Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Láska k žiakom je ako slnečné svetlo: hreje, svieti a oživuje radosťou

Naučiť zdravé dieťa podržať si hrnček, napiť sa, otvoriť si dvere, vyjsť hore kopcom, alebo po schodoch, naučiť ho písať, čítať a ďalšie praktické či teoretické pre bežný život potrebné veci, dá rodičom i učiteľom niekedy poriadne zabrať. Naučiť týmto činnostiam deti, ktoré sú mentálne, telesne a inak narušené, si vyžaduje nielen odborné vedomosti zo špeciálnej pedagogiky, psychopédie či logopédie, ale aj poriadnu dávku trpezlivosti a obetavosti zo strany učiteľov, vychovávateľov a terapeutov. Špeciálny pedagóg plní na takomto type školy tri funkcie: diagnostickú, výchovnú a poradenskú. Práve takýchto učiteľov sme stretli počas našej návštevy v Špeciálnej základnej škole v Liptovskom Hrádku, ktorá tento rok zaznamenáva dvadsiate výročie od svojho vzniku.

So vzdelaním majú lepšie šance

Liptovskohrádockú špeciálnu školu, v ktorej pracuje osemnásť pedagogických pracovníkov, navštevuje tento školský rok sedemdesiatosem žiakov. Deti denne dochádzajú až z jedenástich obcí horného Liptova. V hlavnej budove na Hradnej ulici je deväť tried, jedna trieda je elokovaná vo Važci a dve triedy sú umiestnené v Základnej škole J. D. Matejovie. Škola má aj dve oddelenia školského klubu detí. Podľa stupňa postihnutia sú deti zaradené do troch výchovno-vzdelávacích variantov: A (bývalá osobitná škola), B (bývalá pomocná škola) a variant C je určený pre deti s kombinovaným postihnutím – mentálnym, telesným i zdravotným.
Našu návštevu sme začali v triede deviatakov s výchovno-vzdelávacím variantom A otázkou, čím by chceli byť, keď skončia školu. Ján by chcel byť murárom, Ivan opravárom, dievčatá Marianka a Silvia zasa cukrárkou a krajčírkou. Z Ferka sme odpoveď museli doslova „ťahať“ a napokon odpovedal, že nechce byť ničím. „A načo, desať rokov sa budem učiť a potom aj tak nedostanem robotu,“ vysvetlil svoju teóriu Fero. „A to chceš celý život len tak sedieť doma a nič nerobiť?“ opýtali sme sa ho. Za Ferka odpovedal Ján, ktorý predtým povedal, že chce byť murárom: „No a čo, ja som sa s rodičmi rozprával a oni nie sú proti tomu, že budem sedieť doma.“
S nevyslovenou otázkou sme pozreli na pedagógov, čo na takýto postoj niektorých žiakov a ich rodičov hovoria oni. „Ja hovorievam, že nie sú problémové deti, ale rodiny, najčastejšie tie mnohodetné. Problémových rodín, našťastie, ubúda, a tým, ktoré ostali sa snažíme vysvetliť, že aj keď je naša škola špeciálna, po jej skončení majú ich deti lepšiu šancu sa v živote uplatniť. Ak navyše pokračujú vo vzdelávaní na odborných učilištiach, majú aj predpoklady zamestnať sa,“ vysvetlil Miroslav Tomko, riaditeľ školy.
Učiteľka Eva Uličná, výchovná poradkyňa, ešte poznamenala, že mnohí žiaci rómskeho pôvodu majú všetky predpoklady po ukončení špeciálnej základnej školy pokračovať v učení na učilišti. „Naozaj im to treba trpezlivo vysvetľovať, pretože niektorí vzdelanie nepovažujú za hodnotu.“
Stáva sa, že niektorí absolventi tejto školy sa občas aj trochu hanbia, že chodili do špeciálnej školy a načas ju obchádzajú. „Väčšina sa však neskôr v robote uplatní, založia si rodinu, a k nám sa radi vracajú, aby sa pochválili, ako pracujú a dobre si žijú,“ poznamenal Miroslav Tomko. V mnohých robotníckych profesiách sa časom úplne zmažú rozdiely medzi absolventmi základných škôl a základných špeciálnych škôl.

