„Mladí ochotníci prerozprávali v divadelnom podaní na 610. výročí prvej písomnej zmienky o obci čriepky z dovalovskej histórie,“ povedala Zdenka Jurčová, „ale ona je omnoho, omnoho bohatšia. Ako uvádzajú historické pramene, Dovalovo patrilo kedysi k najväčším dedinám v Liptove. Pre porovnanie: v roku 1715 mala obec 30 daňovníkov, roku 1869 už 1175 obyvateľov, v roku 1970 1402 obyvateľov a k 31. decembru 2005 nás bolo 1094 (514 mužov a 580 žien). Obyvateľstvo ubúda prirodzeným pohybom, migruje nielen za prácou, ale aj za bývaním do okolia. Podľa posledných známych štatistických údajov z roku 2001, najpočetnejšiu skupinu tvoria v Dovalove veriaci evanjelickej cirkvi a. v. 73,6 %, veriacich rímskokatolíckej cirkvi je 20,8 %. Osoby bez vyznania tvoria 4,3 %. A tak v Dovalove je úzko prepojený spoločenský život so životom cirkevným. Rímskokatolícky kostol z druhej polovice 13. storočia zasvätený sv. Martinovi je národnou kultúrnou pamiatkou. V súčastnosti bol pod dozorom pamiatkárov, s pomocou finančnej zbierky veriacich a podporovateľov diela, ako i prispením mesta L. Hrádok, zrenovovaný a počas osláv vysvätený. V nasledujúcom roku uplynie 150 rokov od postavenia evanjelického kostola a. v., v ktorom sú vzácne obrazy P. Bohúňa.“
Z dávnej i nedávnejšej histórie Dovalova
V roku 1300 sa v historických prameňoch spomína Malý Doval, pôvodne patriaci templárom, ktorý sa v roku 1312 stal kráľovským majetkom a súčasťou majetkov hradného panstva Hrádok. Vyberanie mýta svedčí o tom, že tadiaľ prechádzala krajinská cesta v smere východ – západ. O existencii mýta v Dovalove sa dozvedáme až v roku 1396, keď kráľ Žigmund Hybänom udelil ďalšie výsady a oslobodil ich od platenia mýta v Lučivnej na Spiši i v Dovalove (in Dobola). Z tohto faktu i existencie farského kostola, doloženého v roku 1397, vyplýva, že Dovalovo muselo byť už v 13. storočí významnejšou osadou. Je možné, že vzniklo na ešte staršom majetku Belsko, ktoré pôvodne zahrnovalo aj územie Liptovského Hrádku a Liptovskej Kokavy. Uhorskí králi Dovalovo nedarovali zemanom, preto je o tejto dedine málo správ z 13. - 15. storočia. Dovalovo zostalo kráľovským majetkom a súčasťou majetkov hradného panstva Hrádok aj v 15. a 16. storočí.
V roku 1971 bolo administratívnym rozhodnutím Dovalovo pričlenené k Liptovskému Hrádku. Mesto Liptovský Hrádok tak pozostáva z vlastného mesta s výmerou katastrálneho územia 4 818 907 m2 a jeho miestnej časti Dovalovo s výmerou katastrálneho územia 13 501 189 m2.
Čo všetko dotvára obraz Dovalova súčasnosti
Základná škola (ZŠ) bola postavená v roku 1943, vyučujú v nej tri učiteľky a dve sú v materskej škole. Od septembra 2004 je však budova školy zatvorená a presťahovaná do budovy materskej školy.
Pri ZŠ s MŠ pôsobí Detský divadelný súbor Dovalovček, ktorý sa v roku 2003 stal laureátom Bábkulienky, celoslovenskej súťaže detskej tvorivosti.
V Dovalove pôsobí od roku 1956 jediný poľnohospodársky podnik v Liptovskom Hrádku – roľnícke družstvo. Obhospodaruje 1128 ha pôdy. Pýchou družstva je dojáreň i ojedinelý chov prasníc v hornom Liptove.
V obci sú dva veľkoobchody s distribúciou mäsa v rámci celého Slovenska. Svoju prevádzku má v Dovalove i montáž zabezpečovacej techniky, navíjanie transformátorov, cievok, silónu, viazacích nití.
Na Belej je malá vodná elektráreň.
V Dovalove sú stolárske dielne, dielňa na spracovanie koží, malá výroba čalúnnického nábytku, aj viacero autodopravných a obchodných firiem.
V obci sú včelári, rozvíja sa vidiecka turistika, najmä najstaršiu časť obce Vyšný koniec si obľúbili chalupári.
Po plynofikácií obce uskutočnenej v roku 1994 prebieha v súčastnosti výstavba kanalizácie. Tohto roku bola splynofikovaná divadelná sála, zrekonštruovali sa hygienické zariadenia, vybudoval chodník so vstupnou bránou na cintoríne.
V roku 2002 bolo založené občianske združenie Doména, ktoré začalo s oživovaním zašlých folklórnych tradícií, organizuje kultúrno-spoločenské podujatia. Vďaka aktivite združenia bol nadviazaný kontakt s rodákmi žijúcimi na dolnej zemi, potomkami murárov, nadviazaná spolupráca so Slovenskou samosprávou v Budapešti. Združenie úspešne zorganizovalo i finačnú zbierku na pomoc rodine, ktorej v roku 2004 vyhorela hospodárska budova so zvieratami.
O živote mestskej časti v tlači
V L. Hrádku a m. č. je distribuovaný mesačník Hrádocké spravodajstvo, ktoré od roku 2003 pravidelne uverejňuje informácie z mestskej časti Dovalovo.
ZŠ pripravuje školský časopis Dovalovníček a cirkevný zbor pri evanjelickej cirkvi a. v. vydáva príležitostne časopis Dovalovské mosty.
„Keď hovoríme o Dovalove,“ doplnila Z. Jurčová, „nemôžeme obísť i Klub jednoty dôchodcov, evanjelický cirkevný zbor a spevácku družinu katolíckej mládeže. Dovalovo má však zázemie i športových osobností. Za všetkých medailistov, majstrov sveta, účastníkov olympiád spomeniem Petra Peľacha, ktorý získal toho roku dva cenné kovy na svetovom streleckom šampionáte v Záhrebe, a cyklistu Mateja Jurču, člena profesionálneho tímu kategórie Pro Tour, víťaza Svetového pohára v cestnej cyklistike 2002, účastníka olympiády v Aténach. V januári 2002 sa uskutočnilo hlasovanie obyvateľov Dovalova o jeho odčlenení od L. Hrádku. Hlasovania sa zúčastnilo 631 voličov, s počtom hlasov súhlasím 571. Uznesenie Vlády SR z 10. 03. 2004 zamietlo návrh L. Hrádku na rozdelenie mesta. Pri 600-ročnici Dovalova bol predstavený návrh erbu obce. Žiaľ, i napriek snahám, nepodarilo sa ho ešte zrealizovať. Heraldickej komisii MV SR je predstavený podklad zachytávajúci Martina na koni, trhajúceho svoj plášť žobrákovi, nepostačujúci. Veríme, že s pomocou odborníkov sa nám realizácia erbu podarí, tak ako i spracovanie publikácie zachytávajúcej bohatú historickú minulosť Dovalova vo všetkých jej oblastiach. Dovalovo si to určite svojou históriou a pestrým spoločenským životom zaslúži.“
