Deti z liptovskomikulášskych základných škôl, ktoré v rámci niektorého z početných Dní otvorených dverí mali možnosť nahliadnuť do kancelárie náčelníka Mestskej polície (MsP) v Liptovskom Mikuláši, nám prezradili, že ju má luxusne zariadenú. Vybrali sme sa teda tiež obzrieť si ten luxus. No už na schodisku sme zistili, že až taký luxus v priestoroch mestskej polície neuvidíme. Ani v náčelníkovej kancelárii, ktorá je zariadená skôr skromne. Všimli sme si však, že Ľubomír Marjovič, náčelník MsP, tam má veľa diplomov a vyznamenaní. V Liptovskom Mikuláši o jeho aktivitách veľa ľudí nevie, tak sme ho trochu vyspovedali.
Už len na vymenovanie jeho funkcií je potrebných pekných pár riadkov, pretože je prvý predsedajúci Kolégia predstaviteľov obecných polícií krajín Višegrádskej štvorky a štatutárny zástupca východných krajín Európy v projektoch v rámci Európskej únie, člen Akčnej medzirezortovej protidrogovej skupiny a Komisie pre legislatívne otázky a uplatňovanie práva v oblasti boja proti drogám pri Generálnom sekretariáte Výboru ministrov pre drogové záležitosti a kontrolu drog na Slovensku, člen Rady vlády SR pre prevenciu kriminality, prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska (ZNOMPS), nositeľ viacerých slovenských i zahraničných ocenení, držiteľ medaily prezidenta Slovenskej republiky. Pred ôsmimi rokmi v komunálnych voľbách kandidoval aj na primátora mesta.
Z podnikateľskej sféry na mestskú políciu
Ľubomír Marjovič, rodák z Ploštína, pracuje na Mestskej polícii v Liptovskom Mikuláši trinásť rokov. Okrem policajného vzdelania pre mestské polície, ktoré absolvoval už v čase pôsobenia na MsP, má vzdelanie technické, ekonomické a pedagogické a má viacero ďalších certifikátov. Dlhé roky pracoval v priemysle, poľnohospodárstve a štyri roky samostatne podnikal. Zaujímalo nás prečo a ako „zakotvil“ v mestskej polícii? „Pre podnikateľov sa so vznikom Slovenskej republiky v roku 1993 skomplikovali obchodné vzťahy s Českou republikou. Peniaze, ktoré mali prísť podnikateľom za úhrady faktúr, meškali, podnikatelia nemali z čoho platiť faktúry dodávateľom. Vznikala druhotná platobná neschopnosť, podnikatelia boli vystavení exekúciám. Do tých čias som bol slušným človekom a zrazu som mohol mať kedykoľvek na krku exekúciu. Chcel som sa tomu vyhnúť, tak som s podnikateľskou činnosťou skončil. Dnes mi je jasné, že bolo treba preklenúť istý čas, kým sa situácia vyvinula. Ľutujem, že som nevydržal, pretože ako podnikateľ som dnes mohol byť nezávislým človekom, pričom moja rodina by mohla ďalej budovať na mojich základoch,“ vysvetľuje svoju cestu zo súkromnej sféry do mestskej samosprávy Ľubomír Marjovič a pokračuje: „Pôvodne som chcel na mestskej polícii zostať dva-tri roky. Ale v živote to takto chodí. Do podnikateľskej sféry sa už ale nevrátim.“
Ľubomír Marjovič má dvoch synov. Ľuboš (37) pracuje v stavebnej firme a o šesť rokov mladšieho Erika si iste pamätajú fanúšikovia vodného slalomu. Bol totiž prvým reprezentantom Slovenskej republiky v single kanoe na Majstrovstvách sveta v Taliansku (1993) a mal ambície reprezentovať Slovensko aj na olympijských hrách. Prednosť však dal štúdiu na Vojenskej akadémii. V súčasnosti pracuje a vzdelanie si dopĺňa v New Yorku.
Inicioval založenie stavovského združenia
Ľubomír Marjovič inicioval založenie profesného združenia náčelníkov mestských a obecných polícií Slovenska v roku 2001, ktorého je aj prezidentom. Čo ho k tejto aktivite viedlo? „Po vzniku mestských polícií v deväťdesiatych rokoch začali vznikať aj rôzne súkromné bezpečnostné služby. Mestských policajtov ľudia vo všeobecnosti nazývali čierni šerifovia. Často si ich však ľudia mýlili práve s príslušníkmi súkromných bezpečnostných služieb, ktorí tiež nosili čierne uniformy. Hocikedy som mal od občanov telefonáty, napríklad že videli v meste nadránom podguráženého vulgárneho mestského policajta so psom, pritom to nebol mestský policajt, ale „esbéeskár“. Navyše, občania spočiatku vnímali mestských policajtov ako ľudí, ktorí zbierajú po meste ohorky, často ich prácu znevažovali. Na to, aby mestské polície získali rešpekt a vážnosť, bolo treba vytvoriť podmienky vytvorením stavovskej organizácie, ktorá by mala v rokovaniach zastupovať a verejne reprezentovať všetkých príslušníkov obecných polícií Slovenska,“ spomenul Ľubomír Marjovič. A tak sa po niekoľkomesačnej práci prípravného výboru uskutočnil v Liptovskom Mikuláši ustanovujúci snem združenia.
