„Som teplota tvojho ohniska za mrazivých zimných nocí, aj chládok príjemný, keď slnko žiari v plnej moci, som tvoja továreň na čerstvý vzduch, pri mne ti okreje telo aj duch,“ zazneli slová Paľa Železníka v Prosbe lesa na oslave 210. výročia Strednej lesníckej školy (SLŠ) v Liptovskom Hrádku.
„Založenie SLŠ v L. Hrádku pred 210. rokmi je významnou udalosťou pre celý slovenský vzdelávací systém, ale hlavne pre lesnícke školstvo,“ povedal riaditeľ SLŠ Viliam Prukner. Pred 210. rokmi bola založená na Slovensku, ale aj v celej Európe, prvá komplexná inštitúcia, ktorá mala vo svojej náplni vzdelávanie pracovníkov pre potreby lesného hospodárstva. V škole sa od jej založenia vyučovalo po slovensky, čo malo veľký význam aj pre národné povedomie a kultúrnu úroveň v regióne Liptova. Liptovskohrádocká lesnícka škola od svojho počiatku významne ovplyvňovala život malého mestečka v Liptove. Dávala mu a dodnes dáva charakter mesta spojeného s prírodou, zeleňou a ochranou životného prostredia.
Dvestodesaťročná cesta k dnešku
Františka Wisnera z Morgensteinu vymenovali v roku 1795 za komorského prefekta hrádocko-likavského domínia a on si po príchode do L. Hrádku uvedomil, že deti zamestnancov komory sú bez školského vzdelania. Rozhodol sa preto založiť svojpomocnú národnú školu, v ktorej sa budú vyučovať aj základné lesnícke náuky. A tak vznikla v roku 1976 Lesnícka škola v L. Hrádku, ktorá bola prvou lesníckou školou v Uhorsku a jednou z najstarších v Európe. F. Wisner umiestnil školu v prenajatých priestoroch domu Juraja Lichtnera, ale súčasne pripravil plán na stavbu novej školy a internátu. Zorganizoval verejnú zbierku a v roku 1800 stavbu dokončili. Škola prešla za roky svojho rastu rôznymi zmenami a na prelome 19. a 20. storočia vďaka vysokej úrovni školy založil vtedajší riaditeľ ďalšie školské objekty. Boli to arborétum, školský les Hradská hora a lesné škôlky. Po druhej svetovej vojne sa začalo s výstavbou novej lesníckej školy a 1. 9. 1952 sa jej brány otvorili. Napriek tomu jej priestory nepostačovali, a tak bola pristavená telocvičňa, neskôr aj domov mládeže. Žiaci vychovávaní Lesníckou školou v L. Hrádku vždy šírili a dodnes šíria filozofiu lesníka Jozefa Dekréta Matejovie - Zachovať lesy potomstvu.
Z novšej histórie školy do súčasnosti
V roku 2002 decentralizáciou štátnej správy a prenesením kompetencií na samosprávne kraje sa zriaďovateľom školy stal Žilinský samosprávny kraj. Zmenil sa systém financovania školstva, školy sú financované stanovením normatívu na žiaka. Tento systém núti školy správať sa trhovo, musia ponúknuť žiakom takú úroveň odborného vyučovania a služieb, aby bol o ne čo najväčší záujem. „Myslím si, že naša škola sa s touto situáciou vysporiadala veľmi dobre a profesionálne,“ doplnil riaditeľ školy V. Prukner. „Prejavilo sa to na počte záujemcov o štúdium, ktorý mierne prekračuje možnosti prijatia do školy. Škola im ponúka aj ďalšiu zmenu. Je ňou výučba praxe v Štátnych lesoch SR, ale škola má aj zmluvy s neštátnymi lesníckymi organizáciami, ktoré poskytujú na výučbu praxe svoj vlastný odborne zdatný personál, ako aj materiálne zabezpečenie. Značný pokrok nastal za posledných desať rokov aj vo výučbe odborných predmetov. Dokončením prístavby školy v roku 2004 sme zabezpečili optimálne priestorové vybavenie školy a jednotlivé učebne najmodernejšou didaktickou technikou. Tým sa naša škola zaradila medzi najlepšie vybavené školské zariadenia podobného typu v Žilinskom kraji. Napriek ťažkej finančnej situácii sa snažíme zachovať v škole vysoký štandard aj v poskytovaní rôznych mimoškolských akcií.