Podľa slov predsedu Zväzu slovenských fotografov Ľubomíra Schmidu, ktoré povedal 17. novembra počas slávnostného otvorenia výstavy Gypsies v Björnsonovom dome v Ružomberku, fotografie Petra Kováča prezentujú tému nesmierne pálčivú, zaujímavú a inšpiratívnu. Autor sa fotografiami pokúša odkrývať skutočnosť, do ktorej bežný človek nemá možnosť nahliadnuť. Ponúka odlišný pohľad na rómsku komunitu a ich každodenný život na konkrétnom sídlisku v Rimavskej Sobote.
P. Kováč je dvadsaťročný Ružomberčan. Fotografické vzdelanie nemá, no aj napriek tomu sa úspešne začlenil do ružomberského Fotoklubu. Stal sa členom Zväzu slovenských fotografov a jeho aktuálna tretia výstava bude verejnosti otvorená do 6. decembra. Vyštudoval gymnázium, v súčasnosti študuje prvý rok na vysokej škole odbor informatika.
Nadviazať kontakt s Rómami je niekedy zložité. Nedôverujú „gadžom“ a práve preto preniknutie do rómskej komunity si vyžaduje získať ich dôveru. Podarí sa to len vtedy, ak sa, či už novinár alebo fotograf, celkom zžije s prostredím a pokúsi sa pochopiť rómsku mentalitu. Ako to bolo vo vašom prípade?
Dovolím si tvrdiť, že s fotoaparátom je to jednoduchšie ako s perom v ruke. Rómovia sa chcú fotiť, predvádzať pred kamerou. Samozrejme, za ochotné pózovanie očakávajú odmenu. Hneď na začiatku nás rómske deti upozornili, že oni len za eurá! Idú s dobou, ale iba v tom, v čom im to vyhovuje.
Aké bolo fotografovanie, v čom sa odlišovalo od tých predošlých?
Fotenie reportážnych fotografií z rómskeho sídliska bolo zvláštne tým, že zábery vznikli v priebehu jedného dňa. Týmto krátkym časom sa stali protikladom pravidiel fotografovania reportážnych a dokumentárnych fotografií.
Prvýkrát sme prišli do Rimavskej soboty asi dvadsiati, ale nespravil som takmer žiadne kvalitné fotografie. Rómov, a najmä deti, rozptyľovala veľká skupina ľudí, ktorá so o nich zaujímala. Okolo každého fotografa sa zhŕkla skupina detí, a vtedy sa už nedalo pracovať. Situácia sa zmenila, keď som tam prišiel po druhýkrát celkom sám. Po krátkej chvíli mi začali dôverovať.
Zameriavate sa na reportážnu a dokumentárnu fotografiu. Prečo uprednostňujete reportážnu fotografiu pred krajinkou, či abstraktnými fotografiami?
Pri tomto štýle je dôležitá sila momentu. Záber musí vyžarovať energiu, dej, myšlienku. V súčasnosti je silný vplyv digitalizácie. Samozrejme, je to pokrok a otvára nové možnosti. Avšak upravovanie fotografií môže skĺznuť až na amatérsku úroveň a tým dochádza k ich znehodnoteniu.
Vďaka výstave sa opäť dostanete do povedomia ľudí. Čo sa týka „sveta fotografov“, akým spôsobom sa vo vašej brandži zabezpečuje profesijný postup?
Ako jednému z mála fotografov zo Slovenska mi uverejnili fotografie na medzinárodnej putovnej výstave Fotofórum. Za podobné aktivity dostávame body, na základe ktorých získame fotografické tituly. Tvorí sa tak pomyselný rebríček fotografov. Tí „viacbodoví“ majú aj viac možností, lepšie ponuky...
Neustále tvoríte. Určite máte dostatok materiálov na vytvorenie ďalších výstav. Kto vám pomáhal s financovaním Gypsies výstavy? Ostane fotografovanie len vaším koníčkom alebo by ste sa v budúcnosti ním chceli živiť?Keďže som študent, takmer osemdesiat percent nákladov mi hradia rodičia. Len samotné fotografie použité na výstave stáli päť tisíc korún. Myslím si, že si budem hľadať niečo perspektívnejšie. Na Slovensku je uplatnenie pomerne nízke. Trvá dlhé obdobie, pokiaľ sa začínajúci fotograf dostane do povedomia. Fotiť neprestanem, ostane mi to ako koníček a ako možnosť príležitostného zárobku.
Autor: Nina Klusová