Ľubomír Marjovič po piatich rokoch od vzniku Združenia vidí, že založenie a existencia stavovskej organizácie má význam. „Svoje zámery úspešne napĺňame. V prospech obecných polícií sme dokázali za päť rokov urobiť viac ako za predchádzajúcich desať od ich vzniku. Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska ako partnerov začali rešpektovať aj Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest Slovenska, primátori, štátna, vojenská i železničná polícia, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky i partnerské združenia obecných polícií, predovšetkým V – 4 (Vyšegrádskej štvorky), pretože práve s tými máme veľmi podobné historické i ekonomické podmienky.
Zlepšila sa aj spolupráca so štátnou políciou, v Liptovskom Mikuláši riešia už takmer všetky záležitosti v rámci verejného poriadku mestskí policajti. „Čím viac dokážeme v tomto smere v meste vyriešiť my, tým viac ostáva štátnej polícii času na riešenie závažnej trestnej činnosti. So štátnou políciou sme si zaviedli dobrý pravidelný systém vzájomnej informovanosti a spolupráce, rozdelíme si úlohy. Bezpečnosť v meste je dôležitá nielen pre obyvateľov, ale aj pre rozvoj turistického ruchu. Ak sa tu turisti cítia bezpečne, radi sa sem vrátia,“ vysvetľuje Ľubomír Marjovič a poukazuje, že s tým súvisí aj ekonomický rast regiónu, pretože cestovný ruch prináša peniaze zasa podnikateľom v oblasti obchodu, hoteliérstva či reštauračných služieb.
Kvalita práce závisí aj od techniky
Ľubomírovi Marjovičovi sa podarilo všetky významné stretnutia a rokovania združenia sústrediť do Liptovského Mikuláša a blízkeho okolia: 1. výročný snem ZNOMPS vo februári 2003 sa konal v Bobrovníku, do Liptova „pritiahol“ náčelník aj prvú medzinárodnú konferenciu riaditeľov a náčelníkov obecných polícií krajín V – 4, ale napríklad aj IV. Snem Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií, ktorý bol v novembri 2005. Aj takto sa snažil zviditeľňovať mesto, hoci o tom málokto nahlas rozpráva. Ale, ako sa hovorí, doma nie je niekto prorokom. Napriek tomu náčelník spolupracuje s mnohými mestskými políciami na Slovensku, v Českej republike i v takmer celej Európe. Od krajín, kde majú mestské polície lepšie technické zabezpečenie, sa Ľubomír Marjovič necháva inšpirovať a v rámci finančných možností ho zavádza aj v Liptovskom Mikuláši. Napríklad kamerový systém, vďaka ktorému sa až o deväťdesiat percent znížil počet prípadov porušovania verejného poriadku. „Ešte stále sa však máme čo učiť, najmä od Čechov. Kvalita našej práce do značnej miery závisí od techniky. Či už dopravnej, alebo rôznych zariadení, ktoré by na centrálnom dispečingu nemali chýbať. Českí kolegovia majú k dispozícii napríklad digitálne mapy, tie nám ešte chýbajú, ako aj mnoho iných technických prostriedkov, ktoré by prácu mestských policajtov ešte viac zefektívnili,“ pripomenul Ľubomír Marjovič.
