Stredná škola v jednej obci nášho regiónu. Riaditeľ pozval v rámci protidrogovej výchovy odborníkov so psami na hľadanie drog. Modelová situácia, psy hľadali drogu. Akože. No oni ju u jedného zo žiakov skutočne našli. „Úspech“ akcie vyprovokoval riaditeľa k ďalším krokom. Vzápätí sa objavili skryté vyhrážky: veď riaditeľ má aj rodinu a hlavne deti... A známi, i menej známi, sa takmer každého vyučujúceho na tejto škole pýtajú: Ešte učíš na tej škole, kde sa droguje?
Udalosť nie je vymyslená. Je to realita na mnohých stredných školách, len vedenia škôl, učitelia nemajú odvahu povedať o tomto probléme nahlas. Veď predsa ide o každého žiaka a žiak rovná sa peniaze. A povedzte, dali by ste svoje dieťaťa do školy, kde sa droguje? Určite nie. A viete, že podľa odborníkov je takmer päťdesiat percent stredoškolákov, ktorí majú skúsenosti s drogami? Tak prečo ten, kto má odvahu aktívne zapojiť sa do boja proti drogám, ostáva sám. Prečo okolie opovrhujúco hovorí o škole, kde sa neboja pozrieť problému do očí? Často sa stáva, že škola, ak upozorní rodiča na možný problém s drogou u jeho dieťaťa, rodič zareaguje: „Ale to nie je možné, moje dieťa nie!“ Rodičovi je ťažko prijať skutočnosť, že dieťa má problém s drogami. Kto z nás však určite vie, že práve jeho dieťa nemá už svoje prvé skúsenosti s drogou za sebou? Ak máte doma stredoškoláka a máte s ním úprimný vzťah, už viete, že nie je problémom dostať sa k droge v hociktorej dennej hodine. Otázky, otázky, otázky. Po odpovede sme šli do Pálkovho centra v Liptovskom Mikuláši, kde sa do rozhovoru spontánne zapájali riaditeľ centra Ján Palider a výchovný pracovník zameraný na oblasť prevencie závislostí Jaroslav Rakučák a riaditeľka Obchodnej akadémie v Ružomberku Ľudmila Kerndlová.
Aké protidrogové aktivity robíte špeciálne pre stredné školy?
J. Rakučák: „Pre stredné školy máme projekt Čistý život, ktorý pozostáva z dvoch vstupov. Vždy je tam nejaká téma a zážitkové techniky. Prvé stretnutie je o sebapoznávaní. Skupina sa navzájom poznáva, v druhej časti hovoríme o pocitoch. Na druhom stretnutí rozprávame aj o drogách, takzvanou búrkou nápadov, kde napíšeme na tabuľu napríklad slovo drogy a študenti pripíšu slová, ktoré im napadnú. Potom diskutujeme, takže je to výmena skúseností a informácií, postojov a názorov. My máme nejaké informácie, mladí ľudia majú nejaké informácie, skúsime si to spolu vydiskutovať, či sú informácie správne, alebo nesprávne.“
Ľ. Kerndlová: „Aktívne sa venujeme protidrogovej prevencii. Spolupracujeme s Pedagogicko-psychologickou poradňou (PPP) v Ružomberku aj v L. Mikuláši, s krajskou PPP v Žiline, s Pálkovým centrom v L. Mikuláši aj s Policajným zborom v Ružomberku. J. Rakučák chodí do našej školy práve s projektom Čistý život. Neviem povedať, čo všetko v triede so žiakmi robí, pretože nikto z vyučujúcich nie sú na hodine s ním. Ak by tam bol učiteľ prítomný, deti by sa neotvorili. Takisto si vychoval zo žiakov našej školy lektorov, ktorí budú robiť osvetu medzi mladými.“
Hovoríte na týchto stretnutiach otvorene o drogách?
J. Palider: „Na týchto stretnutiach netreba hovoriť o drogách, ale o pocitoch. Je to veľmi dôležité, lebo mladý človek, ktorý má problémy a nevie vyjadriť svoje pocity, alebo má nevyriešené veci vo svojom vnútri a má z nich strach, alebo sa cíti menejcenný, potom je veľmi náchylný uniknúť z reality. Na druhej strane je u študentov veľmi veľa mýtov o drogách, napomáhajú k tomu aj médiá a internet. Napríklad jeden slovenský časopis uverejnil recepty o varení s marihuanou. Aj keď bol neskôr časopis zažalovaný, nikto to nevráti späť. Mladí ľudia si potom povedia, že je to seriózny denník či týždenník a keď on propaguje drogy, tak je to normálna vec. Potom je ťažko s týmito mýtmi bojovať. Samozrejme, sú tu aj iné mýty. Napríklad keď učitelia alebo aj rodičia preháňajú, treba ich obavy dať na pravú mieru. Niektorí ľudia robia prednášky mladým tak, že im podávajú „svoje“ informácie o drogách a možno aj tie, ktoré ešte ani mladí nevedia, a tak nenápadne robia reklamu týmto veciam. V našom výchovnom programe je dobré to, že vychádzame z vecí, ktoré mladí vedia. Nepodávame im ďalšie informácie o drogách, ale vychádzame z ich pocitov a zážitkov, hovoríme o tom, čo oni vedia a čo ich zaujíma a nič naviac.“
J. Rakučák: „Počas zážitkového seminára napríklad mladí ľudia hrajú roly a majú možnosť si niektoré situácie zažiť. Počas deväťdesiatich minút sa dokážu otvoriť a rozprávať o svojich problémoch.“
Legalizácia ľahkých drog?
