Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Let s vlkmi

Angličan Robin Rigg (na fotografii) prišiel pred desiatimi rokmi na Slovensko na dovolenku, zapáčila sa mu slovenská príroda, a tak tu zostal. Je zoológ a už desať rokov sa venuje výskumu vlkov a medveďov. V Anglicku tieto šelmy vo voľnej prírode nežijú, ľudia ich vyhubili. Robin Rigg založil Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou – Slovak Wildlife Society (SWS), ktorej hlavným poslaním je zlepšiť spolužitie ľudí so šelmami. Minulý týždeň sa R. Rigg vrátil z Grécka, kde prevážal dvoch slovenských vlkov – bratov Daga a Dastina. Boli to zrejme prvé slovenské vlky, ktoré leteli lietadlom...

Prečo ste vlastne slovenských vlkov zaviezli do Grécka?
Ako úplne malé, ešte slepé, ich našiel v lese pred štyri a pol rokmi poľovník z Dobšinej. Pôvodne si myslel, že sú to psy, ktorých niekto nechal v lese. Vĺčatá našiel štyri, ale dve už boli uhynuté. Vlčicu pravdepodobne niekto zastrelil a samé by v lese neprežili. Poľovník zobral vĺčatá domov a vychovával ich najprv v dome, potom v záhrade. Ale vlci vyrástli a podľa zákona nesmie hocikto chovať doma chránený druh. Preto hľadal možnosti, kde vlkov umiestniť, ale ani v ZOO ani nikde inde na Slovensku ich nikto nechcel. V januári nás kontaktoval zoológ z Národného parku Slovenský kras, ktorý vedel, že spolupracujeme aj s ľuďmi v zahraničí. Dva mesiace sme hľadali, kde vlkov dať, oslovili sme rôzne organizácie a inštitúcie po celej Európe. Jediná pozitívna odpoveď prišla napokon z Grécka, kde je rehabilitačné zariadenie pre vlky aj medvede. Povedali, že ich môžeme priviezť, ale osem mesiacov trvalo, kým sme vybavili všetky potrebné úradné veci a povolenie na prevoz. Pomáhalo pri tom veľa ľudí, napríklad zo Štátnej ochrany prírody.

Nemohli ste vlky jednoducho vypustiť na Slovensku do voľnej prírody?
Vlky žili iba týždeň vo voľnej prírode, potom štyri a pol roka v zajatí. Inštinkty síce mali, ale nestihli sa nič naučiť od svojej matky, a to by im chýbalo. Celý život žili na dvore a boli zvyknuté na ľudí, preto je otázne, či by prežili. Je možné, že by sa zdržiavali blízko dediny a mohli spôsobiť nejaké problémy.

Ako vlci znášali let a kto to celé financoval?
Celkom dobre, boli kľudné, ale veľmi sa im cestovať nechcelo. Už v Dobšinej, kde sme po nich prišli aj s gréckym veterinárom, nechcel jeden vliezť do dreveného cestovného boxu. Lákali sme ho kozím mliekom, to majú vlci radi. Poľovník ho musel asi dvadsať minút presviedčať a zápasiť s ním. Doslova násilím do na tretí pokus natlačil do boxu a rýchlo zavrel dvere. Zaujímavé bolo, že aj keď vlkovi sa to evidentne nepáčilo, ani sa netváril, že by ho chcel pohrýzť alebo napadnúť, neotváral papuľu, kládol len pasívny odpor. Samotný let trval tri hodiny, ale celá cesta z Dobšinej do Košíc, odtiaľ lietadlom do Prahy, z Prahy do Tesaloník a odtiaľ na veterinárnu stanicu trvala 24 hodín. V Prahe sme mali jedenásťhodinovú prestávku. Vlci cestovali v batožinovom priestore, ale nie medzi kuframi, boli tam aj iné priestory. Boli v dvoch špeciálnych debnách s okienkami, mali ich oproti sebe, aby na seba videli. A kto to financoval? Finančnú podporu sa nám podarilo získať z dvoch nadácií – Born Free a Wolves and Humans, ktoré sídlia vo Veľkej Britátnii.

Čo budú robiť slovenskí vlci v Grécku?
Mimovládna organizácia Arcturos má rehabilitačné zariadenie pre medvede a vlky vo Florine v Grécku. Vlkov sme zatiaľ nechali na veterinárnej stanici, kde chovajú aj pastierske psy, aby si zvykli. V lete by ich mali dať k jedenástim vlkom, ktoré žijú kúsok ďalej vo veľkom oplotenom asi desaťhektárovom areáli v nadmorskej výške asi 600 - 700 metrov. Je tam aj informačné centrum o vlkoch, kde sa o nich dozviete všetko.