“ SLŠ v L. Hrádku má v priemere už niekoľko rokov okolo dvadsať záujmových krúžkov, mnohé z nich žnú úspechy. Napríklad aj basketbalový, folklórny, kulturistický, karate, biatlon, lesničiarsky, športová streľba a volejbalový. „Neodmysliteľnou súčasťou školy je medzinárodná spolupráca,“ pokračoval riaditeľ V. Prukner. „Už niekoľko rokov dochádza k vzájomnej výmene žiakov a pedagógov medzi našou a lesníckou školou v Poľsku. Dobré kontakty naša škola udržiava aj so školou vo Švédsku, najnovšie sme nadviazali kontakty aj s lesníckou a záhradníckou školou vo Francúzsku. Dobrú spoluprácu má škola aj s lesníckymi školami a inými inštitúciami v Českej republike. Najaktívnejší v tomto smere sú naši lesničiari, ktorí patria k slovenskej špičke.“ Aj zástupca riaditeľa školy Edmund Hatiar vyzdvihol mimoškolskú činnosť žiakov: „Zapájaním žiakov do záujmovej činnosti sa snažíme predísť nežiaducim, v poslednej dobe v spoločnosti rozmáhajúcim sa neduhom mládeže, ako je fajčenie, alkohol a drogy. Vysoká účasť študentov na krúžkovej činnosti a najmä ich úspechy, nás utvrdzujú v tom, že naša práca predsa len nie je zbytočná, má význam a opodstatnenie.“
Súčasnosť a perspektívy školy
Škola v súčasnosti predstavuje komplexný celok s dostatočným počtom učební a iných školských zariadení. V prístavbe školy sa okrem učební nachádzajú aj tzv. „špinavé šatne“ – priestory na očistenie odevov a obuvi od hrubej nečistoty, sprchy, čisté šatne na odloženie osobných vecí a športové zariadenia. V prízemí prístavby je aj autoškola vybavená najmodernejšou didaktickou technikou. Pýchou školy je posilňovňa, počítačové učebne. „Prioritou školy v súčasnosti, ale i do budúcnosti je pripraviť absolventov s čo najširšou profiláciou s cieľom bezproblémového uplatnenia na trhu práce,“ doplnil riaditeľ školy V. Prukner. „To vyžaduje okrem dobrého materiálneho a priestorového zabezpečenia aj kvalitný pedagogický kolektív. Preto je snahou školy získavať na miesto učiteľov čo možno najkvalitnejších pracovníkov z lesníckej prevádzky. Vzhľadom na dynamický vývoj lesníckej techniky je dôležité zo strany školy zachytiť tento vývoj. Keďže teoretická príprava tvorí len jednu stránku vyučovacieho procesu, javí sa do budúcnosti ako nevyhnutná súčasť školy zriadiť odborné stredisko praxe, ktoré by umožňovalo oboznámiť žiakov s najmodernejšou lesníckou technikou a jej obsluhou.“
Súčasťou školy je aj domov mládeže, kde je ubytovaných okolo stosedemdesiat žiakov po dvoch v izbách , a snahou školy je neustále zlepšovať podmienky bývania ubytovaných žiakov. „Všetky predstavy o vývoji školy v budúcnosti súvisia s počtom žiakov navštevujúcich školu a s naviazaním školy na grantové projekty Európskej únie,“ povedal Viliam Prukner. „Len dostatočný počet žiakov a vypracovanie kvalitných projektov zabezpečia v budúcnosti dostatočné finančné zdroje na ďalší rozvoj školy.“
Unikátna zbierka drevín