J. Palider: „V Holandsku sú legalizované a ľudia, ktorí pracujú v Holandsku v tejto oblasti, vravia, že nie je to také jednoduché ako sa to prezentuje v médiách, a naši mladí majú poznatky len z médií. To nie je len otázka legalizácie marihuany, ale už sa rozpráva aj o legalizácii ďalších drog. A dnes by aj Holanďania inak reagovali, keby vedeli, kam to bude smerovať. Na druhej strane marihuana vytvára závislosť. Veľakrát to ide od alkoholu, cez cigarety, potom marihuana, za ňou nasledujú často tzv. tvrdé drogy. Štatisticky je dokázané, že pravidelní užívatelia marihuany až v takmer osemdesiatich percentách po čase vyskúšajú aj inú, „tvrdšiu“ drogu.“
Čo spôsobuje marihuana v organizme?
J. Palider: „Pálkovo centrum nie je liečebňa, ale mali sme mladých ľudí, ktorí mali problémy s užívaním marihuany. Hovorili o tom na našich zážitkových seminároch, priznali halucinácie. My, samozrejme, netvrdíme, že po jednej dávke marihuany je človek závislý, ale je pravda, že pravidelním užívaním aj marihuana spôsobuje zmeny vo ved omí človeka a častokrát vzniká psychická závislosť na drogách. A tá je na celý život. Málokto ostane pri užívaní marihuany, väčšinou príde niekto, kto povie: marihuana je fajn, ale keby si toto vyskúšal... ak mladý človek už prekročí pomyslenú hranicu, ktorú má v sebe, pri marihuane sa ona posunie niekde ďalej a už je ľahšie siahnuť po inej droge.“
Je zmapované množstvo užívateľov drog v našom regióne?
J. Palider: „To sa nedá seriózne povedať. Pri marihuane je dosť veľké množstvo užívateľov. Ak hovoríme o číslach užívateľov, ten, ktorý neužíva marihuanu, si môže povedať: ja som nejaký divný, všetci okolo mňa užívajú marihuanu, a ja nie... Pomerne veľa mladých užíva trávu, ale ja dúfam, že to nie je až taký veľký počet, ako sa na prvý pohľad zdá. Je pozitívne, keď v škole o týchto problémoch hovoria otvorene a nezakrývajú, že mladí ľudia na ich škole majú skúsenosť s drogou. Na každej škole je problém s drogami, ale tým že sa zakrýva, je to horšie.“
Ľ. Kerndlová: „Mladí ľudia sú ľahko ovplyvniteľní. Mysleli by ste si, že droge sú prístupní viac mestské deti, ale máme skúsenosť, že deti, ktoré prídu z dedín, zo skromnejších pomerov, ľahšie sa dostanú k drogám. Chcú sa vyrovnať mestským žiakom, myslia si, že droga je in, že ich spolužiaci budú potom brať.“
Kedy je potrebné začať robiť prevenciu?
Ľ. Kerndlová: „Možno už tak v treťom alebo štvrtom ročníku základnej školy. Alebo ešte nižšie, dokonca si viem predstaviť prevenciu aj v materskej škole hravou formou. Keď začneme s prevenciou neskôr a len zakazujeme, zákaz vyvolá presný opak.“
J. Palider: „Naše zariadenie má skúsenosti aj s prevenciou v materskej škole, ktorú robíme už siedmy rok. V našom centre pracujem najmä s deťmi zo základných škôl. Prevenciu závislosti tam robíme tak, že je projekt rozdelený až na štyri hodiny, na stredných školách je to dvakrát štyridsaťpäť minút. Nie je riešením urobiť krátkodobú kampaň - jeden koncert, kde si škola urobí čiarku. Primárna prevencia je mravenčia práca, denno - denné kroky. V našich končinách s aktívnou prevenciou treba začať v takých desiatich alebo jedenástich rokoch. Vtedy treba ukázať deťom, že môžu žiť plnohodnotný život, tešiť sa zo života – ukázať im inú alternatívu života, ponúknuť im iné varianty, aby sa to zastavilo niekde tam na začiatku. Potom už naháňať zajaca po poli, to je veľmi ťažké.“
