V hlavnom meste slovenskej pantomímy v Liptovskom Mikuláši sa konal už trinásty ročník celoštátnej súťažnej prehliadky pantomímy a pohybových divadiel PAN 2006. Jeho logom je biela dlaň na čiernom pozadí – alebo naopak. Je to dlaň míma Miroslava Kasprzyka, zakladateľa PAN-u a Štúdia pantomímy Kasprzyk, ktorý sa pantomíme venuje už viac ako dvadsať rokov. Spýtali sme sa ho, prečo dlaň.
„Lebo mím nerozpráva ústami, ale telom a hlavne rukami. Ruka rozpráva, ruka rozdáva...“
Víťazná šachová partia
Na trinástom PAN-e sa zúčastnilo asi 150 priaznivcov tohto druhu umenia. V štvordňovom súťažnom maratóne sa predstavilo deväť súborov z celého Slovenska, ktoré súťažili vo viacerých kategóriách. Ich výkony hodnotila medzinárodná odborná porota v zložení Oleg Dlouhý, Tibor Kubička, Mirka Zezulová a Michal Hecht – poslední dvaja menovaní prišli až z Prahy. V hlavnej kategórii súbory zvíťazilo Štúdio pantomímy Kasprzyk z Liptovského Mikuláša, ktoré predviedlo smutno-smiešnu baladu Šach-mat v réžii Miroslava Kasprzyka. Jej hrdinom je Ján, ktorý hrá šachy sám so sebou a popri tom zapíja svoju samotu. Za ním sa za plachtou pohybujú živé šachové figúrky, ktoré v momente, keď Ján zrúti drevené figúrky na skutočnej šachovnici, ožijú. Pointa predstavenia je v poslednom geste, v poslednom pohybe. Kasprzykovci majstrovsky spracovali veľkú tému o samote a nadchli divákov aj porotu. Olegovi Dlouhému sa predstavenie páčilo natoľko, že ho navrhol do výberového kola na Scénickú žatvu, vrcholné ochotnícke podujatie na Slovensku. Len ho vraj treba ešte poriadne vybrúsiť.
Na druhom mieste skončil Detský divadelný súbor (DDS) Amos pri Základnej umeleckej škole (ZUŠ)v Spišskej Novej Vsi s predstavením Zlý sen a na treťom Divadelný súbor Panika pri ZUŠ v Banskej Štiavnici, ktorý bez slov vysvetlil, ako sa jablko stalo symbolom kráľov. K bronzu Štiavničanom pomohol aj Miroslav Kasprzyk. „Ja som to s deckami iba začal, nacvičoval som to s nimi v divadelnom tábore na Počúvadle, kam chodím už niekoľko rokov ako lektor. Ale do bronzového konca to dotiahla vedúca súboru Soňa Lužinová. Vďaka nej patrí súbor k slovenskej špičke,“ vysvetlil Miro Kasprzyk, prečo je uvedený ako režisér predstavenia.
Boxeri, lyžiari a improvizátori
V kategórii mímov-sólistov získali dve individuálne ocenenia Levočania Matej Babej a Anton Eliáš, z dvojíc boli najlepší Popradčania Aneta Machová a Pavol Iľko. Druhé miesto porota udelila Levočanom Antonovi Eliášovi a Jurajovi Gadušovi a tretie Milanovi Klakovi a Richardovi Šimekovi zo Spišskej Novej Vsi. Levočania boli úspešní aj v katerórií trojíc, ktorú vyhrali s boxerskou etudou Tu šéfujem ja. Na druhom mieste sa umiestnili Tomáš Kasprzyk, Alexandra Frajkorová a Lukáš Javoš zo Štúdia Kasprzyk s etudou Pyrhovo víťazstvo. Bola to vlastne balada o vodných lyžiaroch, ktorým sa do cesty priplietla zvodná slečna. Toľko pred ňou machrovali, kto je lepší, až sa napokon všetci traja utopili. Hoci vodní lyžiari nemali lyže a na pódiu nebola ani voda, svojimi výkonmi predvedčili divákov, že tam je... Tretie miesto v kategórii trojíc získali Andrej Forgáč, Adam Paučula a Sandra Kališeková z Banskej Štiavnice za etudu Medzi nami chlapmi. Diplom za pantomimické stvárnenie postavy udelila porota Henriete Vysokajovej a Juliane Tkáčovej zo Stropkova. Súťaž v improvizovaní O pohár primátora vyhralo opäť Štúdio pantomímy Kasprzyk. Deväť súťažných družstiev si postupne vyžrebovalo témy, ktoré stvárnili v troch kolách. Na prípravu etúd mali tri, dve a jednu minútu a taký istý čas trval jeden výstup. Kasprzykovci mali stvárniť napríklad hrušku s mliekom a zvládli to bravúrne. Tomáš Kasprzyk zahral hrušku, Miloš Javoš kravu, ktorá zožrala hrušku a Lukáš Javoš napokon kravu podojil a mlieko vypil.
