Prestrihnutá páska na ružomberskej sieni slávy

Ružomberok – Doterajší primátor Juraj Čech spolu s predsedom športovej komisie mestského zastupiteľstva Mariánom Gašajom prestrihli minulý štvrtok v priestoroch kina Kultúra slávnostne pásku pred vstupom do novovytvorenej Siene slávy športovcov mesta.
„Dlho sme hľadali odpoveď na otázku, ako sa dôstojne vysporiadať s tými ľuďmi, ktorí písali históriu ružomberského športu,“ povedal J. Čech. „Naša spoločná myšlienka sa zhmotňovala asi päť, šesť rokov. Som veľmi rád, že dnes sa Ružomberok môže hrdiť takouto sieňou slávy. Tí, čo šírili skvelé meno športu v našom meste, si to plne zaslúžia, zároveň majú morálne právo, aby sa na nich nezabudlo. Realizácia tejto myšlienky je zatiaľ len v určitej fáze vývoja. Na to, čo teraz rozbiehame, budú naväzovať ďalšie slávne mená.“
Smelý projekt autorsky dotvoril akademický maliar Pavol Rusko, docent na Katolíckej univerzite v Ružomberku, ktorý sa za mladi veľmi aktívne venoval futbalu: „Polovica môjho ja stále patrí športu. Roky som stál pred dilemou, napokon to dopadlo tak, že zo zdravotných dôvodov som musel šport zanechať a plne si ma získalo výtvarníctvo. Pre mňa to bola veľmi milá chvíľa, keď ma oslovili, aby som začal pracovať na téme športovej siene slávy. Už v logu som chcel všetkým pripomenúť, že sme Ružomberčania v mestskom erbe máme šípom prestrelenú ružu. Napadlo mi ten šíp otočiť, aby sme s ním mohli strieľať do všetkých strán, a tým dokázali ružomberskú schopnosť úspešne triafať, je v tom naozaj kus symboliky.“
Na základe kritérií, ktoré pripravila športová komisia, boli do siene slávy uvedení Jozef Vengloš, Alena Kánová, Dušan Lukašík a družstvo basketbalistiek. Niekdajší skvelý basketbalista D. Lukašík sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, za slávnu Ružu prišiel manažér dvojnásobného euroligového víťaza Jozef Smolek a hráčky Iveta Bieliková, Martina Godályová a Dagmar Huťková.
„Som tu asi najstarší, preto si dovolím zdôrazniť jednu takú významnú myšlienku,“ prihovoril sa sedemdesiatnik J. Vengloš. „Ružomberok bol vždy kultúrnym a športovým mestom, som rád, že si váži svojich výborných športovcov. Hoci som odišiel ako mladý sopliak, navždy som zostal Ružomberčanom.“