To, že Lipták Martin Hrča študuje odevný dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a že má veľmi blízko k módnym trendom, vidno hneď pri stretnutí s ním. Určite každú dámu zaujme napríklad jeho košeľa – tmavá s vlastnoručne namaľovanou zlatou nepravidelnou kresbou alebo frajersky prehodený šál. Čo však na prvý pohľad nevidno, ale jeho štýl obliekania čosi také našepkáva, je jeho pôsobenie v oblasti slovenskej módy. „Na výtvarné vyjadrenie som si zvolil odev,“ vysvetlil svoj záujem o módu Martin Hrča. „Zdá sa mi, že sa cezeň dokážem lepšie vyjadriť a zároveň aj priblížiť k ľuďom. Potom je módna odevná tvorba živá, nie je zavretá v galérii. K takémuto výtvarnému prejavu som už od malička inklinoval.“ Zúčastnil sa celoslovenskej návrhárskej súťaže Tichá rebélia, v rámci ktorej mali autori možnosť oprášiť staré a zabudnuté kusy šatstva i doplnkov, dať im nový výraz a nekonvenčné spracovanie. Pritom bolo potrebné, aby dizajn bol na profesionálnej úrovni a zároveň majstrovsky spracovaný. Martin zarebeloval proti rebelantom, vrátil sa k pôvodným materiálom našich starých a prastarých mám a navrhol modely, ktoré na módnej prehliadke v Bratislave 9. novembra bodovali. Martin Hrča bol druhým mužským účastníkom súťaže Lifeline Fashion Talent 2006 a za kolekciu šiestich módnych návrhov získal Cenu divákov. Na prehliadke textilnej tvorby výtvarníkov 20. novembra ich predstavil liptovskomikulášskej verejnosti v Galérii P. M. Bohúňa v Odevných variáciách spolu s prácami Mirky Kurpasovej a Janky Kašovej.
Plátno z výbavy starej mamy
„Pri tvorbe kolekcie šiestich návrhov som sa nechal inšpirovať folklórom a pracoval som aj s plátnom a ovčou kožou,“ vysvetlil M. Hrča úspešnú kolekciu modelov. „Modely som šil zo sedemdesiatročného plátna z výbavy starej mamy. Použil som pri nich aj kožušiny, rôzne brmbolce a maľované šperky zo skla. Plátno bolo ručne batikované a na zhotovovaní modelov som pracoval tri mesiace.“ Práca nebola jednoduchá. Martin sa totiž rozhodol plátno najprv batikovať, potom ho podšil, a tak výsledným efektom je hrubý maľovaný textil. Zhotovené modely však nepôsobia mohutne. Naopak. Na dlhonohých mladučkých modelkách sa priam nadnášali a svojsky provokovali. Modely doplnil vlastnoručne maľovanými sklenenými šperkami. Čo však najradšej nosí osobne Martin Hrča? „Mnohé časti oblečenia si zhotovujem sám, ale napríklad niektoré košele si kúpim a potom ich upravujem. Použijem na ne maľby, rôzne aplikácie alebo netradičné doplnky.“
Módne trendy súčasnosti
Martin Hrča na zimnú sezónu 2006 – 2007 odporúča tmavé farby, prípadne prírodne zemité, veľa zlatej a striebornej a ku všetkému poriadnu dávku odvahy, aby sme mohli vyjsť z našich domovov v netradične zhotovených modeloch. „Určite tejto zimnej sezóne dominujú kvalitné materiály, jednoduché strihy a kožušiny. U nás sú to skôr umelé, v zahraničí zo zvierat,“ uviedol súčasnú módu Martin. „Zvieratká mi odpustia, ale ja by som tiež najradšej pracoval s prírodnými. Žiaľ, zatiaľ sú pre mňa drahé, nemôžem si ich dovoliť a musím sa uspokojiť s umelými. Ale ku kožušine inklinujem a svoje predstavy vkladám aj do nej. Na módu sa však nepozerám len cez jedny okuliare. Pohybujem sa v bežnom živote, chodím s otvorenými očami, a tak inšpirácia ku mne prichádza z každej strany. Človek predsa nemôže mať klapky na očiach. Musí žiť tým, čo robí a nechať sa inšpirovať svojím okolím.“
Baby, to musí žiť!
Martin Hrča nenecháva nič na náhodu a aj pred módnou prehliadkou v galérii v L. Mikuláši si niekoľkokrát prešiel choreografiu so „svojimi“ dievčatami. Neodpustil im veru nič. Ak urobila niektorá chybu alebo sa oneskorila v nástupe, dokázal na ňu skričať, aby o chvíľu sám zapózoval a navrhol modelke pohyb podľa svojej predstavy. „Baby, to musí žiť!,“ upozorňoval modelky, rozbehol sa medzi ne tanečným krokom a chvíľu spolu pózovali.
Mladučký módny návrhár Martin Hrča z Jakubovian má bohaté skúsenosti z módnej tvorby a vie, čo chce. Jeho autorská kolekcia dvanástich modelov Zimomriavky bola už štyrikrát prezentovaná v L. Mikuláši, sám na ňu pripravil choreografiu, aj si sám upravoval modelky. Má skúsenosti ako vizážista i štylista, baví ho práca s textilom, s netradičnými materiálmi a móda najmä dvadsiateho storočia. Vystavoval v Galérii P. M. Bohúňa v L. Mikuláši, v Björsonovom dome v Ružomberku, jeho práce boli súčasťou putovných výstav na Slovensku, v Poľsku i na Ukrajine.