Nepáli vám to? Žonglujte...
Súčasťou festivalu boli ako tradične tvorivé dielne v Posádkovom klube a Dome kultúry. Základy pantomímy, napríklad ako sa hrá sklo alebo chôdzu na mieste, vyučoval Miro Kasprzyk, pokročilejším sa venoval Michal Hecht, tanec, pohyb a hudbu mala na starosti Mirka Zezulová, improvizácie Soňa Lužinová a žonglovanie Pavol Blaho a Pavel Surový. Žongléri predviedli svoje umenie aj na tribúne v rámci jarmočných dní a kto chcel, mohol si to vyskúšať s nimi. Žonglovať sa dá so všeličím – loptičkami, kuželkami, palicami (aj horiacimi) reťazami, diabolom aj šatkami. V súčasnosti je to svetový trend a kto žongluje je „in“. Festival PAN však tento boom o pár rokov predbehol. Miro Kasprzyk prezradil, že americkí vedci na základe serióznych výskumov dospeli k záveru, že žonglovanie prospieva mozgu, ľuďom to lepšie „páli“ a ľahšie sa im pracuje. Stačia vraj tri loptičky a trochu trénovať. (Dobrý nápad. Čo tak namiesto cigaretky trochu si zažonglovať?) Miro Kasprzyk sa síce priznal, že žonglovať nevie, ale páli mu to aj tak. Dokázal to aj na svojej tradičnej Mim show, ktorá býva každý posledný štvrtok v mesiaci v Dome kultúry. Nazaskočila ho ani požiadavka navigátora, aby zahral 120-členný orchester. Miro to dokázal. Stvárnil sám celý orchester od harfistky až po dirigenta. Bol to neskutočný zážitok, na ktorí mnohí dodnes spomínajú. Ale Miro úplne spokojný nebol, lebo mal pocit, že zahral „len“ 110 členov orchestra...
Okrem tvorivých dielní a Mim show sme Mira Kasprzyka videli aj na pódiu na námestí, kam vytiahol z publika zopár detí a potom s nimi ťahal repku. V Dome kultúry sme ho zase videli ťahať káble a rôznu techniku, dokonca pred predstavením Tibora Kubičku o Psíčkovi a Mačičke vysával pódium. Po festivale sme sa ho spýtali, čím bol preňho trinásty ročník PAN-u výnimočný. „Aj keď trinástka je vraj nešťastné číslo, nijaký závažný ,prieser´ sa nestal, boli pekné predstavenia, decká opäť dokázali, že sú úžasné. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k jeho zdarnému priebehu – súťažiacim, lektorom,Štúdiu pantomímy a všetkým organizátorom, hlavne z Liptovského osvetového strediska, ktorí pod vedením Evy Štofčíkovej robili malé zázraky, mestu L. Mikuláš, Domu kultúry, Posádkovému klubu...“
Možno príde aj Polívka...
Len tak medzi rečou sme sa ešte dozvedeli, že Miro by rád na ďalšie ročníky PAN-u ,dotiahol´ aj známych mímov zo zahraničia, dokonca spoza veľkej mláky. „Bol by som rád, keby sa to podarilo. Záujem aj kontakty sú, ale peniaze chýbajú. Napríklad na letenky, ubytovanie... Bolek Polívka sľúbil, že by urobil aj tvorivú dielňu. Uvidíme...“
Skôr ako Bolka Polívku však asi uvidíme nové predstavenie Štúdia Kasprzyk. Projekt je už hotový, chýbajú iba kostýmy a rekvizity. O čom bude, nechcel Miro Kasprzyk prezradiť. Nechajme sa prekvapiť. Premiéra by mala byť už na jar.
