečky Atak-u 9 v spolupráci s deťmi z detského folklórneho súboru Belanka z L. Hrádku tomuto programu punc umeleckosti, ktorý potešil i oko náročnejšieho diváka. Maratón programu pokračoval zamyslením Zdenky Jurčovej na tému Dovalovo dnes, kde načrtla súčasnú tvár, problémy, radosti i starosti obyvateľov obce na začiatku 21. storočia.
Ďalším čriepkom slávnostnej mozaiky bol blok začínajúci ľudovými tancami na známe melódie muzikálu Na skle maľované - V Dovalove sa nám dobre žije. V programe vystúpili bok po boku generácie mladých i tých skôr narodených.
Spestrením celého podvečera bolo aj vtipne podané stretnutie dovalovských dôchodcov, ktorí si pre spoločne strávené chvíle našli priestor priamo na javisku. Pri svojej dramatickej vložke plnej spevu, dobrosrdečného smiechu, spomienok na mladé časy, ale i poézie v úprimnom podaní Janky Cibuľovej, rozosmiali neraz celé hľadisko, ktoré si na oplátku s dôchodcami zaspievalo niekoľko piesní. Spievalo sa za sprievodu heligónky Jožka Jurču. K nemu sa s akordeónom a fujarou pridal aj Albert Šimrák, ktorý popri svojom muzickom výkone stihol aj pohotovo odpovedať na zvedavé otázky školáka Filipka Krišku. Svojím humorom v odpovediach neraz dokázal zájsť a načrtnúť i aktuálne, možno trochu pálčivé témy života v Dovalove.
V programe Rodnému hniezdu priestor dostali i hostia, z ktorých treba spomenúť za rodákov Kornela Jurču. On sám, človek žijúci už pol storočie mimo rodnej dediny, vyjadril potešenie nad samotnou pestrosťou a krásou osláv 610. výročia a radosť nad pulzujúcim životom v obci. V podobnom duchu zaznel i príhovor primátora mesta Liptovský Hrádok Vasila Popoviča.
Záverečnú bodku za celou mozaikou programu dal Spevokol pri Evanjelickej cirkvi a. v. v Dovalove piesňami.
Záver tohto sobotného večera vzala do rúk jedna z hlavných organizátoriek výročných osláv Zdenka Jurčová. S prianím nech ostávame blízki, ukončila stretnutie rodákov, obyvateľov a všetkých ľudí dobrej vôle.
Autor: Pavel Vrbičan
