V súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu na budúci rok sa zjavilo viacero konfliktných návrhov, ktoré sú prejavom snahy súčasnej vládnej koalície vytvárať nové finančné zdroje potrebné na pokrytie predvolebných sľubov. Jedným v poslednom čase často diskutovaným návrhom je plánovaná zmena financovania súkromných základných umeleckých škôl (ZUŠ), súkromných školských jedální a súkromných centier voľného času. Tieto zariadenia by od januára 2007 nemali byť financované priamo zo štátneho rozpočtu, ale prenesením kompetencií z rozpočtu miest a obcí.
Ak budú peniaze, potom...
Toto na prvý pohľad len administratívno-technické rozhodnutie v sebe skrýva niekoľko zásadných problémov. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) s týmto návrhom súhlasí len v takom prípade, ak sa pre samosprávu zákonom zvýši percento podielových daní. S touto zásadnou požiadavkou ZMOS však nesúhlasí ministerstvo financií.
Vyzerá to teda tak, že znovu, rovnako, ako v prípade prvého masového presunu kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, mestá a obce dostanú zo štátneho rozpočtu menej, ako by mali. Ružomberská samospráva preto súhlasí s postojom ZMOS – ak budú peniaze, nie je problém prevziať aj túto kompetenciu od „štátu“, ak sa však nezvýši percento podielových daní pre obce, túto kompetenciu mesto nechce.
Ohrozené súkromné školstvo
A ako samotné súkromné školy a centrá voľného času vnímajú tento návrh? V Ružomberku v súčasnosti pôsobí len súkromná základná umelecká škola a povráva sa o otvorení súkromného centra voľného času pri jednej súkromnej základnej škole. Ak však bude prijatý zákon o presune financovania týchto zariadení na samosprávu, je možné, že súkromné centrum voľného času v Ružomberku vôbec nevznikne.
A hodnotenie navrhovaného vládneho kroku z pohľadu ružomberskej súkromnej základnej umeleckej školy? To nepoznáme, pretože formálny (v novinách ťažko publikovateľný) pohľad na danú problematiku tohto zariadenia bol prinajmenšom alibistický.
Vo všeobecnosti však platí, že súkromné zariadenia tohto typu majú z navrhovanej zmeny veľké obavy - samospráva sa vraj môže k súkromným zariadeniam správať macošsky. Môže nastať situácia, že samospráva bude viac zohľadňovať potreby verejných zariadení tohto typu. Takýto postoj vraj môže viesť k diskriminácii, dokonca až k zániku súkromných zariadení.
Pozitívne skúsenosti
Ďalším pohľadom na tú istú problematiku je možná obava verejných zariadení z prerozdeľovania financií medzi verejnú a súkromnú sféru. „K týmto hypotetickým obavám sa nedá objektívne vyjadriť, pretože rozhodujúce budú viaceré faktory. Tie však budú jasne čitateľné (ak dôjde k schváleniu tohto návrhu) až budúci rok,“ dozvedeli sme sa od Pavla Svrčeka, riaditeľa Centra voľného času v Ružomberku. „Vo všeobecnosti však z tejto zmeny zásadné obavy nemáme.“
Riaditeľ ružomberského centra tiež povedal, že so zmenou financovania centra voľného času spred približne troch rokov je veľmi spokojný. Vraj sa výrazne zlepšila komunikácia s poskytovateľom financií. Mesto vie objektívnejšie posúdiť finančné potreby centra. „Financovanie z rozpočtu mesta, oproti predchádzajúcemu riadeniu okresným úradom, je omnoho reálnejšie, efektívnejšie a pružnejšie. Kým v minulosti sme napríklad nedokázali presvedčiť štátnych úradníkov o tom, že potrebujeme dostať financie aj na organizovanie mnohých mimorozpočtových akcií, v súčasnosti v tom problém nemáme,“ tvrdí P. Svrček, a tento jeho názor môže byť odpoveďou za tých, ktorí mlčia, mysliac si, že ak nepovedia nič, ulahodia obidvom stranám.
Názor právneho experta
Avšak zmena systému financovania (aj keď len v návrhu) je príliš vážnou zmenou na to, aby sme ju odbili alibistickými či ničhovoriacimi, hoci aj peknými rečami. Ide totiž o zásadný problémom, pred ktorým si netreba zakrývať oči. Potvrdzuje to aj názor experta na oblasť samosprávy Milana Galandu, právneho poradcu Únie miest Slovenska:
„Návrh ministerstva školstva, aby územná samospráva kofinancovala náklady neštátnych školských zariadení nemožno akceptovať. Je na to viac dôvodov, no ja spomeniem aspoň dva. Po prvé: Návrh je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení a zákonom o majetku obcí. Tieto legislatívne normy nepredpokladajú a neumožňujú, aby obec dávala svoj majetok a peniaze - nepochybne majetkom obce sú - do cudzích zariadení (teda do takých, ktoré nezriadila a nemá k nim ani spoluvlastnícky či obdobný vzťah). A po druhé: Fakt, že vláda zákonom stanoví obciam, že sú povinné zo svojich zdrojov použiť isté percento na stanovený účel (aj keď v návrhu sa spomína, že to bude len na tri roky), je nebezpečný precedens a zásah do práva obce samostatne a slobodne rozhodovať o svojom rozpočte a určovať si výdavkovú stránku podľa svojich potrieb a priorít.“