Súčasťou školy je aj Hrádocké arborétum. Vzniklo v rokoch 1986 až 1988 s rozlohou niečo cez dvadsaťjeden hektárov. Tlak na likvidáciu arboréta bol však v minulosti veľký a jeho súčasná rozloha je niečo nad sedem hektárov. Pritom v arboréte sa nachádza unikátna zbierka domácich a cudzokrajných drevín. Dreviny škola systematicky dopĺňa, posledné väčšie rozšírenie sa uskutočnilo v roku 1995 až 1997, kedy bolo vysadených okolo šesťdesiat drevín. Podľa slov správcu arboréta Vladimíra Zubčeka bude nutné sa v budúcnosti „orientovať na rozvoj sponzorstva aj v oblasti záchrany a rozvoja arboréta najmä preto, že hrádocké arborétum je napriek svojej malej výmere v súčasnej dobe jedinečným svojho druhu v Európe. Dokazuje to aj fakt, že je najvyššie položeným arborétom v Strednej Európe, zhromažďuje tretie najrozsiahlejšie dendrologické zbierky na Slovensku. V arboréte sa nachádzajú jedinečné taxómy z našej a svetovej dendroflóry, ktoré sú v zoznamoch Červených kníh viacerých štátov, a ktoré sú v rámci Európy na okraji svojho prirodzeného areálu rozšírenia.“ Vďaka iniciatíve správcu arboréta V. Zubčeka sa znovu začali práce na rekonštrukcii arboréta, ktoré boli naprojektované ešte v rokoch 1983 až 1984. Ide o odstránenie drevín, ktoré tam svojím pôvodom nepatria.
V súčasnej dobe je arborétum sprístupnené verejnosti len čiastočne a všetky práce sú tu vykonávané výlučne v réžii školy. Udržiavace práce v arboréte vykonávajú žiaci v rámci odborných praxí.
Pozdravné slová jubilantke
Dvestodesaťročnej oslávenkyni prišli poblahoželať hostia z takmer celého Slovenska, nechýbali ani Poliaci. Za Školské inšpekčné centrum v Žiline Adriana Mičudová okrem iného povedala: „Na škole a jej absolventoch je zodpovednosť za to, akým smerom sa bude uberať rozvoj lesníctva a poľovníctva v našej krajine. Úspešní absolventi a bohatá tradícia sú výsledkom zodpovednej a tvorivej práce všetkých pedagógov školy. Sú svedectvom, že tu pracovali a pracujú ľudia, ktorým nechýba entuziazmus a odhodlanie zapáliť svetielko vedomostí a poznania v študentských dušiach.“ Matúš Jakubis z lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene vyzdvihol prípravu študnetov hrádockej SLŠ na vysokoškolské štúdium a profesionalitu školy: „SLŠ v L. Hrádku vychovala tisícky stredoškolsky vzdelaných odborníkov, ktorí sa uplatnili v praxi lesného hospodárstva a aktívne sa podieľali a podieľajú na jeho zveľaďovaní, a ktorí sú tiež na mnohých významných postoch. Okrem toho hrádocká SLŠ dala pevné základy aj viacerým absolventom, ktorí sú v súčasnosti osobnostnými piliermi nielen lesníckej fakulty, ale celej Technickej univerzity vo Zvolene. Každoročne sa ako vysokoškolský učiteľ stretávam so študentami SLŠ z L. Hrádku. Možem bez akéhokoľvek zveličovania alebo prikrášľovania povedať, že sú to študenti veľmi dobre odborne pripravení, charakterní a morálne vyspelí. Aj keď sú vzťahy medzi našou fakultou a SLŠ veľmi dobré, ďalšiu spoluprácu vidím ešte aj v týchto smeroch: prvým z nich je spoločná iniciatíva k popularizácia štúdia lesníctva na všetkých stupňoch lesníckeho školstva. Druhým smerom našej spolupráce je spolupráca na riešení niektorých odborných vedeckých domácich aj zahraničných projektov, čo by prospelo rozvoju kvalifikácie zamestnancov oboch škôl. Tretí smer, hádam najdôležitejší, vidím v hľadaní a napĺňaní stratégie spoločného zviditeľňovania celospoločenskej dôležitosti a nenahraditeľnosti našej práce. Myslím tým prácu učiteľov, ale aj lesníkov a jej dôležitosti pre celú spoločnosť: pre človeka, krajinu, životné a prírodné prostredie.“
Autor: Dagmara
