„Skôr ako vykročíte po lavičke šťastia, premyslite si nejaké želanie, určite sa vám splní,“ navrhol nám Jaroslav Nadzam zo 4. ročníka študijného odboru umeleckoremeselné spracúvanie dreva v rámci Dňa otvorených dverí v Strednom odbornom učilišti drevárskom (SOUD) v Liptovskom Hrádku. Lavičku šťastia vyrobili žiaci školy a preklenula priestor medzi vstupom do SOUD smerom k štvrtákom, ktorí praktickými ukážkami prezentovali svoju alma mater. Navyše – Jaroslav Nadzam nám robil osobného sprievodcu vo všetkých priestoroch SOUD počas celej našej návštevy. Nebolo to len naše privilégium. Takýchto komunikatívnych a v problematike školy zorientovaných sprievodcov dostali 30. novembra všetci návštevníci školy. A bolo ich neúrekom: celé triedy zo základných škôl s výchovnými poradcami alebo triednymi učiteľmi, jednotlivci s rodičmi alebo skupinky priateľov, ktorí sú možno budúcimi žiakmi SOUD. Ak sa rozhodnú pre štúdium na tejto škole, môžu si vybrať medzi piatimi študijnými alebo učebnými odbormi: operátor (-ka) drevárskej a nábytkárskej výroby a umeleckoremeselné spracúvanie dreva. Oba odbory sú štvorročné a ich absolventi majú možnosť uchádzať sa o štúdium na vysokých školách a o pomaturitné štúdium. Ďalšie dva učebné odbory – stolár (-ka) a čalúnnik (-čka) – sú trojročné, ich absolventi sa môžu uchádzať o štúdium v nadstavbovom štúdijnom odbore a získať tak úplné stredné vzdelanie. Posledným odborom je nadstavbové dvojročné štúdium drevárska a nábytkárska výroba a jej absolventi majú možnosť uchádzať sa o štúdium na vysokých školách a o pomaturitné štúdium.
Deň otvorených dverí po prvýkrát
„Do povedomia verejnosti sme sa dostali už dávno,“ začal rozprávanie o „svojej“ škole riaditeľ SOUD v L. Hrádku Marián Pozor. „Každoročne organizujeme výstavu študentských záverečných prác na konci školského roka. Táto výstava má už niekoľkoročnú tradíciu a ľudia ju radi navštevujú, pretože výrobky si môžu kúpiť a navyše, škola je po výstave doslova zaplavená objednávkami na výrobu nábytku na mieru. Študenti odboru umeleckoremeselného spracúvania dreva navyše zhotovujú ručne individuálne stolárske výrobky pre interiéry a robia opravy dobového nábytku. Tohto roku sme však chceli urobiť aj niečo iné, a tak sme si naplánovali Deň otvorených dverí. Oznam o ňom sme uverejnili v miestnom spravodaji, rozmiestnili sme v meste plagáty a informovali sme o ňom aj všetky základné školy. Zdá sa, že sme ho spropagovali kvalitne, pretože návštevnosť bola dobrá. Školu navštívilo viac ako dvestopäťdesiat záujemcov.“ Nielen riaditeľ školy bol s Dňom otvorených dverí spokojný. Spokojnosť vyjadrovali aj rodičia žiakov, ktorí prišli so svojimi ratolesťami, aby sa na vlastné oči presvedčili o kvalitách školy. Niektorí šli do SOUD s očakávaním, že im ukážu priestory školy. Nečakali, že hneď pri vchode dostanú osobného sprievodcu, ktorý sa im bude venovať, prevedie ich celým vzdelávacím komplexom, a ktorý im predstaví školu aj z pohľadu žiaka. Nám náš sprievodca Jaroslav prezradil: „Na základnej škole som sa učil dobre, a tak ma sem prijali bez prijímacích skúšok. Baví ma to tu nielen preto, že práca s drevom je zaujímavá a vždy som to chcel robiť, ale aj preto, že tu mám priestor na mimoškolskú činnosť. Rád hrám futbal a tu sa môžem realizovať.“ Jaroslav je veľmi komunikatívny chlapec, svoje schopnosti uplatnil aj v iných činnostiach. „Chodievame vždy dvaja aj s nejakým vyučujúcim na besedy do základných škôl a rozprávame deviatakom o štúdiu v SOUD.“
Na „drevárke“ ma to baví
V triedach, dielňach, telocvični a na chodbách sme stretali takmer výlučne chlapcov. Zdá sa, že drevárka je chlapčenskou školou. Nie je to však celkom pravda. V dielni sme stretli aj dve dievčatá. Veronika Paulínyová z Liptovského Mikuláša sa pre školu rozhodla z úplne prozaického dôvodu – nevedela si po základnej vybrať, a tak sa na drevárku dostala viac-menej zo zvedavosti a akoby náhodou. „Ale neľutujem,“ rýchlo doplnila Veronika. „Je to tu celkom zaujímavé, ale neviem, či ostanem pracovať v tomto odbore.“ Ani jej kamarátka Lucia Veselovská, takisto z Liptovského Mikuláša, nevie, či ostane pracovať s drevom, pretože ono jej až tak veľmi neučarovalo. Učilište si vybrala preto, že si tiež po absolvovaní základnej školy nevedela vybrať. Veronika s Luciou sú dve dievčatá z niekoľkých, ktoré navštevujú SOUD v Liptovskom Hrádku. „Dnes máme takmer v každej triede jedno – dve dievčatá. Veď aj v propagačnom letáčiku máme ponuku pre operátorky, stolárky a čalúnničky,“ vysvetlil riaditeľ M. Pozor.