Postupnosť malých krokov

V špeciálnej základnej škole sú nosnými predmetmi pri variante A slovenčina, matematika a pracovné vyučovanie. „Treba pripomenúť, že v špeciálnej škole je vyučovací proces rozdielny ako v základných školách. Vyučuje sa podľa platných učebných plánov a osnov pre špeciálnu školu. Metodiky a vyučovacie techniky sa musia prispôsobiť nielen druhu a stupňu postihnutia, ale aj vekovým osobitostiam. Naši žiaci sa učia písať, čítať a počítať postupne, po malých krokoch a neustálym opakovaním a utvrdzovaním prebratého učiva. Nie veľa vecí, ale potrebných pre život.“ povedal nám Dušan Migaľa, zástupca riaditeľa školy. Okrem písania, čítania a rátania je teda najdôležitejšie naučiť takéto deti pracovať. Mnohé majú poruchu vôľových vlastností a pri najmenšej prekážke v práci stratia záujem o dokončenie roboty. Cieľom variantu B je to, aby sa táto skupina detí naučila základom školskej spôsobilosti najmä z čítania, písania a počítania. Dôležitá je vychovanosť a  zafixovanie sebaobslužných návykov. A napokon pri C variante by mali deti v rámci rozumovej, zmyslovej, telesnej a estetickej výchovy zvládnuť stravovacie a hygienické návyky, sebaobsluhu, obliekanie a obúvanie a vykonávať nenáročné práce.
Z deviatackej triedy sme zamierili do siedmej triedy, v ktorej matematiku vyučovala Emília Papajová. V tejto triede je najviac žiakov z Važca. „Musím ich pochváliť. Hoci to majú najďalej zo všetkých obcí, z ktorých k nám deti chodia, Važťania majú najlepšiu dochádzku. A keď sú pravidelne na vyučovaní, odrazí sa to aj na výsledkoch,“ dozvedeli sme sa od nej. Maťko, zamyslený so sklonenou hlavou nad školskou lavicou sa zdvihol a povedal: „Veď keby sme nechodili do školy, boli by sme hlúpi,“ a ďalej sa venoval svojim problémom.
V triede Bronislavy Ružbarskej, ktorá učí deti zaradené do B variantu, sú aj deti s poruchami zraku. V triede je sedem žiakov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že učiť taký malý počet detí je jednoduché. „Nie je to tak. Deťom, ktorým hrozí, že o zrak prídu, treba napríklad prstom ukázať, ako má jednotlivé písmeno napísať. Mám napríklad aj také deti, ktoré užívajú viacero rôznych liekov. Učiteľ musí každého žiaka dobre poznať, ku každému individuálne pristupovať. Keď vysvetľujem jednému žiakovi, ostatné deti treba zatiaľ motivovať a zamestnať, aby nestratili pozornosť a sústredenie,“ dozvedeli sme sa od Bronislavy Ružbarskej.
Každá trieda, ktorú sme navštívili, bola pekne vymaľovaná, ozdobená obrázkami. „Triedy si vymaľovali a ozdobili výchovnými nástenkami samotní učitelia. Obrázky zasa maľovali žiaci, Takto si spoločnými silami skrášľujú pracovné prostredie, kde prežívajú veľkú časť dňa“ pripomenul Dušan Migaľa.

