Liptovský Hrádok – Mesto je už dlhé mesiace rozkopané pre kanalizáciu. Termín dokončenia prác sa stále presúva a hoci v auguste pre MY Liptovské noviny projektový manažér Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti Marek Sokáč povedal, že kanalizácia je v meste na takmer 85 percent dokončená, ale vzhľadom na podmienky v zime 2006 museli termín presunúť na 28. október, ani tento termín nebol dodržaný. „V tomto termíne jednoznačne kanalizáciu v L. Hrádku dokončíme okrem povrchových úprav,“ povedal v lete M. Sokáč. Nestalo sa tak. V tomto období na kanalizácii pracuje súčasne na viacerých miestach v meste šesť partií: jedna na Prekážke, tri partie sú na Lipovej ulici, jedna je za poliklinikou a ďalšia partia robí prípojky. Aké sú pri práci na kanalizácii problémy, keď termín dokončenia prác nebol splnený, sme sa opýtali parťáka – montážnika na Prekážke Ľudovíta Virága: „V Liptovskom Hrádku sú namáhavé práce. Mesto je postavené na štrku a na vode, je tu riečisko a spodné vody. Potom sa musíme prekopávať nižšie, aby sme vodu odtiahli. Potrubie musíme klásť do suchého, a tak odvodňujeme. Je to také v celom L. Hrádku a bolo to aj na väčšine územia v L. Jáne. Deväťdesiatdeväť percent ľudí v L. Hrádku však chápe alebo sa snažia chápať, že musíme v nejakom priestore pracovať a nerobia problémy. My sa zas snažíme nechať po sebe poriadok a čo najmenej obťažovať ľudí. Musíme byť ústretoví, pretože robíme pre ľudí.“ Podľa Ľudovíta Virága, ak sa nevyskytnú veľké problémy, práce by mohli skončiť do polovičky decembra. Pokiaľ zem nezamrzne do veľkej hĺbky, na kanalizácii môžu pracovať. Vlani pracovali do 14. decembra, ale napríklad už v januári bola zem na Celinách zamrznutá do hĺbky meter tridsať. Vtedy sa nedá robiť. „Čas tlačí,“ pokračoval Ľ. Virág, „kanalizácia už mala byť hotová. Počasie nám zatiaľ praje, ale práce sa predĺžili najmä preto, že niektoré projekty bolo treba prerábať. Napríklad aj na Prekážke okolo potravín sú v zemi všelijaké siete, nedalo sa tam ísť... počas prác sa museli zmeniť projekty. Podľa pôvodného projektu sa práce nedali zrealizovať alebo ak áno, boli by pri ich realizácii veľké náklady. Na Štúrovej ulici sa tri alebo štyrikrát menil projekt podľa reálnej situácie. Niekde je napríklad naznačený jeden kábel v zemi a keď kopeme, nájdem ich tam pätnásť. Máme prístroje na zisťovanie káblov a potrubí v zemi, ale ja ich zisťujem prútikom. Je to rýchle a takmer stoprecentné. Koľkokrát kopeme, hľadáme prípojku, ktorá by tam podľa projektu mala byť, rozkopeme veľký kus a nenájdeme nič. Vtedy pomôže prútik.“
Ľudovít Virág si každý večer po dokončení prác prejde stavenisko, skontroluje, či je všetko v poriadku, či sú zabezpečené výkopy, aby do nich niekto nespadol. „Snažíme sa, aby ani kamene nepoškodili autá a stavenisko stiahneme iba na štyri krát dva a pol metra, aby sme zaberali čo najmenej priestoru a, samozrejme, aj keď ideme po desiatich dňoch prác domov, snažíme sa, aby bolo všetko ohradené a zakryté,“ dokončil parťák Ľ. Virág.