Za lavičkou šťastia vo vestibule školy pracovali na svojich prácach štvrtáci. Martin Jurík, žiak odboru umeleckoremeselného spracúvanie dreva, dochádza do školy z Východnej a štúdium ho baví: „Na drevárku som išiel, pretože mám k drevu blízko a aj doma máme dielničku, v ktorej si môžem tvoriť. Najlepšie sa mi pracuje z lipového dreva, je tvárne a vždy z neho urobím to, čo ja chcem. Nepodriaďujem sa drevu, ale využívam jeho kresbu, aby bol výrobok zaujímavý. Najkrajšie výrobky sú zo svoru. Sú to hrče na strome, vlastne chyba v raste stromu, ale zvyčajne majú zaujímavú kresbu a aj výrobky z nich sú nezvyčajné. Ak je drevená misa určená na potraviny, poslednú jej povrchovú úpravu robíme včelím voskom. Aj tieto misy na ovocie, ktoré vytvárame pred očami návštevníkov Dňa otvorených dverí, upravíme takto. Či som niekoho prekvapil darčekom z dreva? Otca. Vôbec to nečakal. Zatiaľ ešte nerobím drevené darčeky pre blízkych. Možno niekedy inokedy...“ Vedľa Martina Juríka s dlátom pracoval aj jeho spolužiak Ján Čatloch. Tiež vyrábal misu na ovocie, podobnú ako Martin, návrh mís si nakreslili spolu, teraz do nich vkladali svoju šikovnosť a predstavu. Drevo sa poddávalo, Ján prestal pracovať a doplnil Martina: „Ak ideme po lese, pozorujeme stromy a dokážeme nájsť taký, ktorý má svor, túto hrču zo stromu vyrežeme. Strom ostáva však v lese ďalej rásť, ale ja si z neho vyrobím peknú nádobu. Rád robím s drevom, a aj preto som sa rozhodol pre túto školu.“
Vedúci pracovníci, športovci, rezbári
Školu v súčasnosti navštevuje vyše dvesto žiakov. Od roku 1950, kedy bola 1. septembra otvorená, však vychovala množstvo odborníkov v drevárskom priemysle a je úzko spätá s rozvojom drevárskeho priemyslu na Slovensku. Názov Stredné odborné učilište drevárske dostala v roku 1979. Aj tieto informácie podával v rámci Dňa otvorených dverí videofilm, ktorý žiaci školy premietali záujemcom. V triede bol však prítomný aj riaditeľ SOUD M. Pozor, ktorý odpovedal na zvedavé otázky, prípadne dopĺňal informácie o škole. MY sme sa od neho dozvedeli: „Školu navštevujú aj žiaci mimo nášho obvodu. Tí sú ubytovaní v domove mládeže. Za svojej existencie učilište vychovalo i niekoľkých špičkových športovcov práve tým, že im umožnilo rozvíjať naplno mimoškolské aktivity. Za všetkých spomeňme aspoň skialpinistu Milana Madaja, či reprezentanta SR v streľbe na bežiaci terč Petra Pelacha, alebo olympionika Radoslava Židka. Rezbár Jakub Moravčík sa napríklad podieľa na tvorbe stálej expozície galérie rezby a grafiky Euroregiónu Ramža v Kráľovej Lehote. On je aj autorom sochy vo vchode školy s podpisom Kubo 2004, socha je jeho absolvenskou prácou. Absolventi našej školy sú aj na vysokých vedúcich postoch rôznych firiem nielen v okrese, ale v celom kraji. Nie o všetkých, ktorí od nás po skončení školy odídu, však máme spätnú informáciu.“
So sprievodcom na exkurzii po škole