V telocvični a v dielni

V telocvični sme našli Viktóriu Švárnu, ktorá v liptovskohrádockej špeciálnej škole pôsobí prvý školský rok a prišla tam učiť z Ružomberka. Môže teda žiakov porovnať. „Zvykám si. Tieto deti majú inú mentalitu. Aj ich hodnotový systém je odlišný od tých, ktoré som učila v Ružomberku. Chyba bude zrejme vo výchove v rodinách,“ povedala nám táto učiteľka. Kým sme sa s učiteľkou zhovárali, dievčatá sa zatiaľ opierali o stenu. Dvanásťročnej červenovlasej Žanety sme sa opýtali, či si vlasy zafarbila sama a či má súrodencov. „Vlasy mi nafarbila mama a mám sestru, ale tá je už ženatá,“ odvetila.
V dielni pracovného vyučovania vysvetľoval chlapcom Vladimír Beňo, ako majú píliť drevo. Žiaci pod jeho vedením totiž robili stolčeky. Na pracovnom vyučovaní vyrábajú také veci, ktoré môžu využiť aj doma. „Učiteľ sa snaží vymyslieť takú prácu, ktorej výsledok má pre nich naozaj praktický význam. Napríklad stolčeky, alebo kliny do sekier, aby sa nekývali násady. Okrem toho, že sa naučia merať a získajú zručnosť pri práci s materiálom a náradím, musia aj sami zistiť, že robota má zmysel. Keď takýto výrobok dokončia, nejdú ho pustiť z ruky, takí sú naň hrdí a samozrejme, že sa pochvália výsledkom svojho snaženia doma rodičom,“ vysvetlil nám Dušan Migaľa, ktorý je aj učiteľom pracovného vyučovania.
V rámci špecifickej prípravy sa nielen dievčatá, ale aj chlapci učia variť, šiť, upratovať, prať a pod. V areáli školy sa nachádza aj školský pozemok, na ktorom pestujú zeleninu. Keď ju dopestujú, sami si z nej uvaria jednoduché jedlo a opäť vidia, že na políčku robili niečo, čo má zmysel. Učitelia pracovného vyučovania nielenže deťom vysvetlia a ukážu ako robiť, ale spolu so žiakmi musia stále pracovať, aby deti mohli pozorovať a sledovať ako sa to, alebo ono robí. Ak takéto deti pochopia, že práca má síce horké korene, ale prináša sladké ovocie, tak vyhrali svoj boj so životom

Vyučovanie bez zvonenia

Súčasná platná legislatíva neumožňuje oslobodiť od povinnej školskej dochádzky ani fyzicky či psychicky postihnuté deti. Preto aj deti s kombinovaným postihnutím chodia do školy, ale nároky na ich vzdelávanie sa prispôsobujú ich možnostiam, druhu a stupňu postihnutia. Dve triedy takýchto detí sme stretli na vychádzke so svojimi pedagogičkami Lenkou Palajovou, Monikou Nedeľkovou a asistentkou učiteľa Petrou Mikovčákovou. Od učiteliek sme sa dozvedeli, že ich žiaci sú okrem mentálneho postihnutia postihnutí aj obrnou, Downovým syndrómom alebo autizmom, mnohé z týchto detí mávajú aj epileptické záchvaty, mnohé sú imobilné a pripútané na invalidný vozíček. Po krátkej vychádzke sa vrátili do Základnej školy J. D. Matejovie, kde majú svoje priestory. Sem sa presťahovali len prednedávnom.
Oproti vyučovaniu žiakov A a B variantov, ktoré ako-tak možno porovnať s vyučovaním v štandardnej základnej škole, je vyučovanie detí s kombinovaným postihnutím (variant C) úplne iné a veľmi špecifické. „Nemáme klasické hodiny so zvonením, ale učíme v tematických a časových blokoch rôzneho trvania. Ani dve takéto deti nie sú rovnaké. Každé má iný plán a potrebuje aj iný prístup. Riadime sa v podstate aktuálnym stavom, záujmom a potrebami dieťaťa. Darmo by sme ich nútili robiť niečo, čo je v tej chvíli pre ne nepodstatné. Ak sa napríklad objaví epileptický záchvat, musíme tomuto stavu prispôsobiť celý ich denný program. Proti postihnutiu dieťaťa nemôžeme ísť, všetko naše snaženie smeruje k rozvoju jeho osobnosti,“ objasnila nám Lenka Palajová a Monika Nedeľková ešte poznamenala: „Pri deťoch s kombinovaným postihnutím sa nedá klásť dôraz len na utvrdzovanie vedomostí, ale najmä na rozvoj praktických činností. Aby boli aspoň sčasti samostatné v sebaobsluhe, a tak uľahčili bežný život nielen sebe, ale aj ich rodičom. Veľa času, trpezlivosti a neustáleho opakovania treba, kým sa deti naučia zdanlivo jednoduché úkony ako otvoriť si dvere, spláchnuť na toalete, vyjsť hore kopcom, podržať si hrnček, napiť sa z pohára...“ Pri narušenej motorike je to veľmi náročné a zložité.
V triede sa nachádzajú aj posilňovacie stroje na zvýšenie fyzickej kondície, pre menšie deti zasa guličkový bazén. Nechýba ani kuchynka na pracovnú výchovu. Podľa slov učiteliek je tiež dôležitý každodenný kontakt s ich rodičmi. Učitelia sa dozvedia o zdravotnom stave detí mimo vyučovania a rodičia nemajú pocit úplnej izolovanosti. Preto boli spolu s deťmi a ich rodičmi na pobyte pri mori, na výletoch v Bojniciach, v Košiciach aj v Bratislave. Dôležité pre deti s kombinovaným postihnutím sú aj terapie hudbou, kreslením, plávaním a pohybom v prírode.