Úskalia práce mestských policajtov
Ak sa pred piatimi rokmi ešte diskutovalo o význame mestských polícií, dnes, a to najmä zásluhou aktivít ZNOMPS, už nikto nepochybuje, že majú svoj význam. „Mestské polície by vedeli robiť aj oveľa efektívnejšie, keby sme okrem technických mali aj lepšie legislatívne podmienky. Ale stále nám chýbajú niektoré kompetencie, napríklad zastaviť vozidlo. Pritom automobilov pribúda, štátnych policajtov je málo. Kým takúto kompetenciu nebudeme mať, ako naši českí kolegovia, budeme sa s problémami v doprave boriť ešte dlho.“
O tom, že liptovskomikulášski mestskí policajti nezaháľujú, nás presviedčajú aj čísla. Kým v roku 1994 vybrali na pokutách 24 600 korún, vlani to už bolo vyše 800-tisíc korún. Ale ich práca nie je len o vyberaní pokút. Zaevidovali viac ako 6 500 priestupkov, pričom zrealizovali dvakrát toľko zásahov. „Práca mestských policajtov je nevďačná a psychicky náročná. Už do služby idú s vedomím, že celý deň budú ľudí upozorňovať, napomínať, vyberať pokuty a od občanov nič dobré na svoju adresu nepočujú. Pretože v prípadoch, keď ľuďom pomôžu, ich nikto nepochváli, ale keď riešia nepríjemné záležitosti, tak si musia vypočuť všeličo,“ hovorí náčelník. Ani po fyzickej stránke nie je práca mestských policajtov ľahká. „V uliciach musia byť či sú štyridsaťstupňové horúčavy, alebo mrazy, dýchajú znečistený vzduch od automobilových výparov, či prachu, trpia ich pľúca, opotrebúvajú sa im kĺby. Mestskí policajti v podstate nemajú ani možnosť služobného postupu, pričom skúseností z ulíc, ktoré sa nedajú naučiť zo žiadnych kníh, majú už dnes oveľa viac ako štátni policajti. Preto ma veľmi mrzí, že sa v našej legislatíve stále chýba zákon o dôchodkovom a výsluhovom zabezpečení mestských policajtov.“
Ako prvý dostal aj medailu od prezidenta
Ako sme už spomínali, Ľubomír Majrovič je iniciátorom založenia profesného združenia náčelníkov mestských polícií, je prvým reprezentantom mestských polícií na Slovensku, ktorý dostal od hlavy štátu Medailu prezidenta Slovenskej republiky. Má množstvo ďalších slovenských aj medzinárodných vyznamenaní, veľa čelných funkcií v inštitúciách v rámci mestských polícií, boja proti drogám, prevencii kriminality, práce s mládežou. Zaujímalo nás, či túžbu byť prvým, dostal pri narodení od sudičiek do vienka, alebo či prichádzala postupne sama od seba? „Ani jedno, ani druhé. Je to výsledok iniciatívy a práce. Keď človek chce, obrazne povedané svoju parcelu zveľaďovať, musí vynakladať stále viac úsilia. A keď chce byť stále lepší a lepší, vymýšľa a realizuje rôzne projekty. A ak niekto podá projekt, automaticky sa stáva jeho vedúcou osobnosťou. Tak je to aj v mojom prípade.“
Pýtať sa takéhoto človeka na voľný čas je asi zbytočné. Ale nedalo nám. „Nemám voľný čas, pretože ho ani nechcem mať. Som natoľko aktívny, že pohodlie mi škodí, preto stále niečo robím,“ dostali sme odpoveď.
Vo „Vé štvorke“ ho predbehli
V náčelníkovej pracovni si nemožno nevšimnúť množstvo nášiviek z uniforiem mestskej polície či zopár čiapok. „Škoda, že mi nenapadlo oveľa skôr začať zbierať súčasti uniforiem mestských polícií na Slovensku. Od ich vzniku doteraz aj uniformy prešli vývinom a mám v úmysle zozbierať, čo sa ešte zozbierať dá a vytvoriť akúsi pamätnú izbu. Lenže zohnať pôvodné uniformy z jednotlivých miest je už trochu problém. Každé mesto malo iné košele, iné nášivky či preukazy, boli oveľa rôznorodejšie ako v súčasnosti,“ pripomenul Ľubomír Marjovič a na našu otázku, či chce byť vo vytvorení takej pamätnej izby opäť prvý, s úsmevom odpovedá: „Na Slovensku áno, ale v rámci krajín V 4 ma už v tomto predbehli Pražáci.“
O tom, že mestskí policajti majú aj zmysel pre humor, sme sa presvedčili pri listovaní v ich kronike. Zistili sme však aj to, že sa zúčastňujú mnohých športových podujatí a ako inak, všade, kam prídu súťažiť, vyhrajú.
Na návšteve Mestskej polície v Liptovskom Mikuláši sme sa teda dozvedeli všeličo, len informácie o tom luxuse sa nám nepotvrdili. Priestory by sa im zišli aj lepšie, veď stránky vybavujú na chodbe,alebo v miestnosti dispečingu. Ako nám povedal Ľubomír Marjovič, hádam sa dočkajú aj reprezentatívnejších priestorov. Až potom len budú deti pozerať na ten luxus! „Zatiaľ sa len so závisťou pozeráme na podmienky, v akých pracujú naši kolegovia,“ uzavrel rozhovor Ľubomír Marjovič.