Ako je to s vlkmi v Grécku?
Niečo je podobné a niečo iné, ako u nás. Ale grécki vlci majú problém v tom, že nemajú takmer žiadnu prirodzenú potravu. Až 90 percent prirodzenej potravy vlkov na Slovensku tvoria jelene, diviaky a srnky. V Grécku nie sú skoro žiadne, preto si vlci musia hľadať inú potravu. Živia sa napríklad zdochlinami a hospodárskymi zvieratami.

Takže napríklad napádajú ovce na salašoch?
Tam, kde majú pastieri dobrých strážnych psov, ktoré sú voľne pustené a chodia so stádom, sú straty oveľa menšie ako tam, kde psov nemajú.

Na Slovensku majú vlci dosť prirodzenej potravy, napriek tomu nedávno napadli a roztrhali deväť oviec v Jamníku. Prečo?
Asi preto, že mali príležitosť. Vlci budú skúšať. To nie je tak, že keď majú jeleňov v lese, tak tam zostanú. Sem-tam idú okolo salaša, pozerajú, či sa dá nejaká ovca zobrať, a keď sa dá, tak ju zoberú. Vlk je inteligentný, všetko zváži, či je tam človek, psy, prekážky. Chceli sme pomôcť pastierom, aby lepšie chránili ovce, aby vlk, keď ich sleduje, sa radšej rozhodol, že pôjde do lesa a chytí si nejakú jelenicu. Je jasné, že ľuďom vadí, keď im vlci trhajú ovce, ale nestáva sa to v každej dedine a každý deň. Urobili to preto, lebo mali možnosť.

A nie preto, že sú premnožené? Koľko vlkov je podľa teba na Slovensku?
Keď vlk alebo medveď urobí nejakú škodu, hneď všetci hovoria, že sú premnožené a neskúmajú dôvody, prečo sa to stalo. Naša organizácia SWS nehovorí, že človek je vždy na vine. Nechodíme s plyšovými medvedíkmi na ministerstvo, to je podľa mňa blbosť. Nechceme chrániť vlka či medveďa viac ako človeka. Ale nesúhlasíme s názorom, že odstrel je jediná možnosť. Chceme, aby sa redukovali konflikty medzi ľuďmi a šelmami, škody a nehody. Som však presvedčený, že aj keď odstrel má svoje miesto, v mnohých prípadoch sú efektívnejšie preventívne opatrenia, napríklad pastierske strážne psy, elektrické ohrady, vedomosti o šelmách...
Nimi sa dá predísť problémom, aby škody neboli, alebo aby ich bolo menej. Odstrel možno rieši situáciu, ale až vtedy, keď problémy, škody, úrazy už boli.
Na druhú otázku je zložité odpovedať, chýbajú reálne údaje. Užívatelia poľovných revírov majú povinnosť nahlásiť odhad počtu zveri v svojom revíri. Ale teritórium vlčej svorky je oveľa väčšie ako poľovný revír. Vlčia svorka, dajme tomu štyria vlci, prejdú napríklad cez päť revírov. V každom nahlásia, že videli štyroch vlkov, zrátajú to dokopy a narátajú spolu dvadsať vlkov. Ale možno videli všetci tých istých a v skutočnosti boli len štyria. Keď vlkov rátali podobnýcm spôsobom, poľovníkom vyšlo, že ich je na Slovensku asi 1300. To je podľa mňa absolútne nemožné. Myslím si, že ich je menej ako štyristo.
Na záver by som chcel povedať, že prevoz vlkov do Grécka sa nám podaril vďaka spolupráci a ochote mnohých ľudí a organizácií. Riešenie problémov spolužitia so šelmami si vyžaduje podobnú snahu. Dúfam, že Dastinovi a Dagovi sa v Grécku bude páčiť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  3. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  4. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  5. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  8. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  9. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  1. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 832
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 12 162
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 763
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 502
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 991
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 478
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 281
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 6 276
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 147
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 899
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

AKTUALIZOVANÉ: 18.1.2021 o 08:35

Kde a ako sa objednať na antigénové testovanie na Liptove

Štyri odberné miesta na antigénové testovanie už fungujú na časenku.

Ilustračné foto.

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

Mikulášsky hokejisti si pripísali štvrté víťazstvo sezóny

V 32. kole najvyššej Tipos extralige si Liptáci poradili s hosťami z Nových Zámkov 3:1.

Mikulášania v bielo-červenom po strelení svojho prvého gólu Novým Zámkom.

V noci udrú silné mrazy

Meteorológovia vydali pre severné Slovensko výstrahy.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

V druhom kole v Nitre otestovali takmer 41-tisíc ľudí

Väčšina ľudí využila novú aplikáciu, aj vďaka nej sa netvorili rady.

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Už ste čítali?