„Už onedlho si budeme vyberať a voliť poslancov do mestského zastupiteľstva. Teda osoby, ktorým by rozhodne nemala chýbať odbornosť, slušnosť, rozvážnosť a čo ja viem čo ešte. No rozhodne nie ľudí, ktorí by verejnosťou mohli byť vnímaní kontroverzne. Medzi takých ľudí iste patrí i nádejný poslanec do mestského zastupiteľstva Ivan Ulrich, zamestnanec MsÚ Ružomberok,“ napísala nám Vlasta Pušková z Ružomberka a pokračovala: „Pracuje tu ako takzvaný koordinátor, jedným slovom povedané postáva pri ľuďoch, ktorí vykonávajú verejnoprospešné práce. Výhody svojho lukratívneho povolania užíva plným priehrštím. Ako jedna z mnohých vymožeností je zadarmo drevo po spiľovaní stromov a následne po ich napílení na mieru odvážané domov. Samozrejme, že nie konáre. Pripomínam, že ide o mestský majetok... Ivan Ulrych toto všetko robí v riadnom pracovnom čase, za čo ho mesto Ružomberok platí, čiže aj my všetci dávame korunku k jeho výplate. Ivan Ulrich kandiduje za poslanca vo štvrtom volebnom obvode, ktorý je za Váhom. Tento obvod je najchudobnejší, sociálne najslabší, s najvyššou nezamestnanosťou. Súdny človek si položí otázku, či zadarmo drevo by nemalo skôr patriť týmto ľuďom ako nádejnému poslancovi, ktorému pri verejnoprospešných prácach práve títo ľudia drevo napília a naložia na jeho pripravený prívesný vozík. Overovala som si cenu dreva ma MsÚ v Ružomberku, že i ja mám záujem o kúpu takéhoto dreva. Zodpovedný pracovník Ľudovít Mokoš mi povedal, že drevo je zadarmo a že si bo zoberú tí, čo ho popília. Jedným slovom povedané, čosi je tu nezdravé. Alebo je tu opäť akcia sami sebe? Čo nevidieť, budeme pristupovať k volebným urnám. Majme uši a oči otvorené. Bolo by veľmi smutné, keby sa takýto kandidát stal naším zástupcom.“
Zaujímalo nás, či je to skutočne tak, ako autorka listu napísala. Zašli sme do Ružomberka za vedúcim podnikateľského odelenia Petrom Svrčekom, ktorý má na starosti aj takzvané malé obecné služby a tie zase majú na starosti okrem iného aj spiľovanie drevín. Spýtali sme sa ho, komu drevo po spílení patrí.
„Drevo, ktoré spília zamestnanci malých obecných služieb, je vlastne odpad, väčšinou sú to konáre, kroviny, ale aj stromy. Sú dve možnosti: alebo spílené drevo odvezieme na skládku na náklady mesta a bude tam hniť, alebo povieme ľuďom, ktorí ho spília, aby si ho na vlastné náklady odviezli domov a užili. Myslím si, že lepšia je druhá možnosť. My sa snažíme spíleného dreva čo najrýchlejšie zbaviť a sme len radi, ak si ho niektorí z pracovníkom malých obecných služieb zoberú a padne im na úžitok. Inak musíme zabezpečiť rozpílenie, odvoz na skládku aj uskladnenie na náklady mesta. Pán Ulrich je jedným zo siedmich koordinátorov malých obecných služieb. Každý má na starosti určitú časť mesta, kde sa snaží udržať poriadok. Má na starosti skupinu ľudí, ktorá spiľuje stromy a robí aj iné verejnoprospešné práce. Tým, že si na vlastnom prívesnom vozíku a na vlastné náklady odviezol spílené drevo, nič neporušil, naopak, ušetril mestu náklady na odpratanie odpadového dreva. Opakujem, že to isté môžu urobiť aj ostatní zamestnanci malých obecných služieb. Pre mesto je to výhodnejšie, lebo oni si míňajú svoj benzín, použijú svoje auto a mesto nemusí platiť Technickým službám za odvoz. Zrúbať jeden strom stojí napríklad tisíc korún, záleží od veľkosti, ale odviezť ho na skládku stojí až dvetisíc korún,“ povedal Peter Svrček a dodal, že keby mal pec na pevné palivo, tak by si drevo odniesol možno na chrbte aj on.
Na názor sme sa spýtali aj referenta Ľudovíta Mokoša, ktorý má na starosti aj údržbu zelene. „Keď som nastúpil na tento úrad, pýtal som sa zástupcu primátora, čo s drevom, ktoré sa spíli pri úprave mesta. Súhlasil, aby si ho ľudia, ktorí ho spília, zobrali zadarmo, aj si ho berú. Na tom, že si zobral trochu dreva aj Ulrich nie je nič protizákonné a nie je to žiadne obohacovanie sa na úkor iných. Tí ľudia sa tam narobia, veľa nezarobia, a ešte im niekto závidí tú trochu dreva...“
A čo na to Ivan Ulrich? „Ja ani ostatní pracovníci malých obecných služieb nie sme platení z mestských peňazí. Robíme na dohody a naše mzdy refunduje úrad práce. Všetky činnosti koordinujeme s vedením podnikateľského oddelenia, čiže aj uvedené takzvané ,obohacovanie sa s drevom´ je so súhlasom vedenia. Ľudia, ktorí robia malé obecné služby, spiľujú stromy a kríky, sadia stromky, zametajú listy, upratujú, starajú sa o zeleň, sú evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní na úrade práce, robia týždenne 16 hodín a dostávajú aktivačný príspevok 1950 mesačne, k tomu sociálne dávky a príspevok na bývanie, spolu asi päťtisíc mesačne. Koordinátori majú plat okolo desaťtisíc v hrubom pri 36-hodinovom úväzku, čo si myslím, že nie je na dnešnú dobu až taký lukratívny zárobok, ako napísala pani Pušková. Kto chce, môže si to vyskúšať. Súhlasím s ňou však v tom, že štvrtý volebný obvod je najchudobnejší, je tu veľa nezamestnaných a Rómov. Väčšina z tých, ktorí sa zapoja do aktivačných prác, sú šikovní pracovníci, s ktorými neboli a nie sú žiadne problémy. Ale sú aj takí, ktorým je zaťažko odpracovať týždenne 16 hodín, a o tom to celé je. Ľudia majú málo peňazí, nemajú prácu, nezapájajú sa ani do aktivačných procesov... Snáď by bolo dobré od súdneho človeka uvedenú problematiku konzultovať s kompetentnými, a až potom sa vyjadrovať o určitých veciach. Súdny človek by na činnosti malých obecných služieb mal vidieť prínos pre naše mesto a prípadne sa jej pracovníkom za uvedenú prácu poďakovať.“
Zrejme si každý pod pojmom súdny človek predstavuje niečo iné...