Učia sa aj prehrávať

V škole sú dobre rozbehnuté aj mimoškolské aktivity. Spomeňme aspoň súbor Khamoro, ktorý je zameraný na rómsky tanec a folklór a vedie ho učiteľka Ľubica Drusková: „Nejde len o tanec,  vystúpenia a súťaže, na ktorých súbor dosahuje dobré výsledky, ale žiakov aktivitami v súbore aj socializujeme. Naučia sa cestovať, pred obliekaním do kostýmov sa umyť, udržiavať kostýmy v čistote, vyžehliť si ich. A ak sa nám v súťaži nepodarí niekedy obstáť najlepšie, naučia sa aj prehrávať. To je tiež dôležité, pretože väčšina z našich tanečníkov má niekedy príliš vysoké sebahodnotenie.“
V školskej kronike sme našli aj fotografie z nácvikov a vystúpení súboru Khamoro. A ďalšie množstvo fotografií z výletov, exkurzií i článkov o najrôznejších aktivitách a podujatiach školy.
Na špeciálnych základných školách zaznamenávajú často vysokú absenciu žiakov. Zaujímalo nás, či takýto problém majú aj v Liptovskom Hrádku. „Mali sme aj také prípady, že deti do školy nechodili, alebo z vyučovania ušli. Odvtedy, ako štát urobil opatrenia v zmysle dotácií na cestovanie a na stravu a učebné pomôcky pre žiakov z rodín v hmotnej núdzi, sa dochádzka podstatne zlepšila. Žiaci vydržia do konca vyučovania, pretože vedia, že budú mať teplú stravu. Motivačný príspevok, ktorý môžu rodičia na dieťa dostať, je podmienený pravidelnou dochádzkou do školy, žiak nesmie mať zníženú známku zo správania a musí zodpovedať prospechovým kritériám. Takže rodiny v hmotnej núdzi si začali uvedomovať, že ak chcú tieto príspevky dostávať, tak musia deti viesť k pravidelnej dochádzke do školy a sústavnému učeniu,“ dodal na záver Miroslav Tomko. A my dodajme už len slová jedného z nestorov slovenskej špeciálnej pedagogiky Samuela Ormisa, ktoré učiteľov Špeciálnej základnej školy v Liptovskom Hrádku určite veľmi primerane vystihujú: „Láska k žiakovi sa podobá slnečnému svetlu, ktoré hreje, svieti a oživuje radosťou žiaka aj učiteľa.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 825
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 831
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 277
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 471
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 11 325
  6. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 237
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 155
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 865
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 147
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 953
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Prípravy na Kysuciach v plnom prúde, testovať sa bude aj v reštaurácii či v kolkárni

Sme na jednej lodi, musíme sa zomknúť, hovorí starosta Čierneho.

Už ste čítali?