„Sme skupina desiatich ľudí. Osem nás je zo Združenej strednej školy (ZSŠ) v Liptovskom Mikuláši a dve absolventky vysokej školy, ktoré sú nezamestné. Zapojili sme sa do dobrovoľníckych aktivít v občianskom združení (OZ) Tatry. Máme od 15 do 19 rokov, takže ešte sme tí -násťroční,“ začal rozprávať o svojich mimoškolských aktivitách Matej Šiculiak zo ZSŠ v L. Mikuláši. „Za rok sme každý odpracovali 150 dobrovoľníckych hodín najmä pri terénnych prácach v regióne Liptov. Zúčastnili sme sa aj na exkurziách do iných regiónov, napríklad boli sme v regióne Čierny Balog, v mikroregióne Hornád sme realizovali projekt Krajina pre ľudí – ľudia pre krajinu. Keď sme robili na tomto projekte, nevedeli sme, čo nás v inom regióne čaká. Veľmi milo ma však prekvapil väčší záujem štátnej správy o ochranu životného prostredia: spolupracujú s OZ Sosna, aktívne sa zapájajú do jeho aktivít. Najviac sa mi rátal ich zmysel pre odpadové hospodárstvo, riešenie kompostovísk, separácia odpadu a ich snaha o zatraktívnenie regiónu pre turistov, o zachovanie všetkého pôvodného. Nepáčilo sa mi, že až teraz začali bojovať proti inváznym rastlinám – to sú nepôvodné rastliny, ktoré znižujú pestrosť flóry v krajine tým, že sú agresívne pre danú oblasť, pozmieňajú ju a vytláčajú pôvodné rastiny.“
Matej Šiculiak s OZ Tatry spolupracuje už šesť mesiacov, robí internetovú stránku Ekokompas, cez leto robil absolventskú prax práve v OZ Tatry, kde zmonitoroval celý Liptov: čierne skládky, invázne rastliny, nelegálne výusteniach odpadových vôd a kontroloval aj hnojiská. Niektoré podnety riešil cez samosprávy miest a obcí, iné aj cez štátne správy v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši, ale i v Žiline. Svoju letnú činnosť zameral aj na občiansky aktivizmus a občiansku zaangažovanosť. Vypracoval ankety na konkrétne témy týkajúce sa životného prostredia a ponúkal ľuďom na vypracovanie. Usiloval sa aj formou diskusie ich informovať o príčinách a dôsledkoch neférového správania sa k prírode. „Nebolo mojou povinnosťou robiť anketu, ale urobil som ju ako výstup z projektu. Veľakrát sa počas ankety stalo, že ľudia jeden na druhého bonzovali, upozorňovali, kde ktorý ich sused urobil zle. Do ankety som sa snažil zapojiť rôzne vekové kategórie, ľudí rôzneho vzdelania. Nie každý, koho som oslovil, chcel odpovedať. Niektorí reagovali tak, že je to blbosť. Najmä poľovníci odmietali anketu a hovorili, čo sa starám do ich regiónu. Iní zasa výskum životného prostredia podceňovali.“
Autor: DagmaRA