S Jaroslavom Nadzamom sme postupne prešli celú školu. Navštívili sme triedu, kde sa chlapci učili nemecký jazyk, práve hovorili o orientácii v meste, radili po nemecky ako a kde sa dostať. Okrem nemčiny sa učí v škole anglický jazyk. „Zvyčajne žiaci pokračujú v tom jazyku, ktorý sa učili v základných školách,“ informoval Jaroslav. „Ja som mal v prvom ročníku záujem aj o ruský jazyk, ktorý škola ponúkala, ale bolo nás málo, takže toto oddelenie sa neotvorilo.“ Z jazykovej učebne sme prešli do odborných učební. V jednej z nich pozorovali žiaci pod mikroskopom štruktúru dreva, zakresľovali ju na tabuľu, robili k nej výpočty. Iná skupina žiakov v tejto triede pod vedením pedagóga Jozefa Cérovského pozorovala zosychanie dreva a vyučujúci zvedavcom z radov návštevníkov vysvetlil: „Žiaci pred vyučovaním narezané časti dreva dávajú do sušičky. Presne takúto istú používajú aj v zdravotníctve. Keď skončia vyučovanie, po piatich – šiestich hodinách, prídu a pozorovanie zapíšu. Je to dôležité vedieť pri spracúvaní dreva.“
Nad technickými nákresmi komody sme našli Lukáša Triznu. Celý návrh výrobku si totiž žiaci pred samotnou realizáciou musia urobiť sami. „Zrovna výpočty ma veľmi nebavia, ale musím ich urobiť,“ povedal Lukáš. Viac ho vraj zaujíma práca s drevom rovnako ako aj Richarda Glončáka. Ten pri makete drevoobrábacieho stroja nám na kúskoch papiera odborne vysvetľoval, ako z guľatiny vznikne doska. A čo s hotovými výrobkami, kam ich v byte čo najlepšie a najideálnejšie umiestniť? Pohotovo odpovedali žiaci v počítačovej triede, citujeme Miroslava Kostolného: „Ak k nám príde zákazník, viem mu v počítačovom programe predstaviť celý byt a navrhnúť čo - kde rozmiestniť. Poradím aj ako farebne byt zariadiť. V programe možno totiž meniť farby, uhly pohľadov, byt možno vidieť z nadhľadu, zboku, možem v ňom poprehadzovať nábytok...“ A svoje slová potvrdzoval zmenami v byte na monitore.
Mimo hlavnej budovy školy sú dielne a telocvičňa. K dielňam nás ťahala živicová vôňa dreva a hukot strojov, k telocvični buchot lopty. To pre záujemcov o štúdium na učilišti pripravil telocvikár Vlastimil Martan prekážkovú dráhu a žonglovanie s loptou, pre najúspešnejších aj ceny – výrobky z dreva.
Záverom...
„Učím v SOUD anglický jazyk a občiansku výchovu. Hoci som už na dôchodku, medzi mladými som rada a rada sa s nimi zapájam aj do rôznych projektov, rada s nimi chodím mimo školu na výstavy, do galérií, na rôzne prednášky. Časť výchovnej práce možno robiť aj takto v tesnejšom spojení s reálnym životom,“ nadšene rozprávala o svojom pôsobení v SOUD Viera Kaincová. Je autorkou úspešného projektu, vďaka ktorému škola získala financie na doplnenie učebných pomôcok do jazykovej triedy. V hlave sa jej však rodia ďalšie nápady a projekty. A tak – hoci škola vonia živicou a drevo je v centre záujmu pedagógov i žiakov – škola ponúka svojim študentom aj ďalšie záujmové činnosti a mimoškolské aktivity. V súčasnosti pracuje v škole štrnásť rôznych záujmových krúžkov, SOUD dáva možnosť svojim žiakom rozvíjať individuálne talenty a danosti, ktoré si prinášajú do školy. Niektorého z nich naplno zaujme drevo, iný sa potrebuje realizovať aj v športe, ďalší aj v humanitných aktivitách. Jedným dôkazom práve z tohto súdka boli na Dni otvorených dverí i osobní sprievodcovia po škole. Škola im dôveruje. Náš Jaroslav Nadzam vďaka rozvíjaným komunikačným schopnostiam by možno hravo zvládol aj prácu moderátora... Sotva sa s nami rozlúčil, takmer profesionálnym spôsobom sa prihovoril vo dverách SOUD ďalšej prichádzajúcej rodine, aby im robil sprievodcu po škole, ktorú dokonale pozná a vie o nej podať všetky informácie.
