Tak znie podtitul knihy o Ondrejovi Jariabkovi, ktorú slávnostne uviedli do života v Hybiach koncom októbra.
Ondrej Jariabek sa narodil sa 20. februára 1908 v Kráľovej Lehote, ale detstvo prežil väčšinou v Hybiach, kde žili jeho príbuzní z otcovej aj matkinej strany a kde začal chodiť aj do školy. Jeho starý otec bol bačom a otec „vartoval“ železnice. V malom domčeku – železničiarskej vochterni za Váhom, sa Ondrej Jariabek aj narodil. Jeho sestra Ružena v knihe spomína: „Rodičia boli šťastní, že majú ako druhorodené dieťa syna. Babica im oznámila, že syn je zdravý, ale na hlave má čepček, tenkú blanu, a že teda podľa tohto znamenia bude z neho komediant. Otec sa rozčúlili a povedali nie, Ondriš musí byť učiteľom!“ Pravdu mal aj on, aj babica. Ondriš Jariabek bol najskôr učiteľom v Čadci, potom v Prešove, od roku 1941 do roku 1980 bol členom činohry Slovenského národného divadla a ako dôchodca v ňom hrával až do svojej smrti. Prečo sa z pastierčaťa stal napokon herec? „Za to môže moja hybská vysoká škola,“ vyznal sa Ondriš Jariabek v svojich spomienkach, z ktorých úryvok prečítal Pavol Vrbičan. Ešte predtým zarecitovala Viera Rajniaková, zaspievali dievčatá z folklórnej skupiny Horec zo Štrby, Marek Šerfel zahral na fujare a všetkých na obecnom úrade privítala starostka Hýb Ľubica Vrlíková. Prihovoril sa aj Stanislav Žiška, ktorý sa zaujíma o históriu obce, napísal o nej knihu a píše ďalšiu o osobnostiach, ktoré v Hybiach pôsobili. Na husliach zahrala Daniela Hutníková, na flaute Zuzana Muchalová. Andrej Maťašík, hlavný redaktor časopisu Slovenské divadlo, postupne predstavil niektorých spoluautorov knihy, ktorí zaspomínali na Ondreja Jariabka.
Divadelný historik Ladislav Čavojský pripomenul, že v malých domčekoch sa narodili dvaja veľkí herci - Ondrej Jariabek v Liptove a Jozef Króner na Kysuciach. „Obaja mali ešte jedno spoločné – nikdy neboli na javisku mladí, vždy hrávali starcov. Ondrej Jariabek bol síce veľký herec, ale nemal na svojom konte veľké, titulné postavy, ale obrovské množstvo malých ľudkov, ktorí sú veľkými ľuďmi. Jedna sa volá Hŕstka. Je to sedliačik, drevorubač, jeden z mnohých hrdinov Bukovčanovej hry Surovô drevo, ktorá prešla neskôr aj do filmu Rodná zem. Hŕstka je len čosi, čo sa do hrste zmestí, ale je v tom celá podstata jeho veľkého herectva,“ povedal L. Čavojský. Na svojho hereckého kolegu a priateľa zaspomínal aj Martin Sarvaš, ktorý nedávno oslávil 75. narodeniny a Hybenia mu k nim zagratulovali potleskom. Spomínal, ako raz zorganizovali pre celé národné divadlo štvordňový výlet na Donovaly, ako si O. Jariabek pri natáčaní filmu Čertova stena zlomil pri lyžovačke nohu, lebo nechcel dabléra, ako nešťastne spadol pri predstavení Surovô drevo, ale predstavenie dohral aj so zlomenými rebrami. „Nikdy sa kvôli nemu nezmenilo predstavenie, až v ten osudný večer, keď nám odišiel. V nedeľu ešte hral, v pondelok ho odviezli do nemocnice so zápalom pľúc...“
Ondrej Jariabek zomrel 3. februára 1987 v Bratislave, ale svoj kar si zorganizoval sám už v roku 1973. Spomína naň aj v autobiografickej knihe Z pastierčaťa herec. „Raz som všetkým nečakane vyrazil dych. Rozoslal som natlačené oznámenie s takýmto textom: S hlbokým žiaľom oznamujem, že dňa 19. februára 1973 navždy ma opustil 65. rok môjho života. Pohrebný kar bude odbavený v deň pohrebu 19. februára v Klube SND o 20.00 hodine, na ktorý vás úprimne pozýva hlavný smútiaci Ondriš jariabek. Na programe okrem pohrebných rečí bude liter-a – túra.
Ani v ďalekom sne by mi nebolo zišlo na um, že takýto, podľa mňa vtipný pozývací oznam na oslavu narobí v divadle toľko rozruchu. A prečo? Lebo každý stihol prečítať: S hlbokým žiaľom navždy opustil...65 rokov...kar v Klube...A už sa bežalo s bubnom na zajace. Nuž kar bol. Priznám, jeden z najveselších, aký som v živote kedy zažil.“
Dramaturg Anton Kret, ktorý knihu o Ondrejovi Jariabkovi zostavil, ho tiež prirovnal k Jozefovi Krónerovi. „Obaja boli veľkí herci, obaja napísali knihy. Kým však Króner bol rodený rozprávač, Jariabek bol rodený spisovateľ, písanie bolo jeho koníčkom. Kniha Z pastierčaťa herec je veľké dielo, ktoré po sebe zanechal,“ zdôraznil A. Kret.
Milan Polák vyrátal, že O. Jariabek účinkoval v 38 filmoch. Hral napríklad Kočiša vo filme Varúj!, neopakovateľného Hŕstku v Rodnej zemi, Rebra vo filme V piatok trinásteho, Barinu v Zemianskej cti, Gajdošíka v Bielikovom Jánošíkovi aj Finda v ďalšom jeho filme Majster kat, či Hrebenára v Jakubiskovom filme Zbehovia a pútnici. Vytvoril asi stotridsať divadelných a asi toľko isto televíznych postáv, bol aj režisér, scenárista, skôr narodení si ho pamätajú aj z rozhlasu ako Sváka Ondra.
Dušan Jariabek poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na tom, že kniha o jeho strýkovi uzrela svetlo sveta (vydalo ju Združenie literátov Svojpomoc vďaka finančnej dotácii ministerstva kultúry) a poďakoval aj Hybenom, že práve tu ju mohli uviesť do života. Vodou z Váhu knihu „pokrstili“ sestra Ondreja Jariabka Marta a herec Martin Sarvaš. „Vodou z Váhu preto, lebo preteká našimi očami aj srdcom, pri nej vyrastal Ondrej Jariabek, jemu i celej rodine roky vlnky Váhu na organe vyhrávali,“ povedala Viera Rajniaková. „Čo dodať? Kniha sa volá Herec, ktorý sa rád smial. Usmejme sa tiež...,“ povedala najmladšia sestra Ondreja Jariabka Marta, ktorá býva so svojimi dvoma staršími sestrami Ruženou a Vilmou v Podturni.
