Viete, aký je rozdiel medzi slovenskou a španielskou reštauráciou? V našej sa vás čašník najskôr opýta, čo si želáte a v španielskej, ako sa máte. Zákazníkovi v Španielsku neprekáža, keď je obrus trochu nakrivo a na jedlo musí dlhšie čakať, do reštaurácie sa totiž nechodí iba najesť, ale aj porozprávať. Do írskych pubov zase chodia ľudia podľa vierovyznania – katolíci do katolíckych a protestanti do protestanských. Ak sa majiteľovi krčmy nepozdávate, jednoducho vám nenaleje. Ale Španieli a Íri majú jedno spoločné: nepoznajú stres a sú v pohode. Aj to sme sa okrem iného dozvedeli na prezentácii projektu Komunikácia v službách v Združenej obchodnej a hotelovej škole (ZHOŠ) v Liptovskom Mikuláši koncom októbra. Pri írskom čaji, pečených zemiakoch a španielskom šaláte sme si vypočuli postrehy študentov ZHOŠ z ich trojmesačnej stáže v Írsku a Španielsku.
Riaditeľka školy Katarína Uličná najskôr poinformovala o úspešných projektoch, ktoré v škole realizujú už od roku 1992. Prvý bol v spolupráci so škótskym inštitútom v Glasgove a v rámci druhého vytvorili napríklad nový študijný odbor ekonomické a obchodné služby. Viaceré boli zamerané na zahraničné stáže, študenti ZHOŠ boli v Česku, Nemecku, aj na Cypre, českí študenti zase naberali počas letných prázdnin odborné skúsenosti v Liptove. Škola ponúka šancu aj mamičkám na materskej dovolenke a seniorom, ktorí mali možnosť zdokonaliť sa v počítačovej gramotnosti v rámci projektu Digitálni štúrovci. Žiaci sa zapojili aj do projektu Zelené areály škôl, skrášlili si školský dvor, vysadili kríky a stromčeky.
Najväčší projekt - Komunikácia v službách - sa uskutočnil v rámci Leonarda da Vinci a jeho autorom je Peter Pirončiak. Vďaka nemu strávilo desať študentov ZHOŠ tri mesiace v slnečnej španielskej Malage a ďalších desať v írskom Dungannone. „Išlo hlavne o to, aby získali odborné skúsenosti v oblasti služieb a svojej budúcej profesie a zdokonalili sa v cudzom jazyku,“ povedal Peter Pirončiak, ktorý bol so svojimi zverencami v Malage. „A bola to aj dobrá škola života, pretože študenti boli tri mesiace bez rodičov, museli sa o seba starať a tým pádom sa naučili aj samostatnosti,“ dodala Miriam Devečková, ktorá strávila mesiac v Dungannone s írskou skupinou, potom ju kvôli materským povinnostiam vystriedala Edita Vyšná. V oboch krajinách žiaci absolvovali najskôr jazykové kurzy. Španielska skupina si pochvaľovala lektorku, ktorá ich španielčinu učila aj názorne a vedela vraj znázorniť aj sušené hrozno.
Študenti pracovali v rôznych reštauráciách, obchodoch, cestovnej agentúre aj agentúre pre zdravý životný štýl, komunikovali so zákazníkmi aj s počítačmi. Juraj Spilý v írskej cestovke spropagoval aj Slovensko, lebo si nás stále mýlia s Českom a Slovinskom. Mirka Baranová sa zase v španielskej reštaurácii s morskými príšerami zdokonalila až v troch jazykoch, lebo hostia hovorili aj po anglicky a jej šéfka bola Nemka.
Okrem práce bol čas aj na výlety, šport a zábavu. Nezabudnuteľným zážitkom pre študentov v Írsku bol napríklad Atlantický oceán, Obrie skaly či výlet do New Castlu. Boli aj v Dubline, kde si v slovenskej Krčme objednali vyprážaný syr a slivovicu. („Už mali osemnásť,“ poznamenala pre istotu M. Devečková.) Pol deci stálo v nej tri eurá a malé pivo v prepočte na slovenské koruny takmer stovku. Chlapci v Írsku sa prejavili aj ako patrioti. Zobrali so sebou aj slovenskú zástavu a po víťaznom priateľskom medzištátnom futbalovom zápase s Írmi zaspievali našu hokejovú hymnu. V Írsku mali naši zaujímavých susedov – černoškov z východného Timoru, ktorí pracovali na kuracej farme.
Kým v Dungannone takmer každý deň aspoň chvíľu pršalo a v puboch hostia popíjali pivo pri krboch, v Malage si stážisti po práci užívali slnko a more. Pozreli si slávnu katedrálu aj Biele mesto a boli na koncerte Enriqe Iglesiasa. Väčší zážitok pre mnohých bol však Gibraltár. Toľko opíc pohromade vraj živote nevideli. Makaky skákali okolo nich aj po autobusoch, tie odvážnejšie im vyberali desiate z kabeliek. Dievčatá však nemuseli od seba odháňať iba makaky, ale aj dotieravých Španielov, ktorí na ne všade popiskovali, pokrikovali „quapa“ a pozývali ich na kávu. Márna sláva, Slovenky sú jednoducho kočky... (po španielsky quapa). Zo Španielska si stážisti priniesli na pamiatku vejáre a z Írska škriatkov – leprechanov.
„Hanbu sme si určite neurobili, naši študenti zvládli svoje povinnosti na profesionálnej úrovni a boli jednoducho skvelí,“ chválili svojich zverencov tútori. Študenti na oplátku pochválili svojich tútorov a poďakovali im, že to s nimi tri mesiace vydržali. Na otázku, či neľutujú, že letné prázdniny strávili pracovne a či by ešte išli na podobnú stáž, odpovedali jednohlasne zborovým: áno.
